Česká analytička: V najbližších rokoch produkcia odpadu vzrastie

Nelegálna skládka v Zamarovciach v júni 2019. [TASR/KR PZ Trenčín]

Ak sa krajina rozhoduje medzi vývozom odpadu a jeho energetickým zhodnotením, mala by urobiť komplexnú analýzu dopadov oboch alternatív na životné prostredie, hovorí SOŇA JONÁŠOVÁ z českého Inštitútu cirkulárnej ekonomiky.

Soňa Jonášová je zakladateľkou a riaditeľkou Institutu cirkulární ekonomiky. Na otázky EURACTIV.sk o spaľovaní odpadu odpovedala cez email.

Počítate v Česku s nárastom vyprodukovaného komunálneho odpadu do roku 2035, keď na jednej strane síce predpokladáme ekonomický rast a rast spotreby, ale na druhej strane Európska únia a štáty prijímajú opatrenia pre predchádzanie vzniku odpadu a opätovné využitie alebo opravu výrobkov?

Predpoklady je možné stanoviť na základe toho, ako sa v najbližších rokoch postavíme k aplikácii princípov obehového hospodárstva do praxe. Som pragmatik, ale Česká republika čelí kríze zdrojov v prípade dreva z dôvodu kôrovcovej kalamity, ako aj pri stavebných odpadoch, keď do jednej dekády môžeme byť bez základných stavebných materiálov. Očakávam preto prudký obrat v prístupe k nakladaniu s druhotnými surovinami, a to sa v celkovej produkcii odpadov môže výrazne odraziť.

Celková produkcia odpadov (súčet celkovej produkcie ostatných a nebezpečných odpadov) v období 2016 až 2017 stúpla o 0,8 percenta na hodnotu 34 512,6 tisíc ton. V posledných desiatich rokoch došlo k navýšeniu produkcie o sedem percent. Z tohto množstva však stavebné a demolačné odpady tvorili celých 60,1 percent a  boli zväčša bez úžitku uložené na povrch terénu či na technické zabezpečenie skládok. Tento trend je neakceptovateľný. Verím tiež v silu zavedenia cirkulárnych princípov do verejného obstarávania. Vytvorí sa silná požiadavka, na ktorú budú firmy obratom reagovať.

Ak pochopíme princípy cirkulárnej ekonomiky, tak odpadov bude za ďalších 15 rokov podstatne menej, hoci verím, že v najbližších rokoch produkcia odpadov ešte porastie. Je však nevyhnutné dívať sa na odpadový mix z pohľadu jednotlivých možností využitia – či už na materiálové alebo energetické účely.

Slovensko ako Švédsko? Príležitosti a riziká energetického zhodnocovania odpadu

Zástancovia spaľovania odpadov tvrdia, že pre splnenie európskych cieľov nestačí investovať do recyklácie. Environmentalisti však varujú pred nadmernými kapacitami. Dobrý manažment odpadu sa bude každopádne spoliehať na prevenciu vzniku odpadu aj európsku spoluprácu.

Štúdia z roku 2017 realizovaná pre Európsku komisiu konštatuje, že v niektorých regiónoch EÚ (napríklad severské štáty) existujú nadmerné kapacity pre energetické zhodnocovanie odpadu, ktoré sa budú s rastúcou recykláciou prehlbovať, v iných sú zase nedostatočné kapacity (napríklad stredná a východná Európa). Nebolo by riešením uľahčenie obchodu s odpadom tak, aby sa maximalizovalo využitie existujúcich spaľovní a ušetrili prostriedky na stavbu nových?

Tu vidím ako jediné vhodné riešenie zváženie alternatív – prepravy odpadov verzus stavby nových lokálnych kapacít – podľa metód komplexného hodnotenia celého životného cyklu (LCA). Hodnotiť takto celý problém „od stola“ dnes vzhľadom na komplexnosť položenej otázky nie je možné.

Rolu hrá hmotnosť, voľba dopravy, úroveň finálnej technológie, či jej poloha. Keby sa jednalo o prevoz odpadov vlakovou dopravou do vysoko účinných zariadení na využívanie odpadov, tak môže byť bilancia pozitívna, ale niekde môže dochádzať k zaťaženiu dopravy. Jediným kľúčom je hodnotenie celkovej stopy CO2. To je tiež v súlade so stratégiou cirkulárnej ekonomiky, ktorá stojí na zohľadnení celého cyklu a meraní dopadov do čo najväčšieho detailu.

