Slovensko ako Švédsko? Príležitosti a riziká energetického zhodnocovania odpadu

Prevádzka "SYSAV" na juhu Švédska, jedno z najväčších zariadení pre energetické zhodnocovanie odpadu. [Wikimedia/David Castor]

Zástancovia spaľovania odpadov tvrdia, že pre splnenie európskych cieľov nestačí investovať do recyklácie. Environmentalisti však varujú pred nadmernými kapacitami. Dobrý manažment odpadu sa bude každopádne spoliehať na prevenciu vzniku odpadu aj európsku spoluprácu.

Ideálne by bolo, keby sa na Slovensku žiaden odpad neskládkoval. Dnes sa skládkuje väčšina komunálneho odpadu – 60 percent. Nulové skládkovanie pritom je možné. Aj podľa európskej legislatívy bude možné v roku 2035 ukladať na skládky len desatinu vyprodukovaného komunálneho odpadu.

Otázkou je, ako sa na túto úroveň dostať.

Na Slovensku bolo v posledných mesiacoch ohlásených viacero nových projektov energetického zhodnocovania odpadu, teda výroby elektriny a tepla zo spaľovania odpadu. Vysoko účinné spaľovne by mali vyrásť v okresoch Šaľa a Prešov, o energetickom zhodnocovaní odpadu sa uvažuje v nováckej uhoľnej elektrárni v okrese Prievidza. Na Slovensku dnes fungujú dve zariadenia pre energetické využitie odpadu, v Bratislave a v Košiciach, pričom prevádzkovateľ toho východoslovenského, Kosit, hovorí o rozšírení kapacít.

Firmy, ktoré plánujú zvýšenie kapacít pre energetické zhodnocovanie odpadu, tvrdia, že práve toto je liekom na skládkovanie. Upozorňujú tiež, že ani recyklácia niektorých odpadov nemôže byť stopercentná a bude teda tiež produkovať nerecyklovateľný odpad.

Za dodatočné kapacity sa opatrne vyslovil aj minister životného prostredia a niektoré organizácie zodpovednosti výrobcov, ktoré manažujú zber a triedenie komunálneho odpadu. Proti budovaniu nových spaľovní sú naopak slovenskí ochranári. Prevládajúcim argumentom pritom nie je dopad spaľovania odpadu na životné prostredie a verejné zdravie, ale skôr obava, že sa tým odklonia investície do recyklačných zariadení.

Inštitút cirkulárnej ekonomiky (INCIEN) upozorňuje, že pre dobré rozhodnutie o nových kapacít potrebuje Slovensko viac dát. S tým súhlasí aj envirominister; jeho rezort momentálne dáta zbiera. Súčasťou analýzy by však malo byť aj ponaučenie z iných európskych krajín a zohľadnenie európskych trendov.

Ktorou krajinou by sa teda mohlo Slovensko inšpirovať a aký je vývoj v Európe? Spoločnosť ewia, ktorá sa chystá stavať nové zariadenie pre energetické využitie odpadu (ZEVO) v Šali sa často odvoláva na švédsku a dánsku skúsenosť. Švédsko už dnes neskládkuje žiaden komunálny odpad, Dánsko len jedno percento. Spaľujú ho zhodne 53 percent. Pre Slovensko najbližšou krajinou s takýmto modelom je Rakúsko, ktoré skládkuje 2 percentá odpadu a energeticky zhodnocuje 39 percent.

Konfederácia európskych zariadení pre energetické využitie odpadu (CEWEP), ktorej je Kosit členom, hovorí, že práve ona ponúka riešenie pre dosiahnutie európskych skládkových a recyklačných cieľov. Okrem toho predpokladá, že množstvo komunálneho odpadu bude v Európe rásť.

Mimovládna organizácia Zero Waste Europe tvrdí, že CEWEP sa mýli. Nepočíta totiž s opatreniami pre predchádzanie tvorby odpadu. Investovať podľa aktivistov netreba do spaľovaní, ale do opätovného využívania výrobkov a do zariadení na recykláciu odpadu. Upozorňuje na prípad Estónska, kde po postavení spaľovne síce kleslo skládkovanie, recyklácia však nestúpla. Za pozitívnu označuje slovinskú skúsenosť, kde sa recykluje väčšina odpadu a spaľuje len minimum.

