Do akých nádob zbierať kuchynský odpad? Názory samospráv a envirorezortu sa líšia

Nádoby na kuchynský odpad v zbernom dvore v Martine. [TASR/Erika Ďurčová]

Samosprávam a niektorým poslancom vadí vyhláška rezortu životného prostredia k zberu kuchynského odpadu. Vedia si ale predstaviť, ako bude v lete vyzerať odpad v nádobách po týždni? Zrejme nie,” hovorí expertka.

Na Slovensku od začiatku tohto roku platí povinnosť zaviesť triedený zber kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu (BRKO). Tento typ odpadu sa na Slovensku doteraz samostatne nezbieral. S platnosťou novej legislatívy prišli mnohé očakávané, aj menej očakávané problémy.

Traja poslanci koaličnej Slobody a solidarity (SaS) Radovan Kazda, Anna Zemanová a Jarmila Halgašová minulý týždeň upozornili na sťažnosti niektorých samospráv ohľadne vyhlášky ministerstva životného prostredia. Tá upravuje požiadavky na zberné nádoby, pričom istý typ nádob „zvýhodňuje”. Samosprávy majú podľa poslancov na výber. Buď si vyberú upravenú nádobu so špeciálnymi parametrami, alebo budú musieť zvýšiť frekvenciu vývozu kuchynského odpadu.

To sa samosprávam nepáči. Hovoria o „neštandardnom a nie celkom spravodlivom riešení, keďže mnohé už majú zber kuchynského odpadu zavedený v klasických nádobách,” tvrdí Kazda. Podľa skupiny poslancov ide o narušenie spravodlivého podnikateľského prostredia. Zároveň tvrdia, že medzi nádobami nie sú veľké environmentálne rozdiely.

Envirorezort sa naopak bráni. Objem nádoby a jej technická úprava má podľa tlačového odboru rezortu výrazný vplyv na komfort obyvateľov aj kvalitu zbieraného odpadu. Najmä pri vyšších teplotách totiž v klasických nádobách začne odpad kysnúť plesnieť a zapáchať. Rezort životného prostredia pri tvorbe vyhlášky vychádzal zo skúseností zo zahraničia. S touto argumentáciou súhlasí aj expertka na biologické odpady Martina Gaislová z JRK Slovensko.

Čo sa zmenilo?

Ministerstvo vyhlášku schválilo koncom decembra. Zjednodušene, vyhláška stanovuje parametre nádob, do ktorých budú obce kuchynský odpad zbierať. Ak sa rozhodnú pre klasické nádoby, ktoré sa už dnes používajú pri triedenom zbere alebo pri zbere komunálneho odpadu, budú ich musieť vyvážať dvakrát týždenne. Druhou možnosťou je upravená nádoba do 240 litrov, ktorá musí mať odvetrateľné veko a dýchacie otvory. Na jej dne tiež musí byť umiestnená mriežka, ktorou bude odtekať tekutina, čím sa oddelí tekutá časť od tuhej. Tieto nádoby budú obce musieť vyvážať iba raz týždenne.

Samosprávy majú aj tretiu možnosť. Je ňou takpovediac stredná cesta, pri ktorej zvolia čiastočne upravený typ nádoby, ktorá ale nespĺňa všetky parametre. Takéto nádoby budú samosprávy musieť vyvážať takisto dvakrát týždenne, no iba v letných mesiacoch.

Nová vyhláška upravuje niektoré ustanovenia, ktoré zaviedla podobná vyhláška z roku 2017. Ministerstvo argumentuje, že staré pravidlá boli „s ohľadom na prax nepostačujúce”.

Sporná vyhláška ministerstva životného prostredia. [Radovan Kazda]

„Zohľadnila sa pritom aj požiadavka samospráv, ktoré argumentovali cenovou nedostupnosťou špeciálne upravených nádob. V dôsledku toho sme sa snažili upraviť podmienky zberu tak, aby sa mohli používať aj neupravené alebo menej upravené nádoby. Tento ústupok však musel byť kompenzovaný požiadavkou na zvýšený počet vývozov,” uviedlo ministerstvo pre EURACTIV Slovensko. Pri tvorbe vyhlášky sa ministerstvo inšpirovalo skúsenosťami z krajín, ktoré BRKO dlhodobo zbierajú.

„Ak zberné nádoby začnú zapáchať, klesá ochota obyvateľa umiestňovať do nich odpad a klesá aj kvalita výsledného hnojiva,” uviedol envirorezort.

V čom je problém?

Kazda v blogu zverejnenom na Denníku N uviedol, že problém vyhlášky spočíva najmä vo finančnom aspekte. Upravené nádoby sú totiž drahšie. Ak sa samosprávy rozhodnú pre klasické nádoby, musia ich vyvážať dvakrát týždenne, čo opäť znamená vyššie náklady. Tie napokon zaplatia občania. Kazda tiež upozornil, že samosprávy sa o tejto povinnosti dozvedeli neskoro, až po skončení pripomienkového konania k vyhláške.

