Bioodpad je pre samosprávy aj naďalej problém, viaceré porušujú zákon

Spracovanie bioodpadu v kompostéroch. [Zdroj: Pixabay]

Mnohé samosprávy sa spoliehajú na výnimky z triedenia biologického odpadu, ktoré sa majú čoskoro zrušiť. Dve tretiny z nich nezabezpečujú zber použitého kuchynského oleja, hoci im to zákon prikazuje.

Triedený zber bioodpadu na Slovensku realizuje 7,2 percenta miest a obcí, ďalších takmer 18,8 percenta domácnostiam poskytuje domáce kompostéry alebo prispieva na ich nákup. Vyplýva to z prieskumu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktorého sa zúčastnilo 421 samospráv. Združenie ho zverejnilo 9. septembra.

Tretina miest a obcí tiež podľa prieskumu sama kompostuje zelený odpad, ktorý vznikol pri ošetrovaní zelene a 6,4 percenta spolupracuje s chovateľmi hospodárskych zvierat na využití zvyškov z kuchynských zariadení v pôsobnosti.

Problémom sa naopak ukazuje byť použitý kuchynský olej, ktorého zber nezabezpečujú dve tretiny samospráv. Prikazuje im to pritom zákon.

Žiadny spôsob spracovania bioodpadov nepodporuje 3,9 percenta samospráv.

Odborníci: Prieskum ukazuje problémy

Podľa Miloša Veverku z Centra pre trvalo-udržateľné alternatívy z prieskumu ZMOS vychádza, že bioodpad je na Slovensku dlhodobo zanedbávaná komodita, hoci ide o najväčšiu zložku komunálneho odpadu.

Aj podľa Ivany Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky prieskum naznačuje pomalé zavádzanie opatrení pre zber a nakladanie s bioodpadom. Upozorňuje však, že viaceré obce začali podporu z externých zdrojov aktívne čerpať až tento rok.

Mnohé samosprávy si tiež podľa Maleš uplatňujú výnimky z povinnosti zbierať bioodpad. Väčšinu z nich by však mala v najbližších rokoch zrušiť novela zákona o odpadoch, ktorá je v súčasnosti v parlamente v druhom čítaní.

Triedenie bioodpadu obce zabezpečujú rôzne, pomáhajú im aj eurofondy

Už viac ako rok a pol platí na Slovensku vyhláška, ktorá upravuje, akým spôsobom majú obce zabezpečiť triedenie biologického odpadu. Tie musia, až na výnimky, zaistiť svojim obyvateľom zberné nádoby alebo záhradné kompostéry.

Od roku 2023 len jedna výnimka

Ak novela prejde, od roku 2021 si už samosprávy nebudú môcť uplatňovať výnimku z povinnosti zabezpečiť triedenie bioodpadu, ak je to pre ne „ekonomicky neúnosné“.

Od roku 2024 budú musieť triedený zber zabezpečovať aj tie mestá a obce, ktoré majú zariadenie pre energetické zhodnocovanie bioodpadu (spaľovne) alebo technické problémy vykonávania zberu v historických centrách miest a v riedko osídlených oblastiach. Spaľovne majú dnes Bratislava a Košice, ktoré vďaka tomu nemusia triediť bioodpad.

V roku 2021 sa zároveň sprísni znenie výnimky, ktoré v súčasnosti umožňuje nerealizovať triedený zber v tej časti obce, kde aspoň polovica domácností odpad kompostuje. Po novom bude musieť kompostovať 100 percent domácností. Zároveň ide o jedinú výnimku, ktorá bude platiť aj od roku 2023.

Možné zvyšovanie poplatkov

ZMOS v medzirezortnom pripomienkovom konaní žiadal, aby sa zachovalo pôvodné znenie výnimky o kompostovaní. Vysvetľuje to tým, že obce nemajú na jeho zavedenie rovnaké podmienky a zároveň túto činnosť nie je možné odkontrolovať.

Únia miest Slovenska zatiaľ dopady novely zákona o odpadoch vyhodnocuje. „Aj keď sú zmeny vnímané pozitívne, je predčasné hodnotiť, ako sa to premietne v samotných nákladoch na odpadové hospodárstvo v mestách,“ povedala pre EURACTIV.sk riaditeľka kancelárie Únie Jana Červenáková. Zvyšovanie poplatkov za odpad, ktoré obce vyberajú od občanov, nevylučuje.