Potrebuje Slovensko nové spaľovne komunálneho odpadu? Závisí to od priemyslu aj dovozu

Minister životného prostredia si myslí, že na Slovensku nie sú dostatočné kapacity pre energetické zhodnocovanie odpadu. Chce si však nechať vypracovať analýzu.

Zero Waste Europe považuje za riešenie aj obchodovanie s odpadom. To môže byť riešením pre veľké rozdiely v Európe: nedostatočné kapacity pre energetické zhodnocovanie odpadu vo východnej časti a potenciálne nadmerné na severozápade. Keby došlo k plošnému a masívnemu budovaniu kapacít, v budúcnosti by mohli byť nadmerné a udržovať spaľovanie odpadu umelo pri živote na úkor recyklácie.

Ewia a CEWEP však upozorňujú, že dovoz odpadu môže zablokovať miestna verejná mienka, navyše treba počítať s kapacitami pre núdzové prípady ako prírodné katastrofy. Vývoz zase môže odradiť vysoká cena. Zástancovia energetického zhodnocovania odpadu poukazujú tiež na rastúce množstvo priemyselného odpadu. Aj ten dokážu a plánujú ďalej spaľovať slovenské prevádzky.

Európska komisia ako exekutívny orgán Európskej únie nemá k spaľovaniu odpadu vyhranený postoj. Platí len, že v hierarchii nakladania s odpadom je pred energetickým zhodnocovaním opätovné použitie a recyklácia. Krajinám, ktoré majú vysokú úroveň skládkovania a nízke kapacity spaľovania odpadu, však odporúča v prvom rade investovať do recyklačných zariadení, analyzovať dlhodobé dopady nových zariadení a zvážiť vývoz odpadu do susedných krajín.

Európske ciele nestačia

Konfederácia európskych zariadení pre energetické využitie odpadu (CEWEP) vyzvala v stredu (25. septembra) tvorcov politík, aby uznali energetické zhodnotenie odpadu ako príspevok k obehovej ekonomike.

„Nemôžeme hovoriť o obehovom hospodárstve v roku 2035 bez toho, aby sme hovorili  o udržaní čistých surovinových cyklov, bezpečnom nakladaní s nerecyklovateľným odpadom a o využití všetkej hodnoty, ktorá je súčasťou zostatkového odpadu, energie a surovín,“ uviedol podľa tlačovej správy predseda CEWEP Paul De Bruycker.

V júni vydala CEWEP analýzu, podľa ktorej bude v Európe v roku 2035 chýbať 40 miliónov ton kapacít pre spaľovanie odpadu. Súčasná kapacita je 100 miliónov ton, potrebných však bude 140 miliónov ton.

Chýbajúce kapacity pre spaľovanie odpadu. [CEWEP]

Potrebu nových kapacít vytvárajú ambiciózne európske odpadové ciele, teda 65 percentná úroveň recyklácie a 10 percentné skládkovanie. CEWEP pritom počíta s dopytom aj po spaľovaní priemyselného odpadu. Európska konfederácia recyklátorov, na ktorú sa CEWEP odvoláva, tvrdí, že spracovatelia nevedia čo s odpadom, ktorý vzniká pri procese recyklácie rôznych priemyselných a komerčných odpadov, ako aj odpadu z elektrických a elektronických zariadení.

„Dnes sa stále ukladá na skládky štvrtina komunálneho odpadu v EÚ. Menej než polovica komunálneho odpadu sa recykluje alebo kompostuje. Samotné nové ciele recyklácie komunálneho odpadu tieto problémy nevyriešia. Európske zariadenia pre energetické využitie odpadu momentálne pracujú na plný výkon,“ uviedol podľa tlačovej správy De Bruycker. Varoval pred horiacimi skládkami, ako aj pred nelegálnym obchodom s odpadom a skládkovaním.

