Bez ďalších opatrení nebude možné znížiť znečistenie v Stredozemnom mori

Pobrežie Stredozemného mora v Egypte [EPA-EFE/Khaled Elfiqi]

Stredomorské krajiny musia prijať prísnejšie opatrenia s cieľom znížiť znečistenie v regióne. Tie súčasné stačia iba na zakonzervovanie aktuálneho stavu, vyplýva z najnovšej správy Európskej environmentálnej agentúry (EEA).

EEA vypracovala správu v spolupráci s Programom Organizácie spojených národov pre životné prostredie (UNEP) v rámci iniciatívy Horizont 2020 pre čistejšie Stredomorie. Agentúra ju zverejnila v pondelok (21. septembra).

Autori správy uvádzajú, že hoci krajiny v regióne pokročili v prevencii vzniku odpadov a zvýšili úroveň recyklácie, jej súčasná úroveň nestačí rastúcej produkcii odpadov – najmä v afrických a blízkovýchodných krajinách tejto oblasti.

Práve odpady sú spoločne s odpadovou vodou a priemyselnými emisiami najväčšou výzvou pri snahe znížiť znečistenie v Stredomorí.

“Vo väčšine prípadov sú prijaté regulácie účinné a zmierňujú rastúce tlaky na životné prostredie. Aby sa však situácia zlepšila, musia jednotlivé štáty prijať ďalšie opatrenia v tejto oblasti,” píšu autori správy.

EEA vyzvala stredomorské krajiny na užšiu spoluprácu a dodržiavanie prijatých opatrení.

Odpady sú problém

Francúzsky výskumný ústav pre využívanie mora (IFREMER) publikoval minulý rok štúdiu, podľa ktorej sa množstvo odpadov vypustených do Stredozemného mora za uplynulých 30 rokov strojnásobilo.

„V 90. rokoch bolo v Stredozemnom mori 100 odpadových produktov na kilometer štvorcový. Do roku 2012 hustota stúpla na 200.  V roku 2015 už bolo v Stredozemnom mori 300 odpadkov na štvorcový kilometer,“ uvádza štúdia.

Stredozemné more pláva v odpadkoch

Množstvo odpadov vypustených do mora medzi Európou a Afrikou sa od 90. rokov strojnásobilo. Ohrozuje 800 živočíšnych druhov.

Podľa tejto metodiky je Stredozemné more najznečistenejším európskym morom. Až 60 percent odpadkov tvoria zvyšky z plastových tašiek, fliaš, obalov, oblečenia, rybárskych sietí či povrazov. Odpady v Stredozemnom mori pochádzajú z rôznych zdrojov, napríklad z komerčných či súkromných člnov, rybolovu, pobrežných miest, skládok či priemyselných oblastí.

Najhoršia je situácia blízko pobreží.

Pokrok. Nie však dostatočný

Správa EEA na jednej strane oceňuje krajiny regiónu vo viacerých oblastiach, na druhej však upozorňuje, že v opatreniach musia pritvrdiť.

Autori si všimli pokrok v narábaní s odpadom aj v jeho recyklácii vo všetkých troch subregiónoch Stredomoria – Európska únii, na Balkáne a na stredomorskom pobreží Afriky a Blízkeho východu. Podotkli však, že africké a blízkovýchodné krajiny musia znížiť objem odpadu uloženého na otvorených skládkach. Skládkovanie má negatívny vplyv nielen na životné prostredie, ale aj na zdravie obyvateľov. Niektoré štáty musia zlepšiť narábanie s nebezpečným odpadom.

Prijatím vyšších klimatických cieľov členské štáty ušetria, tvrdia analytici

Plán Európskej únie znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 až o 55 percent v porovnaní s rokom 1990 je technicky a ekonomicky možný, hovorí analýza rešpektovaného nemeckého think-tanku.

Krajiny južného Stredomoria majú okrem toho problém aj s odpadovou vodou. Jej objem rastie spolu s populáciou týchto krajín.  Autori v tejto súvislosti tamojšie vlády vyzvali na vyššie investície do odpadovej infraštruktúry, pretože ich terajšia úroveň stačí len na zakonzervovanie súčasného stavu.

Pri priemyselných emisiách zostáva najväčším problémom uplatnenie existujúcich politík – najmä vo veľkých mestách. V oblasti južného Stredomoria decentralizovaná štátna správa neumožňuje dostatočný monitoring dodržiavania opatrení ani ich presadzovanie.

Užšia spolupráca a lepšie údaje

Problémom sú podľa autorov správy rozdielne politiky, ktré majú znížiť znečistenie v regióne.

Prísnejšie pravidlá dodržiavajú vo vyššej miere členské štáty Únie. Africké a blízkovýchodné krajiny ich zavádzajú len pomaly. V tejto súvislosti autor vyzdvihli Jordánsko, Izrael a Tunisko, ktoré začali rozvíjať národné monitorovacie systémy narábania s odpadom.

Okrem toho v celom regióne chýbajú hlbšie znalosti problematiky a lepšie povedomie o problémoch s odpadmi. Autori preto odporúčajú investovať do výskumu, spracovania a zdieľania informácií medzi jednotlivými krajinami. Napriek pokroku, ktorý región za uplynulých 15 rokov zaznamenal, nie je kvalita informácií a ich zdieľanie dostatočné.

“Urýchlene potrebujeme obrovské investície do kvality údajov a informácií. To si vyžaduje vytvorenie a uplatnenie nových politík aj nové nové nastavenie verejnej správy, ktoré budú ušité na mieru problematike, a budú schopné vyrovnať sa s aktuálnymi výzvami, akými sú metadáta či digitálna ekonomika,” vyzýva správa.

Iniciatíva Horizont 2020 pre čistejšie Stredomorie vznikla v roku 2006 s cieľom znížiť úroveň troch najväčších zdrojov znečistenia v oblasti – odpadu, odpadovej vody a priemyselných emisií. Tie tvoria až 80 percent celkového znečistenia v Stredozemnom mori, uvádza internetová stránka iniciatívy.