Budeme za ťažšie recyklovateľné výrobky platiť viac? Nový zákon robí prvý krok

Ekomodulácia by mala ovplyvniť aj správanie zákazníkov. [TASR/AP/Grace Beahm Alford]

Ochranári a výrobcovia vítajú zrušenie výnimiek z triedenia bioodpadu a zákaz skládkovania neupraveného odpadu. Niektoré opatrenia v návrhu zákona však hrozia znefunkčnením systému triedeného zberu.

Slovensko prechádza na systém, v ktorom sa bude cena výrobkov odvíjať od ich recyklovateľnosti. Pomôcť to môže napríklad k zníženiu tvorby odpadu z plastových obalov a – ak už vznikne – k zvýšeniu jeho recyklácie.

Veľkú novelu zákona o odpadoch, ktorá s novinkou prichádza, nazývajú ochranári „závanom spravodlivosti“. Zástupcovia výrobcov by však radi videli detailnejšiu úpravu, ktorá zabráni nekalej konkurencii na trhu. Vyplýva to z ich vyjadrení, ktoré k novému zákonu o odpadoch poskytli pre EURACTIV.sk.

Vyššiu recykláciu a menej skládkovania prinesú podľa sektorových hráčov aj ďalšie plánované opatrenia – rušenie výnimiek pre triedenie kuchynského odpadu a zákaz skládkovania neupraveného odpadu.

Niektoré novinky z novely však zástupcovia výrobcov kritizujú. ENVI-PAK hovorí o hrozbe „znefunkčnenia systému triedeného zberu“, NATUR-PACK o „kritériu najnižšej ceny“ v už podfinancovanom systéme. Ekológom z Centra pre udržateľné alternatívy (CEPTA) zase chýba v zákone zavedenie systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov na textil.

Chýbajú detaily

Zosúladenie cien a poplatkov za výrobky s nákladmi na ich spracovanie či recykláciu sa odborne nazýva ekomodulácia. Na Slovensku zatiaľ v komunálnom odpade veľmi nefunguje.

Organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI-PAK súhlasí, že ak je ekomodulácia dobre nastavená, vedie k vyššej recyklácii.

Odpadový zákon nenabáda k inováciám

Európska predpisy vo všeobecnosti viedli k zvýšeniu miery separovania a recyklácie komunálneho odpadu. Slovensku sa však nedarí zavádzať ekodizajn výrobkov a predchádzať tak vzniku odpadu, píše TOMÁŠ KOLENČÍK.

„Výrobcovia výrobkov zapojení v kolektívnych systémoch platia finančné príspevky za zabezpečenie zberu, dotriedenia, prepravy, zhodnotenia odpadov z ich výrobkov, ktoré uviedli na trh. Tieto príspevky by mali zohľadňovať nielen veľkosť záťaže výrobkov na životné prostredie ale aj reálne náklady na nakladanie s ich odpadom. Vyššie príspevky by mali odradiť výrobcov od používania materiálov, respektíve výrobkov z materiálov, ktoré sú ťažko dotriediteľné a recyklovateľné,“ vysvetľuje pre EURACTIV.sk riaditeľka ENVI-PAK pre komunikáciu a marketing Katarína Kretter.

Zdôrazňuje však, že v legislatívnej úprave musí byť presnejšie definovaná recyklovateľnosť.

„Zároveň je potrebné, aby legislatíva zabezpečila jednotný prístup k ekomodulácii naprieč všetkými organizáciami zodpovednosti výrobcov s cieľom eliminácie negatívneho vplyvu konkurenčného boja na ekomoduláciu,“ upozorňuje Kretter.

Závan spravodlivosti

Renáta Miháliková, ktorá je riaditeľkou environmentálneho oddelenia OZV NATUR-PACK, tvrdí, že novela sa zavedeniu ekomodulácie veľmi nevenuje. „Táto problematika je v novele riešená len v jednom bode, a to konkrétne v povinnosti pre OZV zapracovať ekomoduláciu do poplatkov od výrobcov,“ hovorí Miháliková pre EURACTIV.sk.

Poukazuje na to, že povinnosť vychádza z nových európskych smerníc, ktoré musí Slovensko zapracovať.

Povinné triedenie bioodopadu aj čiastočný zákaz skládkovania. Mení sa zákon o odpade

Nová legislatívna úprava obmedzuje skládkovanie a spaľovanie komunálneho odpadu. Zavádza tiež pravidlo, podľa ktorého by mali poplatky za výrobky zohľadňovať ich recyklovateľnosť.