Stúpajúca produkcia odpadu

Podobne sa vyjadril Marián Christenko, podpredseda CEWEP a generálny riaditeľ košického Kositu a spoločnosti ewia. Slovensku podľa Christenka hrozí ešte vyššie skládkovanie a nelegálny obchod, ak nepostaví nové kapacity. „Slovensko je na tom z hľadiska kapacít pre energetické využitie odpadu ešte horšie ako zvyšok Európskej únie. Momentálne disponujeme iba dvomi zariadeniami – v Bratislave a Košiciach. Pokiaľ budeme čakať so založenými rukami do roku 2035, budeme čeliť vážnej kríze spracovania odpadu,“ uviedol Christenko podľa tlačovej správy ewie.

Ewia tiež poukazuje na to, že nízke kapacity pre energetické zhodnocovanie odpadu idú v Európe zvyčajne ruka v ruke s vysokým podielom skládkovania. Typickým príkladom je Slovensko. Skládkuje 1,2 milióna ton komunálneho odpadu, kapacity pre jeho spaľovanie sú 300 tisíc ton ročne. Za príkladné považuje deväťmiliónové Rakúsko, ktoré skládkuje len dve percentá odpadu a jeho kapacity sú 2,5 milióna ton. Podobným prípadom je šesťmiliónové Dánsko s jednopercentným skládkovaním a kapacitami až 3,5 milióna tony.

„Švédsko (10 miliónov obyvateľov) recykluje vyše 50 percent komunálneho odpadu. Z celkového objemu 4,4 milióna ton odpadu Švédsko každoročne spracuje až 2,2 milióna ton prostredníctvom procesu, ktorý premieňa odpad na energiu v 33 zariadeniach pre energetické využitie odpadu. Tie teplom zásobujú 1,5 milióna obyvateľov,“ uvádza ewia v tlačovej správe o zámere postaviť prevádzku v okrese Šaľa.

Nové spaľovne: Pôvodcovia odpadu súhlasia, ochranári sú proti

Ministerstvo životného prostredia jednoznačne neodmieta dodatočné kapacity pre energetické zhodnocovania odpadu, je však proti financovaniu z verejných zdrojov.

Slovensko bude podľa ewie potrebovať v roku 2035 celkovo 700 tisíc ton kapacít pre energetické zhodnotenie odpadu. Odhad počíta s pokračovaním každoročného nárastu produkcie komunálneho odpadu o dve percentá. „Slovensko vyprodukuje miesto 1,9 milióna ton odpadu z roku 2016 celkovo 2,8 milióna ton komunálneho odpadu roku 2035,“ uvádza ewia v prezentácii, ktorú zaslala do redakcie EURACTIV.sk. Množstvo odpadu na obyvateľa by vzrástlo z 350 kg v roku 2016 na 510 kg v roku 2035. „V susednom Rakúsku predstavuje už dnes tvorba komunálneho odpadu na jedného obyvateľa približne 540 kg,“ porovnáva ewia.

„Ak by aj dokázalo Slovensko zvládnuť cieľ zredukovať odpad uložený na skládky na 10 percent a dosiahlo 65-percentnú mieru materiálového zhodnotenia, stále ostane takmer 700 tisíc ton odpadu ročne, ktorý bude možné energeticky zhodnotiť,“ vypočítala spoločnosť.

Nadmerné kapacity v Európe?

Aká je situácia na celoeurópskej úrovni? Kým CEWEP tvrdí, že kapacity budú v budúcnosti nedostatočné, Európska komisia má úplne iné analytické východisko. Opiera sa o analýzu Európskej environmentálnej agentúry (EEA), podľa ktorej sú dnes kapacity nerovnomerne rozložené po Európe a v budúcnosti môžu byť nadmerné. EEA si správu o 28 štátoch EÚ, Švajčiarsku a Nórsku objednala od dvoch výskumných inštitútov.

