Bioodpad nie je problém, ale vzácny zdroj, odkazujú odborníci samosprávam

Ilustračná fotografia [pxfuel.com]

O bioodpad budú súperiť bioplynky, kompostárne a spaľovne. Samosprávy triedenie bioodpadu vnímajú ako záťaž a žiadajú ministerstvo aj parlament o odklad. Rezort životného prostredia im vyhovieť neplánuje.

Bioodpad je vzácny materiálový zdroj, hovorí pre EURACTIV.sk Martin Kečkéš zo Slovenského plynárenského priemyslu (SPP).

Receptom na problém samospráv je podľa Kečkéša zhodnotenie biozložky komunálneho odpadu v bioplynových staniciach. Pridaná hodnota tohto spracovania biodpadu je v tom, že zostatkovým produktom je hnojivo.

Pripomína, že podľa európskej poľnohospodárskej stratégie „Z farmy na stôl“ bude do roku 2030 nutné znížiť používanie pesticídov v poľnohospodárstve o polovicu. Na zúrodňovanie pôdy by sa mali v čoraz väčšej miere využívať organické hnojivá z kompostární a bioplynových staníc, hovorí Martin Kečkéš z SPP.

Upozorňuje na to, že množstvo dostupného bioodpadu má na Slovensku svoje limity. Podľa Kečkéša treba starostlivo zvážiť, aké projekty v oblasti zhodnocovania odpadov dostanú verejnú podporu. Rozhodujúca by mala byť hodnota za peniaze, tvrdí zástupca SPP.

„Je potrebné sa pozrieť na hierarchiu nakladania s odpadom. Spracovanie odpadu, ktoré je vyššie v hierarchii by malo mať prioritu. Spaľovne sú v hierarchii nižšie, takže by ich povoľovanie malo byť komplikovanejšie. V prípade dotácií by mal byť podporený ten spôsob nakladania s odpadom, ktorý je spoločensky výhodnejší,“ dodáva Martin Kečkéš.

Slováci produkujú čoraz viac odpadu, polovica končí na skládkach

Princíp „zaplať, koľko vyhodíš“ a lepšie nakladanie s bioodpadmi. To sú riešenia, s ktorými prichádza rezort životného prostredia, aby znížil vysokú mieru skládkovania na Slovensku. Zelené organizácie hovoria o predchádzaní vzniku odpadu a recyklácii, v hre ostáva aj jeho spaľovanie.

So zvyšovaním podielu biometánu v energetickom mixe ráta aj Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030. Bioplynové stanice by podľa dokumentu mali spracúvať predovšetkým biomasu, ktorá pochádza z odpadov z rastlinnej a živočíšnej produkcie, z biologicky rozložiteľnej časti komunálneho odpadu a odpadov z čističiek odpadových vôd. Pridaná hodnota biometánu je podľa Integrovaného plánu aj v tom, že na jeho distribúcie je možné využiť existujúcu plynárenskú infraštruktúru.

 Ministerstvo: triedenie bioodpadu je vo verejnom záujme

 liste, ktorý adresovalo poslancom parlamentu Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), samosprávy upozorňujú, že legislatívna zmena sa bude týkať 80 percent všetkých miest a obcí na Slovensku. S ministerstvom životného prostredia súhlasia v tom, že je potrebné znížiť množstvo komunálneho odpadu, ktoré končí na skládkach. Zároveň tvrdia, že kvôli mimoriadnej situácii spôsobenej pandémiou COVID – 19 sa výrazne skrátil čas, ktorý mohli venovať príprave systému, ale aj osvetovým akciám pre obyvateľov.

 Rezort životného prostredia odklad nepripúšťa a chce pomôcť samosprávam túto povinnosť splniť.

„Ministerstvo životného prostredia nechce byť tým odkladačom termínov, ktorý slúži ako zdroj výhovoriek pred Európskou komisiou, prečo Slovensko neplní svoje povinnosti,“ uvádza rezort v stanovisku. Triedenie bioodpadu je podľa rezortu životného prostredia predmetom „verejného záujmu“. Ministerstvo zároveň pripravuje finančný mechanizmus, ktorý má obciam čiastočne uhradiť náklady spojené s triedením a zberom kuchynského a záhradného odpadu.