„Podrobnejšiu špecifikáciu ale európska legislatíva nestanovuje a každý zo štátov sa s tým teda musí vysporiadať po svojom. Je potrebné to určite riešiť na národnej úrovni, aby sa ekomodulácia nestala predmetom konkurenčného boja medzi OZV,“ prízvukuje expertka NATUR-PACK.

„Je to prvý krok smerom k ekodizajnu výrobkov a závan spravodlivosti do sféry obalov a ostatných produktov končiacich v komunálnom odpade,“ vítajú ekomoduláciu Daniel Lešinský a Miloš Veverka z CEPTA.

Kľúčová podľa nich bude motivácia. Navrhujú preto medziročne rastúce alebo klesajúce poplatky v závislosti od recyklovateľnosti materiálov. „Najneskôr do desiatich rokov by mali z našich pultov zmiznúť nerecyklovateľné materiály a výrobky z nich,“ myslia si environmentalisti. Slovensko tiež podľa nich potrebuje rozvíjať recyklačné kapacity s vysokou pridanou hodnotou pre rôzne druhy materiálov.

Konsenzus v bioodpade

Nová legislatívna úprava ruší tri zo štyroch výnimiek z povinnosti miest a obcí triediť kuchynský odpad.

„Biologicky rozložiteľné odpady sú najvýznamnejšou zložkou zmesového komunálneho odpadu. V závislosti od druhu zástavby a ročného obdobia v ňom tvoria podiel 30 až 50 percent,“ vysvetľuje Kretter z ENVI-PAK.

Slovensko asi nedosiahne odpadové ciele. Pomôžu v budúcnosti sankcie?

Ak chcú ľudia viac recyklácie a menej skládok, musia si to zaplatiť, zhodli sa účastníci diskusie o odpadoch. Pomôcť by malo aj zrušenie výnimiek pre bioodpad v novele zákona.

Organizácie zodpovednosti výrobcov sú zodpovedné za financovanie a organizáciu triedeného zberu v obciach a mestách.

„Odklonenie tohto druhu odpadu od skládkovania má najväčší potenciál pri plnení cieľov, ktoré na Slovensko kladie EÚ. Zrušenie výnimiek v zákone je nevyhnutným krokom k tomu, aby bol biologicky rozložiteľný odpad spracovávaný a nenavyšoval množstvá odpadu končiace na skládkach či v spaľovniach,“ hovorí Kretter.

Ochranári z CEPTA vyjadrujú zrušeniu výnimiek plnú podporu. „Tu by sme ešte pridali dostatočne motivačnú podporu pre domáce kompostovanie (pre rodinné domy),“ dodávajú Lešinský a Veverka k tejto téme.

Načasovanie zákazu

Podobný účel ako zrušenie výnimiek pre bioodpad má zákaz skládkovania nespracovaného odpadu. Kretter z ENVI-PAK tvrdí, že tento zákaz je nevyhnutný pre splnenie európskeho cieľa recyklovať 50 percent komunálneho odpadu v roku 2020.

„Je však potrebné racionálne nastaviť jeho účinnosť a správne načasovať, odkedy má zákaz platiť, keďže na Slovensku chýbajú kapacity na spracovanie zmesového komunálneho odpadu. Na ich vybudovanie treba čas,“ myslí si.

Slovensku hrozí ďalšia žaloba pre skládky odpadu

Brusel stupňuje konanie proti Bratislave pre porušenie európskeho práva v prípade 35 skládok. Envirorezort pripravuje odpoveď, priznáva však, že ide o obrovskú výzvu.

CEPTA súhlasí, že načasovanie zákazu závisí od kapacít. „Navrhujeme rok 2025 s tým, že eurofondy pre 2021-2027 výrazne podporia potrebné recyklačné kapacity ako aj prevádzky mechanicko-biologického spracovania zostatkového komunálneho odpadu,“ hovoria Lešinský a Veverka. Zároveň nesmú brániť rozvoju recyklácie a vôbec predchádzaniu vzniku odpadov.

To nie je jediné riziko do budúcnosti. Ochranári tvrdia, že v novele zákona „chýbajú zásadné riešenia problémov v slovenskom odpadovom hospodárstve“. Radi by v ňom videli zavedenie rozšírenej zodpovednosti výrobcov na textil od roku 2020. „Zber textilu na Slovensku vážne pokrivkáva, nie je riešený legislatívne a rýchlo sa môže stať že vo väčšine obcí čoskoro zanikne, respektíve sa vôbec nezavedie,“ varujú ekológovia.