Dokument z roku 2017 upozorňuje, že až tretina európskych kapacít pre spaľovanie odpadu sa nachádza v troch krajinách – Francúzsku, Nemecku a Holandsku. Spolu s Talianskom, Švédskom a Spojeným kráľovstvom sú to až tri štvrtiny kapacít. „Mnoho zo zostávajúcich krajín je ťažko závislých na skládkovaní a nemá žiadne spaľovacie zariadenia pre zmiešaný komunálny odpad,“ konštatuje analýza. Podľa údajov z roku 2014 existujú už dnes nadmerné kapacity vo Švédsku, ktoré vyrába menej zmiešaného komunálneho odpadu, ako dokáže spáliť. Blízko k nadmerným kapacitám mali v roku 2014 aj Holandsko, Dánsko a Nórsko, kde bolo spaľovanie odpadu dominantným spôsobom narábania s ním. Viac odpadu sa tam teda spaľovalo ako recyklovalo, čo je v rozpore s hierarchiou odpadového manažmentu.

Údaje Eurostatu z roku 2017 potvrdzujú tento stav pre Švédsko, Dánsko a Nórsko. V Holandsku sa na prvé miesto dostala recyklácia.

Viac nadmerných kapacít by však podľa odhadu EEA mala Európa v prípade splnenia 65-percetného cieľa pre recykláciu komunálneho odpadu. Hrozili by až desiatim krajinám vrátane jedného novšieho členského štátu EÚ – Estónska a jedného suseda Slovenska – Rakúska. Analytici pritom počítali s množstvom odpadu, ktoré obyvatelia vyprodukovali v roku 2014.

Odhad spaľovacích kapacít pri 65-percentnej recyklácii. [EEA]

Nerovnomernosť v kapacitách je podľa správy motiváciou k obchodu s odpadom. Avšak len za podmienky, že skládkovanie je komerčne menej výhodné v celej Európe. Napriek nárastu od roku 2008 zostal dovoz a vývoz odpadu v EÚ do roku 2014 „relatívne nízky“. To znamená, že vysoké kapacity v severozápadnej Európe tá východná nevyužívala. V prípade Slovenska mohli byť jeden z dôvodov nízke poplatky za skládkovanie.

Pozitívny príklad: Slovinsko

Expert z aktivistickej mimovládky Zero Waste Europe si nemyslí, že vo východnej časti Únie by sa malo investovať do nových kapacít pre energetické zhodnocovanie. „Krajiny s obmedzenými kapacitami majú jedinečnú príležitosť byť ambicióznejšími v opätovnom použití výrobkov a recyklácii nad rámec cieľov obehovej ekonomiky, keďže ešte neinvestovali nadmerne do drahej a nepružnej alternatívy narábania s odpadom, akou sú špeciálne zariadenia pre spaľovanie,“ uviedol pre EURACTIV.sk Janek Vahk, kooordinátor združenia pre klímu, energetiku a znečistenie ovzdušia.

Nasledovaniahodným príkladom je podľa neho Slovinsko. To spaľuje podľa údajov z Eurostatu z roku 2017 len 10 percent odpadu, skládkuje ho 13 percent. Malé množstvo podľa Vahka vyváža krajina do spaľovní v Rakúsku. „Výsledok je, že dnes dokážu (Slovinci) zlepšovať zber a recykláciu odpadu,“ tvrdí expert Zero Waste Europe.

V strednodobom horizonte Vahk odporúča zohľadniť, že recyklačný cieľ pre rok 2035 nie je strop, ale zákonné minimum. Ďalším jeho odporúčaním je využiť kapacity spaľovania v iných štátoch. „Najväčšie dovozné krajiny sú Nemecko, Holandsko, Švédsko a Dánsko,“ konštatuje expert. Predpokladá, že politikou predchádzania a recyklácie odpadu sa ešte zníži množstvo odpadu, ktoré dnes smerujú do spaľovní.

Slovensko má lepšie odpadové štatistiky, skládkuje pritom čoraz viac

Slovenské ministerstvo životného prostredia sa chváli vyššou recykláciou a nižším skládkovaním. Za prvým údajom je najmä kvalitnejšie výkazníctvo, druhý ukazovateľ je spochybnený nárastom v absolútnych číslach.

