Čína už nechce odpad z Európy, hromadí sa aj na Slovensku – Denník N

Zlisovaný plastový odpad [TASR/Pavel Neubauer]

PETER KRASNEC, ktorý roky pôsobí v odpadovom priemysle, hovorí o tom, ako vyzerala cesta odpadu zo Slovenska do Číny a čo sa stane, keď Čína v marci naplno obmedzí dovoz plastového odpadu z Európy.

Triedite odpad?

Áno, niekedy až veľmi.

Čo to znamená?

Že triedim aj tie zložky, o ktorých viem, že v meste, kde žijem, sa nebudú ďalej recyklovať, ale skončia v spaľovni odpadov. Stále je však lepšie, keď ich triedim a učím aj ostatných v okolí, že triediť má zmysel.

Menej jednorazových obalov? Pre Slovensko je to „vysoká ekonomická záťaž“

Podľa novej európskej plastovej stratégie by mali byť všetky plastové obaly na európskom trhu recyklovateľné.

O ktorom odpade viete, že sa nebude ďalej recyklovať?

Obaly od jogurtov, od malých mliečok do kávy, obaly od čokolád, čipsov… Dávam ich do separovaného zberu, lebo viem, že časom sa tieto výrobky budú dať lepšie spracovať, a tým pádom má zmysel, aby si na to ľudia zvykli.

Čo sa s nimi deje teraz?

Časť končí v spaľovniach, kde slúžia ako palivo, časť na skládkach a niektoré putujú na recykláciu.

Plastový odpad sa vo veľkej miere vyvážal do Číny, ktorá svoje hranice preň pomaly zatvára. Oplatilo sa voziť odpad tak ďaleko?

Existuje celosvetový obchod s druhotnými surovinami. Už to nie je tá klasická smetiarčina, keď vám na Vianoce pri dverách zazvonili smetiari a pýtali od vás peniaze. Je to sofistikované odvetvie priemyslu ako každé iné. Tak, ako sa po celom svete exportujú autá, exportuje sa aj odpad, ktorý má svoju hodnotu v rámci celého sveta. Čína bola jedným z najväčších odberateľov druhotných surovín, ako sú plast, papier a šrot, teda železo a hliník, v rámci celého sveta.

Celý rozhovor si môžete prečítať na webstránke Denníka N.