Audit financií EÚ na komunálny odpad potvrdil nedostatky

Zdroj: TASR; autor: František Iván

Príspevok EÚ na infraštruktúry na nakladanie s odpadom je značný. V období 2000 – 2013 sa naň zo štrukturálnych zdrojov vyčlenilo 10,8 miliardy eur.

Európsky dvor audítorov (ECA) vo svojej osobitnej správe č. 20/2012 hodnotil výkonnosť 26 infraštruktúr na nakladanie s odpadom vybraných do vzorky zo 4 krajín (Portugalsko, Rumunsko, Španielsko, Taliansko) a skúmalo sa dosahovanie cieľov politiky EÚ v oblasti odpadu, ako aj realizácia podporných opatrení v ôsmich dotknutých regiónoch.

Audit bol zameraný na spolufinancovanie infraštruktúr na nakladanie s komunálnym odpadom zo strany EÚ a skúmal, či financovanie bolo pre členské štáty účinnou pomocou na dosiahnutie cieľov politiky EÚ v oblasti odpadu.

„Európania viac konzumujú a produkujú viac odpadu. Podľa smernice EÚ o odpadoch sú členské štáty povinné upraviť a zneškodniť odpad bez rizika pre vodu, ovzdušie a pôdu a bez toho, aby spôsobovali problémy s hlukom alebo so zápachom,“ uviedol Ovidiu Ispir, člen Dvora audítorov zodpovedný za túto správu, „V našej správe môžete zistiť, že sa to nerobí“.

Slovensko v skúmanej vzorke nefiguruje. V programovom období 2000-2006 vyčlenilo pre projekty odpadového hospodárstva sumu takmer 23 miliónov eur (z Európskeho fondu regionálneho rozvoja), súčasnom období 2007-2013 sumu 368,6 milióna eur.

Zber pri zdroji a podporné opatrenia

Audítori zistili, že účinnosť financovania infraštruktúr na nakladanie s komunálnym odpadom zo štrukturálnych opatrení EÚ bola obmedzená. Uspokojivá bola len výkonnosť projektov, ktoré sa spoliehali na náležitý separovaný zber pri zdroji.

Regióny, ktoré realizovali podporné opatrenia (napr. organizovanie informačných kampaní a kampaní na zvyšovanie povedomia, prepracovanie administratívnych postupov, zavedenie finančných stimulov alebo demotivačných činiteľov), vrátane hospodárskych nástrojov, dosiahli ciele politiky EÚ v oblasti odpadu. Financovanie EÚ vynaložené v ďalších regiónoch viedlo len k menším zlepšeniam v nakladaní s odpadom. Realizácia týchto podporných opatrení nebola podmienkou na poskytnutie grantu EÚ.

Podľa posledných údajov Eurostatu za rok 2010 vyprodukoval občan EÚ v priemere približne 500 kg komunálneho odpadu ročne, ktorý v prípade, že nie je správne vyzbieraný, že sa s ním správne nenakladá a nie je správne zneškodňovaný, môže mať negatívne účinky na životné prostredie. Riadne nakladanie s odpadom však môže viesť k zlepšeniu využívania zdrojov, pretože aj upravovaný komunálny odpad môže byť zdrojom surovín.

V 6 z 8 kontrolovaných regiónov v audite ECA sa objem vytvoreného odpadu na osobu dokonca zvýšil. Len jedna štvrtina regiónov výrazne navýšila svoj podiel separovaného zberu, čo viedlo k zníženiu jej závislosti od ukladania odpadu na skládkach a vo všeobecnosti splnila ciele EÚ.  

Výkonnosť spolufinancovaných infraštruktúr bola vo veľkej miere závislá od stratégií zberu odpadu. Pokiaľ ide o skládky, odpad bol ukladaný bez primeranej úpravy a spravidla boli na pokrytie nákladov na uzatvorenie skládky a starostlivosť o skládku po skončení prevádzky vyčlenené nedostatočné finančné prostriedky. Predkladanie správ o plnení cieľov EÚ bolo poznačené nedostatočnou spoľahlivosťou údajov, čím sa komplikovalo monitorovanie Komisiou.

Odporúčania

Na základe zistených nedostatkov v účinnosti projektov Dvor audítorov odporúča, aby sa členské štáty zameriavali na infraštruktúry na nakladanie s odpadom, ktoré upravujú odpad roztriedený ešte pri zdroji.

Navyše by krajiny mali venovať viac pozornosti účasti a podpore verejnosti, zameriavať sa na zavedenie separovaného zberu vrátane biologicky rozložiteľného odpadu, ak je to nákladovo efektívne, a zaviesť daň z pozemných skládok s cieľom podporiť predchádzanie vzniku odpadu a recykláciu.

Štáty tiež majú zriadiť spoľahlivé a úplné databázy nakladania s odpadom, aby Komisia overila spoľahlivosť štatistík, ktoré od nich dostala. V novembri 2012 EK vydala návod pre zber dát o komunálnom odpade.

Komisia, Parlament a Rada by mali zvážiť prepojenie finančnej podpory EÚ s dosahovaním cieľov politiky EÚ v oblasti odpadu. EK by okrem toho mala príspevok EÚ podmieniť realizáciou podporných opatrení, navrhnutím cieľov na predchádzanie vzniku odpadu a objasnením konceptu úpravy pred zneškodňovaním.

V prípade, že sa neuplatňuje zásada „znečisťovateľ platí“, mala by sa podľa ECA použiť znížená miera podpory.

Ďalšie zdroje financovania

Štrukturálne fondy ale nie sú jedinou možnosťou ako financovať zber a ďalšie nakladanie s odpadom. Samosprávy na Slovensku môžu získať podporu od oprávnenej organizácie, mechanizmov Nórskeho kráľovstva, z cezhraničnej spolupráce, od zberovej spoločnosti, formou miestneho poplatku, z Environmentálneho či Recyklačného fondu.

ECA poukázala na výhody systémov, kedy sa odpad triedi už pri zdroji, veľký význam zvyšovania povedomia u občanov, vrátane zavedenia finančných stimulov, i uplatňovania zásady znečisťovateľ platí (rozšírená zodpovednosť výrobcov, EPR). Tieto charakteristiky má napríklad systém priamej podpory zberu a triedenia odpadu u občanov v mestách a obciach spoločnosti ENVI-PAK. Organizácia patrí k autorom nového vyhlásenia k úspešnej Rozšírenej zodpovednosti výrobcov za obaly so zameraním na domový odpad.

Podľa generálnej riaditeľky organizácie Hany Novákovej je dodržiavanie zásad vyhlásenia „zárukou, že oprávnené organizácie, ktoré sú jeho autormi, poskytujú zapojeným povinným osobám pridanú hodnotu naprieč celým životným cyklom výrobku a zahŕňa spoluprácu všetkých príslušných štátnych orgánov, samospráv a celého odvetvia odpadového hospodárstva.“