Najhorším prípadom v Európe je podľa Zero Waste Europe Estónsko. To spaľuje až 44 percent komunálneho odpadu a skládkuje 20 percent. Recyklácia je však rovnako nízka ako na Slovensku – 30 percent.

Vahk tiež upozorňuje, že Európska únia sa odvracia od finančnej podpory špeciálnych zariadení pre energetické zhodnocovanie odpadu z dôvodu kapacitnej „pasce“. „Pre návratnosť obrovských investičných nákladov musí byť (spaľovňa) kŕmená počas celej svojej životnosti 30 až 40 rokov. To vytvára rozpor so snahou o zníženie množstva odpadu, ktoré podporuje v prvom rade opätovné využívanie výrobkov, kompostovanie a recykláciu,“ vysvetľuje Vahk.

Odborník Zero Waste Europe tiež tvrdí, že „spaľovanie odpadu je zlé pre klímu“. Poukazuje pritom na nedávno vydanú plastovú stratégiu Európskej komisie, podľa ktorej výroba a spaľovanie plastov vyprodukuje celosvetovo 400 miliónov ton emisií CO2.

Riziko verejnej mienky

Vahk zo Zero Waste Europe kritizuje aj analýzu CEWEP o potrebe dodatočných kapacít pre energetické zhodnocovanie odpadu v budúcnosti. „Bola vypracovaná z perspektívy spaľovacieho priemyslu, ten chce napokon propagovať energetické zhodnocovanie odpadu,“ myslí si Vahk.

Správe tiež vyčíta, že nezohľadňuje obchod s odpadom a možnosti spoluspaľovania v cementárňach. „Nezohľadňuje ani nedávny vývoj verejných politík, ktorý významne zníži množstvo zostatkového odpadu, ako napríklad európska plastová stratégia, ktorá má za cieľ dosiahnuť recyklovateľnosť všetkých plastov do roku 2030, ako aj povinný zber organického odpadu,“ uvádza odborník. Pripomína, že bioodpad tvorí až polovicu zmesového odpadu. To platí aj pre Slovensko.

CEWEP kritizuje správu EEA, o ktorú sa v mnohom opiera aj Zero Waste Europe. „Táto štúdia zohľadňuje len komunálny odpad (…) Lenže vstup pre zariadenia pre energetické využitie odpadu je aj odpad z obchodu a priemyslu,“ reaguje pre EURACTIV.sk výkonná riaditeľka CEWEP Ella Stengler. Takýto odpad predstavuje až polovicu vstupov v priemyselných regiónoch Európy ako Belgicko, Nemecko a Škandinávia.

Rím ide vyvážať odpad do zahraničia, deti už nemohli vychádzať na ulicu

Večnému mestu chýbajú spaľovne a skládky, čo vyvolalo politický spor medzi Hnutím piatich hviezd a talianskou ľavicou. Dočasným riešením je export odpadkov do Švédska a ďalších európskych krajín.

Stengler ďalej upozorňuje, že štúdia EEA ešte nepracuje s cieľom 10-percentného skládkovania v roku 2035, ktorý bol schválený až po jej zverejnení. Vysvetľuje tiež, že v prípade plastového odpadu môžu zostatky, ktoré sa zozbierajú, ale nezrecyklujú, predstavovať až polovicu.

O cezhraničnom obchode s odpadom šéfka CEWEP hovorí, že „z dlhodobého hľadiska môže byť rizikové spoliehať sa len na iné krajiny.“ V holandskom Amsterdame už dnes beží prevádzka len na 30 percent svojich kapacít. S cieľom zabrániť naplneniu kapacít zahraničným odpadom tam vláda uvalila dočasný strop na dovoz odpadu. Podobne je to podľa Stengler v Bruseli, kde je politická vôľa spaľovať len domáci odpad.

