Akútnou prioritou enviro-ministra sú problémy s EÚ

Nový minister životného prostredia Peter Žiga pri predstavení svojich cieľov potvrdil, že prednostne sa najmä v krátkodobom horizonte bude venovať otázkam, ktoré nám v environmentálnej oblasti vyčíta Európska únia.

„Veľmi rýchlo sa musíme popasovať so stavom konaní o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie,“ povedal vo štvrtok zástupcom médií. Pripomenul, že k 17. aprílu začala Európska komisia 12 konaní pre porušenie predpisov (tzv. infringementy), ktoré sú stále na stole, z toho v 5 prípadoch sú zatiaľ v prvej fáze (formálne oznámenie) a v 7 prípadoch nám už zaslala odôvodnené stanovisko. Minister sa im chce venovať v priebehu najbližších týždňov až mesiacov.

Najviac problémov s transpozíciou legislatívy súvisí s rámcovou smernicou o odpadoch, ktorej termín pre transpozíciu vypršal v decembri 2010. Opatrenia európskej smernice mal vyriešiť nový zákon o odpadoch, ktorého príprava sa však neustále predlžovala.

Efektívna separácia

Spoločnosť ENVI-PAK, a.s., vidí ako dlhodobý problém nedostatočnú podporu separovaného zberu a to najmä na obecnej úrovni. Súčasný stav separovaného zberu v rámci komunálneho odpadu je potrebné podrobiť dôkladnej analýze z hľadiska jeho efektívneho fungovania  a nákladovej a systémovej optimalizácie.

ENVI-PAK vykonal analýzu miestnych integrovaných systémov  v takmer 35 % slovenských miest a obcí. Pre EurActiv sa vyjadrili, že na základe týchto analýz je jednoznačne potrebné nielen doplniť potrebnú infraštruktúru zberu na zvýšenie množstva vyseparovaných odpadov, ale najmä zamerať sa na zvyšovanie povedomia obyvateľstva v tejto oblasti s cieľom využiť potenciál už existujúcich kapacít. Bez potrebného vzdelávania len veľmi ťažko vysvetlíte dôležitosť recyklácie vyseparovaných odpadov či už smerom k samotnému životnému prostrediu alebo aj šetreniu prírodných zdrojov.

Minister uviedol, že už prijal kroky na to, aby sa takmer hotový návrh zákona, ktorého prijatie mal v pláne už jeho predchodca, dostal do legislatívneho procesu. Predpokladá, že v máji bude zákon v medzirezortnom konaní a paralelne ešte budú prebiehať diskusie so Zelenou tripartitou o posledných úpravách ustanovení.

Práve Zelenú tripartitu, ako fórum pre riešenie problémov v environmentálnej oblasti, a projekt protikorupčnej linky Envirošpión považuje za „sympatické projekty“ z minulého obdobia a chce v nich pokračovať.

„V rámci tohto zákona by sme chceli doriešiť aj ďalšie infringementy, ktoré v tejto súvislosti hrozia, a to zákon v oblasti nesprávnej transpozície smernice z roku 2000 o vozidlách po dobe životnosti, nesúlad s nariadením číslo 1013 z roku 2006 o preprave odpadu a nesprávnu transpozíciu smernice 94/62 o obaloch a odpadoch z obalov.“

Čo s eurofondmi?

Druhou krátkodobou prioritou bude pre ministerstvo vyriešiť pozastavené vyplácanie prostriedkov z európskych fondov pre Operačný program Životné prostredie (OPŽP), ku ktorému EK pristúpila v polovici júla 2011 po pochybeniach, ktoré odhalil audit vzorky projektov z rokov 2007-2011. Zistená chybovosť sa podľa slov ministra pohybuje okolo 7 %, teda medzi 45 až 50 miliónmi eur.

Z celkovej pôvodnej alokácie OPŽP na roky 2007-2011 vo výške 2,142 miliardy eur, kde z rozpočtu EÚ malo na slovenské enviroprojekty pritiecť 1,82 miliardy eur, dosiaľ EK akceptovala čerpanie na úrovni 13%. Rezort v súčasnosti čaká na odpoveď Bruselu na februárový formálny návrh MŽP o korekčných platbách. V prípade jeho akceptovania vy EK zrušila svoj záväzok na spolufinancovanie chybných projektov a strhla túto sumu z fondov na environmentálne projekty. Nie je však vylúčené, že odhalených pochybení bude viac, rovnako ako suma, o ktorú prídeme.

„Nevyužívanie peňazí z operačných programov, nielen na našom ministerstve, ale aj iných ministerstvách, je zahodenou príležitosťou Slovenska,“ zdôraznil Žiga.