Podpredseda ZMOS: Niektoré organizácie zodpovednosti výrobcov nechcú viac triedenia

Občania nemôžu doplácať na OZV, ktoré si nedostatočne plnia povinnosti, hovorí JOZEF TURČÁNY o zvýšení skládkovacích poplatkov, ktoré chystá envirorezort. Vznik nízkoemisných zón, ďalšia iniciatíva ministerstva, podľa neho potrebuje čas.

Kam s kompostom?

Maleš je presvedčená, že vďaka sprísneniu výnimiek sa budú musieť samosprávy biologicky rozložiteľným odpadom intenzívne zaoberať. Pred najväčšími výzvami podľa nej stoja Bratislava a Košice, ktoré sa doposiaľ spoliehali na  výnimku, pretože mali k dispozícií zariadenia na energetické zhodnotenie odpadov.

“V týchto dvoch mestách je bioodpadu najviac a preto aj aktivity týchto miest výrazne ovplyvnia výsledky v oblasti nakladania (nielen) s biologicky rozložiteľnými komunálnymi odpadmi,” upozornila odborníčka.

Slovensko má podľa nej rezervy nielen v triedení, ale aj v spracovávaní biologicky rozložiteľného odpadu. „Slovensko potrebuje kapacity na spracovanie kuchynských bioodpadov a potrebuje uzatvárať ich materiálové toky. To znamená, že musíme nájsť aj aplikáciu kompostu alebo bioplynu ako produktov procesu spracovania bioodpadov,” upozorňuje Maleš.

Potrebuje Slovensko nové spaľovne komunálneho odpadu? Závisí to od priemyslu aj dovozu

Minister životného prostredia si myslí, že na Slovensku nie sú dostatočné kapacity pre energetické zhodnocovanie odpadu. Chce si však nechať vypracovať analýzu.

Štatistiky sa zlepšujú

Miera recyklácie bioodpadu sa po zavedení povinného nakladania s bioodpadom zlepšila. Kým v roku 2017 sa recyklovalo 170 tisíc ton bioodpadu, v roku 2018 to už bolo 202 tisíc. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu SR, ktoré portálu EURACTIV.sk zaslal Inštitút environmentálnej politiky.

Nárast však možno vysvetliť aj zreálnením údajov o bioodpade. V minulosti totiž časť obyvateľov ukladala odpad na vlastné kompostovisko, čo sa v žiadnej štatistike neobjavilo. Dnes ho v oficiálnych údajoch vidno, keďže časť domácností ho začala vyhadzovať do kontajnerov na bioodpad.

Odpad, ktorý domácnosti spracovávajú vo vlastných kompostéroch sa však do štatistík stále  nezapočítava. Envirorezort už avizoval, že pracuje na náprave. V súčasnosti sú totiž totiž samosprávy, ktoré namiesto triedeného zberu zvolili zabezpečenie kompostérov pre domácnosti, znevýhodnené. Pre štatisticky nižšiu mieru vytriedenia musia napríklad platiť viac za skládkovanie.

Slovensko má lepšie odpadové štatistiky, skládkuje pritom čoraz viac

Slovenské ministerstvo životného prostredia sa chváli vyššou recykláciou a nižším skládkovaním. Za prvým údajom je najmä kvalitnejšie výkazníctvo, druhý ukazovateľ je spochybnený nárastom v absolútnych číslach.

Veverka: Dotazník má slabiny

Podľa Miloša Veverku z CEPTA má dotazník z dielne ZMOS viaceré nedostatky. Pri zelenom odpade z verejných priestranstiev napríklad ponúka len jednu možnosť – že si ho obec sama skompostuje. Neponúka napríklad spracovanie v externej kompostárni, čo podľa Veverku môže viesť k určitému skresleniu.

Za chybnú považuje aj formuláciu otázky, či obec prispieva domácnostiam na nákup domácich kompostérov alebo ich domácnostiam priamo poskytuje. „Zabezpečiť kompostér sa dá aj inak – napríklad obec poskytuje tým, čo kompostujú, úľavu na poplatku za odpad a nerozdáva kompostéry,“ vysvetľuje.

Zaujímavejšie by tiež podľa neho bolo zistiť, koľko percent obyvateľov Slovenska má prístup k triedeniu bioodpadu alebo kompostuje. V prieskume má totiž každá obec rovnakú váhu, nezáleží, či ide o 100 tisícové mesto alebo dedinu s 500 obyvateľmi.

Partneri

NATUR-PACK