„A keď dôjde napríklad k náhlemu nárastu dopytu po energetickom zhodnocovaní odpadu z dôvodu záplav, chorôb a podobne, môže to obmedziť ochotu prijať odpad zo zahraničia. V Taliansku momentálne nie je dostatočná kapacita pre spracovanie odpadu a úrady a odpadové firmy zúfalo hľadajú kapacity v zahraničí. Lenže takmer všetky zariadenia pre energetické využitie odpadu bežia na plné kapacity,“ vysvetľuje šéfka CEWEP.

Zostatky, produkcia, cena

Podobne ako CEWEP reaguje na štúdiu EEA a argumenty združenia Zero Waste Europe aj spoločnosť ewia. „Ciele predchádzania vzniku odpadu smerujú pravdepodobne k tomu, aby tempo rastu odpadu kleslo, obávam sa však, že v období 15 rokov k poklesu tvorby odpadu nedôjde,“ hovorí riaditeľ ewie Marián Christenko.

Príkladom je podľa neho zákaz jednorazových plastov. „Skôr ako stihli všetky krajiny EÚ zakázať jednorazové výrobky z plastov (napríklad vatové tyčinky), objavili sa na trhu ich náhrady, ktoré by mali plniť požiadavky EÚ. Aj keď sú vyrobené z iného materiálu, stále slúžia na jednorazové použitie a objem odpadu sa nezmení. Zmení sa len jeho štruktúra alebo charakter,“ vysvetľuje manažér.

V posledných 15 rokoch sa zvýšila produkcia komunálneho odpadu na obyvateľa o takmer 60 percent. A ak sa ho bude aj viac recyklovať či predchádzať jeho vzniku, stále zostane také množstvo zostatkového odpadu, ktoré nie je možné so súčasnými kapacitami spracovať.

„Sporná a kontraproduktívna“. Zástupcovia slovenských výrobcov plastovú daň nevítajú

Európska únia diskutuje o novom príjme európskeho rozpočtu založenom na množstve nerecyklovaného plastového odpadu. Organizácie zodpovednosti výrobcov na Slovensku sa obávajú dodatočného daňového zaťaženia.

Christenko priznáva, že Švédsko pre svoje veľké kapacity pre energetické zhodnocovanie dováža ročne 2,5 milióna ton odpadu, čo je viac ako celkové množstvo vyprodukovaného komunálneho odpadu na Slovensku. Myslí si však, že „by bolo ideálne, keby Únia obmedzila pozastavenie podpory pre ďalšie rozširovanie kapacít iba na západnú Európu“.

„Z pohľadu Slovenska je oveľa efektívnejšie vybudovať vlastné kapacity. Cena za zhodnotenie odpadu v zariadení pre energetické využitie odpadu (ZEVO) by bola pre nás v iných krajinách vyššia, minimálne v Západnej Európe. K cene za likvidáciu by sme si však museli prirátať náklady na dopravu,“ vysvetľuje šéf ewie a Kositu.

„Mesačne dostaneme v Košiciach jednu až dve ponuky na energetické zhodnocovanie odpadu z Talianska, ktorým kapacity ZEVO chýbajú. Ak by bol dovoz odpadu do ZEVO legálny, vieme zakontrahovať okamžite 30 tisíc až 50 tisíc ton odpadu ročne a cena na bráne v Košiciach bude aj po odrátaní nákladov na prepravu viac než tisíc kilometrov stále atraktívna,“ dodáva Christenko.

Faktor priemyselného odpadu

Manažér z Košíc pripomína, že komunálny odpad predstavuje len 17 percent celkového odpadu vytvoreného na Slovensku (údaj za rok 2017).

„Všetky priemyselné subjekty po kríze z rokov 2008 až 2010 hľadajú permanentne rezervy, ako objem odpadu znížiť a zefektívniť tak výrobu. Dopyt po energetickom zhodnocovaní, aj v prípade ZEVO v Košiciach, však stále rastie,“ informuje šéf Kositu.