Envirorezort chce údaje o komunálnych odpadoch využiť na lepšiu tvorbu politík

Od augusta začala platiť metodika, pomocou ktorej bude rezort životného prostredia zisťovať, z čoho sa skladá komunálny odpad. Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) tento krok vítajú.

Podrobnú analýzu komunálnych odpadov potrebuje ministerstvo na získanie porovnateľných údajov. Má mu to pomôcť lepšie nastaviť smerovanie odpadového …

Nekompromisné stanovisko ministerstva životného prostredia sa opiera aj o reprezentatívny výskum, ktorého výsledky predstavil minister Ján Budaj minulý týždeň. Za najväčší environmentálny problém, ktorý by mala vláda prioritne riešiť, považuje 72 percent opýtaných nedostatočné triedenie odpadu. Podľa respondentov by sa mala vláda zaoberať aj tým, že väčšina komunálneho odpadu končí na skládkach.

Kompostovanie pomáha klíme

Triedenie bioodpadu je síce technicky náročné, ale v konečnom dôsledku môže samosprávam ušetriť náklady na skládkovanie. V súčasnosti tvorí bioologická rozložiteľná zložka takmer polovicu zmesového komunálneho odpadu. Ak ju obce vytriedia, môžu ušetriť poplatky za skládkovanie, ktoré majú každý rok stúpať.

Podľa Mariána Kobolku z portálu menejodpadu.sk, môžu samosprávy zhodnotením bioodpadu len získať.

„Neuvedomujeme si, že už dnes platíme za odvoz a likvidáciu kuchynského odpadu, ktorý vyhadzujeme medzi zmesový komunálny odpad. Zbytočne plytváme jeho potenciálom, ktorý je cenným zdrojom živín pre životné prostredie,“ hovorí Kobolka.

Podľa Kobolku využívanie prírodného kompostu pomáha znižovať eróziu pôdy, zlepšuje jej kvalitu a vodozádržnú schopnosť. Zmierňuje nepriaznivé účinky klimatických zmien, ktoré sú dnes viditeľné v každej krajine – sucho a extrémne výkyvy počasia. Napríklad pri výdatných dažďoch dokáže pôda, ktorá obsahuje kompost, zadržať vodu a využiť ju neskôr v období jej nedostatku, zdôrazňuje.

Okrem zlepšovanie adaptácie na zmenu klímy môže kompostovanie priniesť samosprávam príjem za predaj organických hnojív. Ak sa bioodpad spracuje v bioplynových staniciach, môže zas obyvateľom ušetriť ďalšie náklady na energiu, dodáva Marián Kobolka.

Nahradí kukuricu odpad? Bioplynové stanice sa majú preorientovať

Na Slovensku už fungujú bioplynky spaľujúce bioodpad z domácností. Hoci vládne plány počítajú s ich rozvojom, prekážkami sú slabý zber bioodpadu, stop-stav v distribúcii elektriny, náklady na vstrekovanie do plynárenskej sústavy či environmentálne riziká.

Zvýšené náklady pre samosprávy

O tom, že zber bioodpadu bude pre samosprávy ekonomicky výhodný, pochybuje Eva Sadovská z česko-slovenskej finančnej skupiny WOOD & Company.

„Zdražovanie bude závisieť aj od toho, do akej miery dokážu samosprávy využiť na tento účel napríklad eurofondy. Očakávame nárast nákladov spojených so zavedením a zabezpečením triedeného zberu kuchynského bioodpadu,“ uvádza Sadovská v analýze.

Samosprávy budú platiť viac kvôli technickej náročnosti a vysokej frekvencii zberu bioodpadu, myslí si.

Podľa zákona by mal byť zber kuchynského bioodpadu realizovaný raz za dva týždne. V členských štátoch, kde triedenie bioodpadu funguje, sa osvedčila frekvencia zberu raz týždenne, tvrdí analytička. Podľa nej je zber takéhoto odpadu pomerne luxusnou záležitosťou a vyžaduje si samostatnú a špeciálnu logistiku.

V rodinných domoch prichádza do úvahy tzv. „vedierkový zber od domu k domu“. V prípade panelákov je reálnejší tzv. „centralizovaný zber do špecializovaných nádob“. Po každom zbere kuchynského bioodpadu bude zároveň potrebné každú nádobu umyť a vydezinfikovať, upozorňuje Eva Sadovská.

 

Partneri

ENVI - PAK