Slovenské cementárne dnes dokážu teoreticky spáliť pre výrobu cementu 320 tisíc ton odpadu vrátane komunálneho odpadu a tieto kapacity zvýšiť v priebehu dvoch až troch rokov na 400 tisíc ton. Spolu s existujúcimi spaľovňami pre komunálny odpad v Bratislave a Košiciach by išlo o kapacity približne 700 tisíc ton, čo je na úrovni niektorých komerčných odhadov o budúcich potrebách energetického zhodnocovania odpadu. Problémom sú spracovateľské kapacity pre výrobu paliva z odpadu (TAP) vhodného pre cementárne. Nemalo by sa na Slovensku investovať skôr do týchto kapacít ako do nových zariadení na energetické zhodnocovanie komunálneho odpadu?

V posledných rokoch som navštívila už mnoho konferencií, kde sa riešilo spoluspaľovanie TAP. Jedná sa o medzistupeň medzi skládkami a energetickým využitím odpadov. Preto sa diskutuje o výstavbe zariadení pre mechanicko-biologickú úpravu (MBÚ) a v tomto kontexte o dotrieďovaní zmesových komunálnych odpadov.

Pokiaľ ide o MBÚ komunálnych odpadov, tak môžem rovno povedať, že ide nielen o premárnenú investíciu, ale v mnohých prípadoch je to aj malá pasca na starostov, ako aj na investorov (čo môžu byť tie isté skupiny).

Nové spaľovne: Pôvodcovia odpadu súhlasia, ochranári sú proti

Ministerstvo životného prostredia jednoznačne neodmieta dodatočné kapacity pre energetické zhodnocovania odpadu, je však proti financovaniu z verejných zdrojov.

Z pohľadu skutočných materiálových tokov ide o pretriedenie zmesového komunálneho odpadu na dve frakcie – spáliteľnú a skládkovateľnú. Vzhľadom na to, že nie je možné bioodpad z tejto linky použiť ako hnojivo, ale len pre rekultiváciu skládky, tak aj túto frakciu z cirkulárneho pohľadu vidíme ako skládkovaný tok. Druhá frakcia ide na energetické využitie. Dostane však pekné mašličky a hovoríme o nej ako o „výrobku“ či „tuhom alternatívnom palive“. A teraz sa dostávame k najväčšiemu paradoxu: v českej spoločnosti je cielene budovaná obrovská nevôľa proti energetickému využitiu. A to napriek tomu, že po energetickom zhodnotení môžeme z tohto odpadu veľmi dobre dotriediť kovy. Škváru možno použiť tiež pre materiálové využitie. Hovoríme o približne 22 až 25 percentách škváry z pôvodnej hmotnosti odpadu a 1 až 3 percentách kovov. Škvára nahrádza (podľa vzoru Západu) primárne suroviny v stavebníctve, ktoré nám dochádzajú.

Aj keby sa zo zmesového odpadu čokoľvek vytriedilo, väčšinou je miera znečistenia tejto zložky taká vysoká, že nie je možné materiál na trhu uplatniť. Poďme si naliať čistého vína a baviť sa nie o papierových pojmoch a číslach v tabuľkách, ale o tom, aké sú skutočné záujmy tých, ktorí chcú linky stavať a čo sa dá s odpadom v čiernych nádobách robiť. Jediná správna cesta je veľký tlak na triedenie v domácnostiach, ktoré eliminuje vznik zmesového odpadu na minimum. Ale aj Európska únia uvádza, že pri zmesovom odpade je stále možné po naplnení cieľov recyklácie 25 percent energeticky využívať. Tak na to nezabúdajme a nedémonizujme niečo, čo je rozhodne lepšie než trend MBÚ, ktorý nám sem po zlých skúsenostiach nenápadne podsúvajú i prevádzkovatelia z Poľska, kde technológie neplnia pôvodné predstavy.

Nakoľko budú v EÚ potrebné kapacity pre energetické zhodnocovanie priemyselného odpadu? Ten sa už dnes spaľuje v cementárňach, ako aj v niektorých spaľovniach komunálneho odpadu.