Zo 127 tisíc ton energeticky zhodnotených v Košiciach predstavoval komunálny odpad 96 tisíc ton. Zvyšok bol priemyselný a ostatný odpad. „Za posledných päť rokov nám objem tohto odpadu stúpol trojnásobne. Ide zväčša o výhrevnejší odpad, ktorý miešame s komunálnym odpadom v určitom pomere,“ poznamenáva Christenko.

Spĺňame environmentálne normy, uisťujú výrobcovia energie z odpadu

Záujem priemyselných zákazníkov o energetické zhodnocovanie odpadu enormne rastie, hovorí riaditeľ košickej odpadovej firmy Kosit Marián Christenko.

Ewia vo svojich nových projektoch už s nárastom dopytu po energetickom zhodnocovaní priemyselných odpadov ráta a technológiu navrhla tak, aby bola prispôsobená na kalorickejší odpad. „K zvyšovaniu výhrevnosti bude v budúcnosti dochádzať nielen kvôli rastu podielu výhrevnejších priemyselných odpadov, ale hlavne kvôli predpokladanému poklesu podielu biologického odpadu v zmesovom komunálnom odpade. V projekte rátame približne s podobným podielom jednotlivých typov odpadov ako je tomu dnes v Košiciach. Svoje úvahy opierame aj o štatistické údaje z CEWEP,“ vysvetľuje šéf ewie Christenko.

Reaguje aj na výčitku Vahka zo Zero Waste Europe, že spaľovanie plastov spôsobuje emisie zo spaľovania plastov. Christenko priznáva, že plastov je v komunálnom odpade stále dosť – asi 15 percent. Ak sú vo väčších množstvách, spôsobujú problémy s údržbou kotlov.

„Na vývoj emisií nášho ZEVO to však nemá prakticky žiaden vplyv. Plasty spôsobujú v našej prevádzke skôr prevádzkové problémy, ktoré ale nemajú vplyv na životné prostredie,“ uisťuje Christenko. Čistenie spalín je podľa neho automatizované. „Akonáhle dôjde k nárastu meraných hodnôt, kotol automaticky reaguje zmenou nastavenia,“ dodáva manažér.

Sú cementárne alternatívou?

Zostávajúcou otázkou je, či by pre spaľovanie odpadu bolo namiesto stavby nových kapacít možné využiť aktuálne kapacity cementární. Vahk zo Zero Waste Europe si myslí, že toto riešenie treba zvážiť. „Aj keď sú cementárenské pece flexibilnejšie (ako spaľovne pre odpad), majú tendenciu byť problematickejšie z hľadiska vyšších emisií,“ upozorňuje expert z mimovládneho sektora.

Stengler z CEWEP potvrdzuje, že pre niektoré prúdy odpadov to môže byť dobré riešenie. Ide o odpady s vysokou kalorickou hodnotou. Vhodné nie sú napríklad odpady, ktoré obsahujú veľa olova.

Na rozdiel od Vahka si však Stengler myslí, že cementárne sa nedokážu prispôsobiť dopytu z odpadového hospodárstva. „Cementárenský priemysel sa vyvíja podľa stavebného trhu, nie podľa dlhodobých potrieb (odpadového hospodárstva). Takže ak je trh v poklese, ako sa to stalo v Španielsku, musíte nájsť iné spôsoby nakladania s odpadom,“ varuje šéfka CEWEP.

Ropný priemysel hľadá záchranu vo výrobe plastov

Ropné spoločnosti očakávajú, že v najbližších rokoch vyvrcholí záujem o ich produkty v cestnej doprave. Rozhodli sa preto uchýliť sa k petrochémii a výrobe plastov, po ktorých dopyt zatiaľ stále rastie. Európska vojna proti plastom však ohrozuje aj toto odvetvie.

„Existuje mnoho ďalších technických detailov ako napríklad čistota využívaného materiálu, veľkosť spracovateľných fragmentov a podobne. Práve kvôli odlišnosti spracovateľských technológií všetky najvyspelejšie krajiny Európy volia vždy kombináciu týchto koncových zariadení a nie jednostranné riešenia,“ dopĺňa Christenko z ewie a Kositu.