Únia miest a obcí Slovenska (ÚMS) pre odpady-portal.sk uviedla, že nová vyhlášky je v rozpore s tvrdeniami ministerstva o znižovaní nákladov zavedením zberu BRKO. Skutočne totiž dochádza k znižovania nákladov na zber zmesového odpadu, ktorého je menej a netreba ho zbierať tak často. Tento pokles však kompenzujú rastúce náklady na bioodpad.

„Nepovažujeme za správne, že ministerstvo životného prostredia určí vyhláškou takto prísne podmienky, ktoré má občan zaplatiť bez ohľadu na efektivitu,” povedala hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová.

Kazda tvrdí, že sporná je aj environmentálna hodnota zvýhodnených nádob. „Niektorí (experti) poukazujú na to, že tieto upravené nádoby, ktoré sú vyhláškou zvýhodnené, sú paradoxne pre zber BRKO najmenej vyhovujúcim riešením. Zvozové spoločnosti tvrdia, že tieto nádoby budú spôsobovať vznik priesakov mimo nádoby počas nakladania s nimi, spracovatelia v bioplynových staniciach poukazujú na riziko degradácie zdrojovej suroviny,” píše poslanec.

Až také jasné to nie je

Nie všetci experti však s Kazdovým pohľadom súhlasia. Martin Gaislová zo spoločnosti JRK Slovensko, ktorá sa dlhodobo venuje odpadovému hospodárstvu so zameraním na bioodpady pre EURACTIV Slovensko uviedla, že vyhláška cieli najmä na zvýšenie komfortu pre obyvateľov. Spokojnosť ľudí a jednoduchosť zberu podľa nej povedie k vyššej participácii.

„(…) je dokázané, že komfort je jeden z rozhodujúcich parametrov, ktoré ovplyvňujú ochotu ľudí zapojiť sa do triedeného zberu. Komfort v zmysle, ako ďaleko treba odpad nosiť, ale aj aké sú nádoby a stojiská z hľadiska hygieny. Odpudzujúce, zapáchajúce nádoby znižujú ochotu ľudí triediť,” povedala.

Odborníčka na odpady: Ak samosprávy zavedú zber kuchynského odpadu správne, ušetria tisícky eur

Triedenie musí byť pohodlné, ale aj kontrolované. Systém kontroly a sankcie na Slovensku chýba. Prechod na množstevný zber nebude stačiť na splnenie recyklačných cieľov. Najskôr musíme zmeniť odpadovú infraštruktúru, hovorí MARTINA GAISLOVÁ. 

Okrem komfortu obyvateľov má upravená nádoba aj iné výhody. Vďaka mriežke na spodku nádoby totiž odpad neleží v tekutine, ktorá štartuje hnilobné procesy. Odpad je tak preschnutejší, a to znamená nielen menší zápach, ale aj nižšie zdravotné riziká.

Gaislová uznáva obavy samospráv zo zvýšených finančných nákladov. Za kritiku vyhlášky však sčasti môže aj neskúsenosť so zberom bioodpadov. „Vedia si obyvatelia predstaviť, ako bude v lete vyzerať kuchynský odpad v nádobe po týždni? Ako bude vyzerať a zapáchať vo veľkom kontajneri? Zrejme nie, pretože na Slovensku sa tento odpad takmer vôbec nezbieral,” skonštatovala.

„Zdieľam názor zahraničných expertov, ktorí hovoria, že kuchynský odpad je treba zbierať do malých nádob a vyvážať čo najčastejšie,” uviedla.

Odborné stretnutie

Envirorezort sa po kritike samospráv a koaličných poslancov rozhodol k vyhláške zorganizovať odborné stretnutie. Uskutočnilo sa vo štvrtok minulý týždeň za účasti všetkých zainteresovaných strán – samospráv, odborníkov, zástupcov zberových spoločností či bioplynových staníc.

Kazda vo videu, zverejnenom na sociálnej sieti uviedol, že ministerstvo prisľúbilo na tento týždeň vlastné, interné stretnutie, v ktorom by sa malo zaoberať možnosťami zmeny vyhlášky.

„Oceňujem veľmi rýchlu a promptnú reakciu ministerstva na podnety dotknutých strán. Počkáme si na výsledok posudzovania a následne zvážime ďalšie kroky v jednaní. Očakávame takú reguláciu, ktorá povedie k environmentálne hodnotnejšiemu nakladaniu odpadov z domácností, no zároveň bude rešpektovať zavedené a zaužívané systémy” dodal.

Gaislová podotkla, že znepokojenie samospráv môže okrem spomenutých výhrad prameniť aj z obáv pred zmenami v doterajších, zaužívaných pomeroch. „Cieľom by malo byť vytriediť všetok bioodpad a zásadne znížiť produkciu zmesového odpadu. K tomu potrebujeme systém, ktorý zohľadní oba ciele. Jedno bez druhého nie je to, čo potrebujeme. Náš systém zberu zmesového odpadu sa musí zmeniť,” dodala.