Tu záleží na analýze dostupných materiálov na úrovni regiónov. Celkové čísla si nedovolím tipovať. Sú regióny, v ktorých dochádza k intenzívnej výrobnej činnosti, ktorá produkuje zatiaľ nerecyklovateľné materiály (kombinované, s obsahom prímes a iné) využiteľné aspoň energeticky. To je stále omnoho lepšie než ich skládkovanie, čoho sme stále svedkami pri analýzach odpadov na skládkach, kam nákladné autá navážajú homogenizovaný, jednodruhový a energeticky vysoko výhrevný odpad. To je naozaj nešťastné, keďže mnohokrát ide o približne 2,5-krát výhrevnejší odpad, než je hnedé uhlie. Pre nové zariadenia na priemyselný odpad je však nutná analýza a hlavne revízia dát odpadového hospodárstva spádových oblastí, keďže nie vždy sú vykazované čísla úplne transparentné a presné. Pred stavbou odporúčam revíziu skutočných materiálových tokov.

Spĺňame environmentálne normy, uisťujú výrobcovia energie z odpadu

Záujem priemyselných zákazníkov o energetické zhodnocovanie odpadu enormne rastie, hovorí riaditeľ košickej odpadovej firmy Kosit Marián Christenko.

Ako do výpočtu potrebných kapacít pre energetické zhodnocovanie odpadu zasahuje množstvo zvyškov z recyklácie triedených odpadov, napríklad plastov? Nehrozí tu zvýšenie emisií zo spaľovania zvyškových (nerecyklovaných) plastov, ktoré sú škodlivé pre ovzdušie a klímu? Pred škodlivosťou týchto emisií vystríha aj Európska stratégia pre plasty.

Tu je situácia kritická. Ukázalo sa, ako je súčasný systém recyklácie plastov krehký. Keď Čína zakázala dovoz plastov, naše triediace linky začali narážať na problém odobrať 50 až 70 percent druhov plastov. Tým sa však iba prejavil dlhoročný boľavý problém českého triedenia, ktoré sa vykazovalo ako recyklácia, hoci nebolo možné dokázať, že k nej v Číne skutočne dochádza. Dnes sa tak podľa našich informácií zvyšky z triediacich liniek vozia na skládky alebo do spaľovní. Tie to však nevidia veľmi rady, keďže dochádza k zvyšovaniu výhrevnosti, čo nie je vzhľadom k stále rovnakému možnému odberu tepla v mestách v rámci centrálneho zásobovania teplom žiadúce.

Zariadenia pre energetické využitie odpadov sú tu postavené na parametroch zmesového odpadu a nie plastov. To by mohla potvrdiť aj firma Zvoz a spracovanie komunálneho odpadu Brno, ktorá sa s náhlymi výkyvmi výhrevnosti stretáva. Súvisí to práve so zvyškami. Za seba môžem povedať, že čo sa týka emisií a spalín, tak je dôležité ich nepodceňovať. Je však dobré spomenúť, že pálením TAP dochádza k rovnakým produkciám emisií, TAP sa iba považuje za „výrobok“ a diskusia sa potom uberá úplne iným smerom.

Pre mňa je najväčším problémom to, že v Českej republike tieto materiály, dnes skládkované, horia celkovo 530-krát ročne na voľných skládkach, kde dochádza k uvoľňovaniu dioxínov a ďalších splodín v úplne nekontrolovateľných procesoch. Navyše za požiare skládok dopláca štát z vlastného vrecka, keďže nedochádza k poškodeniu majetku. Vyhorená skládka je okrem toho priestorom pre ďalšie navážanie odpadov. Tu vidím najväčší paradox: lacné skládkovanie tento zločin za bieleho dňa povoľuje a na štyri spaľovne s promile produkcie toxických plodín oproti požiarom skládok sa upiera celá pozornosť verejnosti. To sa musí zmeniť. Aj preto sme naštartovali projekt Koniec doby skládkovej.

Ešte k vašej otázke týkajúcej sa spalín a produkcie CO2 dodám veľmi zaujímavé dáta konkrétne ku skládkam (1), že emisie metánu zo skládok rok od roku rastú a v roku 2017 sa vyšplhali na 150 tisíc ton. V prípade skládkovania emisie v roku 2017 dosiahli 3 720 tisíc ton CO2 ekvivalentu. To bolo podstatne viac ako z chemického priemyslu (2 236 tisíc ton) alebo z cementární a vápeniek (2 855 tisíc ton). Nad tým sa treba zamyslieť.

(1) Zdroj: Inventarizačná správa k emisiám skleníkových plynov v ČR (National greenhouse gas Inventory report of the Czech Republic Submission under UNFCCC and under the Kyoto Protocol Reported inventories 1990–2017“) za rok 2017, kapitola „Solid waste disposal“, str. 314.

Partneri

NATUR-PACK