EURACTIV.sk požiadal o reakciu Zväz výrobcov cementu SR. Viera Blazsek vysvetľuje, že odpad sa v cementárňach spaľuje ako tuhé alternatívne palivo (TAP), ktoré nahrádza bežne využívané palivo. Súhlasí, že TAP musí spĺňať kritériá výhrevnosti, frakcie a obsahu škodlivín. „V žiadnom prípade nevieme využívať zmesový komunálny odpad. Takže možnosti zhodnocovania odpadov sú závislé od množstva a kapacít na výrobu palív z odpadov na trhu,“ podotýka Blazsek.

Blazsek si myslí, že nemožno porovnávať emisie ZEVO a cementárne. „Keby cementárne nepoužívali alternatívne palivá, museli by používať v procese výroby cementu fosílne palivá. Cementárenský priemysel v celoeurópskom meradle významným spôsobom znížil v ostatných rokoch spotrebu fosílnych palív, vrátane slovenských cementární, kde podiel náhrady fosílnych palív alternatívnymi dosiahol 57 percent v roku 2018,“ informuje Blazsek. Dodáva, že všetky slovenské cementárne podliehajú kontinuálnemu systému merania emisií podľa platného zákona o ovzduší, ktorý je harmonizovaný s európskou legislatívou.

Opatrný, európsky prístup

Jednoznačná odpoveď na otázku, koľko kapacít bude Slovensko v budúcnosti potrebovať pre energetické zhodnocovanie odpadu, zatiaľ neexistuje. Minister životného prostredia naznačil, že ministerstvo bude musieť za týmto účelom vypracovať analýzu, INCIEN upozornil, že dáta bude treba pre komplexnú analýzu narábania s odpadom v budúcnosti.

Za opatrný prístup sa napokon zasadzuje aj šéfka CEWEP. „Pozorné plánovanie kapacít pre energetické zhodnocovanie odpadov je nevyhnutné. Treba zohľadniť snahy o recykláciu, prevenciu vzniku odpadu (hoci rastúci počet obyvateľov môže prevenčné opatrenia utlmiť). Kľúčové je umiestnenie. Ak má byť zariadenie energeticky efektívne, musí byť umiestnené blízko spotrebiteľa energie, teda napríklad blízko siete mestského vykurovania,“ hovorí Stengler.

„Potrebujeme integrovaný prístup k manažmentu odpadov aj energetických systémov,“ vyzýva.

Euroúradníci navrhujú zjednotenie triedenia odpadu a šrotovné pre staré mobily

Separovaný odpad by mal byť v celej Európe rovnako označený, staré prenosné telefóny by sa mali vykupovať a malo by vzniknúť právo na opravu, odporúčajú experti Európskej komisie.

Európska komisia v roku 2017 vydala pre krajiny s nízkymi kapacitami energetického zhodnocovania niekoľko odporúčaní. Prioritne by mali podľa nej investovať do kapacít pre zber a recykláciu. Znižovanie skládkovania by malo ísť ruka v ruke so zvyšovaním recyklačných kapacít – teda nie ako v Estónsku, kde sa zvýšili len pre spaľovanie odpadu. Z klimatickej perspektívy je zvlášť dôležité vytriediť a komposovať bioodpad. Ďalším odporúčaním je pri plánovaní zohľadnenie kapacít cementární.

Napokon Európska komisia odporúča informovať sa na aktuálne alebo budúce kapacity pre spaľovanie odpadu v susedných krajinách. Pre Slovensko je v tomto ohľade dôležitou krajinou Rakúsko, ktoré má zatiaľ najsilnejšie kapacity. Žiadna takáto analýza zo strany štátu však zatiaľ zverejnená nebola.

Slovenské verejné orgány by do plánovania nových kapacít pre energetické zhodnocovanie odpadu mali vstúpiť aktívnejšie. Mali by zohľadniť aktuálny a budúci možný obchod s odpadom a zobrať si kritické ponaučenie zo skúseností ostatných európskych krajín, či už ide o Švédsko, Dánsko, Estónsko, alebo Slovinsko.