„Plne chápeme krátkodobé priority MŽP SR, tak, ako ich predstavil minister životného prostredia Žiga. Veľmi zjednodušene ide o európsku legislatívu a európske peniaze. S oboma má Slovensko skutočne problém,“ uviedol riaditeľ Greenpeace Slovensko Juraj Rizman. „V tejto súvislosti nás ale mrzí hlavne to, že vo viacerých prípadoch došlo k zlému prenosu a chybnému výkonu európskej legislatívy preto, že politici a niektorí úradníci neboli v minulosti ochotní a schopní počúvať konkrétne upozornenia zo strany mimovládnych neziskových organizácií. Časti problémov, ktorým dnes štát zo strany EÚ čelí, sme sa mohli vyhnúť.“

Strednodobé ciele

V strednodobej perspektíve sa mieni minister zamerať na protipovodňové opatrenia, zákon o ochrane prírody, keďže ten súčasný je z roku 2002 „treba prispôsobiť novým podmienkam.“ Do konca volebného obdobia tiež  plánuje doriešiť zonáciu Tatier.

„Chcem, aby občan cítil neustálu oporu štátu aj v oblasti protipovodňových opatrení, pri odstraňovaní následkov búrok, ako aj ďalších nepriaznivých prejavov zmeny klímy,“ uviedol a avizoval možné využitie finančných prostriedkov z eurofondov na protipovodňový varovný systém POVAPSYS, ktoré ale súvisí s uvoľnením peňazí pre OPŽP. Zmienil sa aj o tom, program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR vy sa mohol z Úradu vlády presunúť na enviro-rezort, nakoľko ho „nemožno vytrhnúť z kontextu“ celkovej starostlivosti o životné prostredie.

Podľa ministra je dôležité zamerať sa pri boji so zmenou klímy na prevenciu a nie riešenie následkov ex post ako dosiaľ.

Pri dokončení zonácie Tatier bude podstatnou otázkou zabezpečenie náhrady pre súkromných vlastníkov lesov, ktorí kvôli prísnym pravidlám ochrany nebudú môcť svoj majetok v danej lokalite naplno využívať. „Bojím sa, aby peniaze neboli kameňom úrazu v riešení,“ skonštatoval nový minister.

Do úvahy podľa neho prichádzajú dve riešenia – každoročné vyplácanie náhrady, alebo výmena za štátne lesy v lokalite, ktoré nepodlieha takému stupňu ochrany. O tejto možnosti už hovoril aj s ministrom pôdohospodárstva. „Cítil som podporu z jeho strany,“ dodal.

Zonáciu chce rezort riešiť naďalej prostredníctvom pracovnej skupiny, so zapojením  zástupcov samospráv, reprezentantov vlastníkov a užívateľov lesov, zástupcov cestovného ruchu ako aj mimovládnych organizácií a podnikateľskej sféry. „Netreba byť veľmi extrémny,“ poznamenal na margo rôznych názorov, „je potrebné vnímať záujmy občanov.“

Dlhodobé priority v línii s európskymi

Peter Žiga poukázal aj na potrebu práce na strategických dlhodobých prioritách politiky životného prostredia, ktoré majú byť v súlade s prístupom EÚ. Aktualizovať chce stratégiu environmentálnej politiky, ktorá bola naposledy prijatá v roku 1993. Časovo by sa mala venovať obdobiu do roku 2030 alebo až do roku 2050, tak, aby „akcentovala všetky požiadavky EÚ, všetky stratégie a plány, ktoré Európska komisia má v oblasti životného prostredia.“

Priznal, však že nájdenie celospoločenského konsenzu v toľkých komplexných záležitostiach môže trvať niekoľko rokov.

Riaditeľa organizácie Greenpeace na Slovensku potešilo, že nové vedenie MŽP hľadí aj na dlhodobejšie priority. „Avizovaný plán rozbehnúť prípravu strategických koncepčných materiálov, ako je napríklad príprava novej štátnej environmentálnej politiky plne korešponduje s našimi očakávaniami a predstavami,“ vyjadril sa Juraj Rizman.

Rizman ocenil aj to, že pri ochrane klímy minister zdôraznil prevenciu pred riešením následkov jej zmeny. Zároveň dodal: „Predsa len nám zatiaľ zo strany nového vedenia MŽP SR chýba informácia o tom, ako chce SR vystupovať v rámci európskych negociácií v oblasti redukcie emisií CO2. Greenpeace považuje za veľmi dôležité zotrvanie SR v súčasnej pozícii vyšších klimatických ambícií.“

Poukázal na viacero analýz Európskej komisie aj štúdiu, ktorú pre Greenpeace vypracovala nezávislá holandská výskumná a konzultačná inštitúcia CE Delft a Karlova Univerzita v Prahe. „Tie dokonca ukazujú, že ekonomické a sociálne prínosy vyšších klimatických ambícií, teda prínosy ambície EÚ smerom k -25 % resp. -30 % redukcií emisií skleníkových plynov do roku 2020, prevyšujú náklady na ich realizáciu, “ dodal.