Ďalej by mal zákon zaviesť „jasný štandard pre uchovanie, spracovanie, šírenie a dostupnosť informácií a dát (…) v obciach“. Údaje, ktoré sa medziročne menia o viac ako 10 až 20 percent, sú problematické z hľadiska dôveryhodnosti a porovnávania, tvrdí CEPTA.

Znefunkčnenie systému?

Zástupcovia výrobcov idú v kritike ešte ďalej. V zákone vidia hrozby. Tak ENVI-PAK vníma prenesenie zodpovednosti za plnenie cieľov a limitov odpadového hospodárstva z výrobcov na OZV.

„Prenesenie zodpovednosti z výrobcov na OZV môže viesť k znefunkčneniu systému triedeného zberu,“ varuje Kretter.

Investíciu do triedeného zberu treba zdvojnásobiť, tvrdia zástupcovia výrobcov

Dnes stojí systém separácie odpadu 40 miliónov eur. Ak chce Slovensko splniť európske ciele, bude musieť stáť 80 miliónov eur, upozorňuje Hana Nováková z ENVI-PAK.

Takouto zmenou môže podľa nej úplne zaniknúť základný princíp rozšírenej zodpovednosti výrobcov. „Podľa nášho názoru zodpovednosť musí naďalej zostať tak na OZV, ako aj na výrobcovi. Súčasný stav je garanciou, ktorá výrobcu motivuje k výberu OZV nielen na základe kritéria najnižšej ceny, ale najmä na základe poskytovanej kvality služieb OZV, ktorá zodpovedne plní stanovené ciele a povinnosti vyplývajúce z legislatívy,“ vysvetľuje hovorkyňa ENVI-PAK.

„Ak sa ponechá navrhované znenie, výrobca nebude vôbec motivovaný k výberu zodpovednej a spoľahlivej OZV a utrpí systém triedeného zberu ako taký,“ dodáva.

Podľa Mihálikovej z NATUR-PACK presun zodpovednosti „zásadne ovplyvní fungovanie OZV, nakoľko hlavným kritériom pre výber OZV zo strany výrobcov bude len najnižšia cena, čo ako vieme nie je vždy záruka splnenia všetkých povinností“.

Hrozba pretekov ku dnu

Miháliková kritizuje tiež novú povinnosť OZV zložiť finančnú zábezpeku. „Povedie k navýšeniu poplatkov pre výrobcov, ale opäť to nezabezpečí 100-percentné krytie nákladov tak, ako zákon plánuje. Práve naopak opäť to podporí kritérium najnižšej ceny,“ hodnotí expertka NATUR-PACK.

Obava z podliezania cien na trhu a celkovo nekalej súťaže sa odráža v obavách viacerých aktérov slovenského odpadového hospodárstva. Už teraz je pritom systém podfinancovaný: príjmy nezodpovedajú výdavkom potrebným za veľký skok v recyklácii.

Nekalá konkurencia na trhu s odpadom: Ministerstvo avizuje minimálne ceny

Necelé tri roky po zavedení nového odpadového systému sa výrobcovia sťažujú na jeho podfinancovanosť a právnu neistotu. Medzi hlavný úspech zaradili vyššie množstvo separovaného zberu.

CEPTA sa vyslovuje za prehodnotenie systému OZV pri obaloch a obalových materiáloch tak, aby kumuloval dostatočné množstvo financií na rozširovanie a zlepšovanie triedeného zberu v obciach. „Dnes vďaka nedostatku financií (súťaž až ku dnu medzi OZV) v systéme triedené zbery stagnujú alebo sa kapacitou/komfortom redukujú, čo je samozrejme kontraproduktívne pre občana,“ podčiarkujú Lešinský a Veverka.

Návrh zákona sa ešte môže zmeniť. Skôr, ako ho budú schvaľovať vláda a parlament, musí ministerstvo životného prostredia dokončiť rozporové konanie k pripomienkam. Tých prišlo 757, z toho 482 zásadných. Organizácie zodpovednosti výrobcov patrili medzi tých, čo predložili najviac zásadných pripomienok. ENVI-PAK ich zaslal 24, NATUR-PACK odovzdal 31 zásadných pripomienok.

EURACTIV.sk oslovil aj Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré predložilo 19 zásadných pripomienok. Do stanoveného termínu sa však nevyjadrilo.

Partneri

NATUR-PACK