Dopyt po plastoch bude v budúcnosti ešte väčší, myslí si expert na recykláciu

Ton van der Giessen. [Afvalgids.nl]

Nie je možné, aby sme prestali baliť potraviny do plastových obalov, pretože za ne nemáme ekologickejšiu náhradu, myslí si holandský expert na recykláciu plastov TON VAN DER GIESSEN.

Ton van der Giessen má 40 ročné skúsenosti v odpadovom a recyklačnom priemysle. Je generálnym riaditeľom rodinnej recyklačnej spoločnosti na tuhé plasty s názvom Van Werven Plastic Recycling. Giessen je zároveň predsedom združenia BRBS Recycling a členom dozornej rady Holland Circular Hotspot (HCH). Na Slovensku má rozbehnutú spoluprácu v oblasti recyklácie plastov.

Vo februári vystúpil Giessen v Bratislave na seminári, ktorého cieľom bolo zapojiť podnikateľskú obec a ďalších aktérov v obehovom hospodárstve do budovania vznikajúcej platformy Obehové Slovensko. Na seminári bola zároveň ohlásená  spolupráca medzi platformou Obehové Slovensko a Holland Circular Hotspot.

Aká je podľa vás budúcnosť plastov?

Domnievam sa, že dopyt po plastoch sa v nasledujúcich rokoch strojnásobí kvôli rastúcej populácii a svetovému bohatstvu. Sme však schopní recyklovať takmer 70 percent svetovo využívaného plastu, čo je obrovské množstvo. Recyklácia je jedným z riešení, ale musíme hľadať aj iné alternatívy. Neverím v biologicky odbúrateľné produkty (napríklad fľaša, ktorej materiál nie je vyrobený z ropy ale z polymérov, ktoré sa voľne vyskytujú v prírode, pozn. red.). Verím skôr v bioplasty, pretože v konečnom dôsledku ide o rovnaký produkt, len vyrobený iným spôsobom.

Na Slovensku je napríklad čoraz viac bezobalových obchodov. Môže to byť možnosťou, ako si poradiť s množstvom plastu?

Aj to je riešením, v Holandsku sme však mali bezobalový supermarket, ktorý skrachoval, takže v konečnom dôsledku to nie je veľmi populárne. Plast má totiž veľa výhod, napríklad chráni jedlo, ktoré potom vydrží dlhšie. Existuje množstvo spôsobov ako uskladňovať jedlo ale, ak by nebolo chránené plastovým obalom, je možné, že by sme mali problém s jedlom namiesto problému s plastami. Takisto je tu otázka dopravy  jedla do supermarketov. Potrebujete ho do niečoho zabaliť. Plast je skvelá vec, ale len keď ho zrecyklujete, môžete ho používať znova a znova.

Viete si predstaviť, že jedného dňa nebudú produkty v obchodoch balené v plastových obaloch?

Nie, to nie je možné, pretože potom by sme museli baliť jedlo do niečoho iného. Niekedy sa pýtame, prečo je jedlo v obchodoch vlastne zabalené. Lenže ľudia nechcú zeleninu, ktorú predtým chytalo množstvo iných ľudí. Radšej si vezmú takú, ktorej sa nikto nedotkol. Dôležitá je takisto aj životnosť jedla, zabalením sa jeho čas predlžuje. Balenie potravín do plastových obalov určite neskončí.

Obehová ekonomika na Slovensku stagnuje

Obehová ekonomika je ekonomickým modelom, ktorý sa snaží o efektívne využívanie zdrojov ich opätovným použitím. Holandsko recykluje takmer 30, Francúzsko a Belgicko takmer 20 percent materiálov.

Na Slovensku miera recyklácie posledné desaťročie stagnuje. Medzi rokmi 2010 a 2016 klesla o 0,2 …

Existuje k plastovým obalom nejaká alternatíva?

Nie, myslím, že neexistuje nič, čo by bolo ekologickejšie. Treba sa však pozrieť aj na marketingový prístup k recyklačnému potenciálu obalov. Nemali by sa vyrábať rôzne druhy obalov len preto, že vyzerajú pekne, ale z hľadiska recyklácie sú bezcenné. Dôležité sú podľa mňa aj pokuty vo vzťahu k producentom obalov v prípade, že prinesú na trh také, ktoré sa nedajú zrecyklovať.

Stále sa diskutuje aj o tom, čo je ekologickejšie – zálohovanie plastových alebo sklenených fliaš. Čo si o tom myslíte?

Na to nemám odpoveď. Ak sa pozriete na spotrebu energie, ktorá je potrebná pri recyklácii sklenených fliaš a napríklad aj na ich váhu, ktorá viac zaťaží transport, výhody vychádzajú pre sklenené aj plastové fľaše rovnako. Môžeme sa spýtať, prečo nemáme problém kúpiť si Coca-Colu v plastovej fľaši, no je pre nás zvláštne kúpiť si v plastovej fľaši pivo, ktoré je zvyčajne vo fľaši sklenenej. V tomto môže zohrávať úlohu napríklad chuť ale aj množstvo iných aspektov, pre ktoré sa nedá povedať, či je lepšie jedno alebo druhé.

Je možné, aby obehová ekonomika fungovala celoplošne na celom území Slovenska alebo je potrebné v chudobnejších regiónoch postupovať citlivejšie?

Myslím, že to môže fungovať všade. V súčasnosti existuje právna regulácia odpadu v každom slovenskom regióne. Jeho recyklácia je lepšou možnosťou pre všetky časti krajiny.

Môže obehová ekonomika posunúť chudobnejšie regióny ďalej?

Pravdaže, môžu sa napríklad vytvoriť nové pracovné miesta. V našej spoločnosti (holandská recyklačná spoločnosť na tuhé plasty Van Werven Plastic Recyclin, pozn. red.) pracuje približne päťsto ľudí v oblasti recyklácie plastov. Ak však odnesiete plast na skládky, potrebujete k tomu len päť ľudí. Takže to má určite pozitívny dopad.

Na Slovensku je to stále vnímané tak, že na obehovú ekonomiku sú pripravené skôr bohatšie krajiny či regióny.

S tým nesúhlasím. Myslím si, že je to dobré pre všetky krajiny.

O našom odpade sa veľa hovorí najmä v súvislosti s vysokou mierou skládkovania. Ako je to v Holandsku a čo sa s tým dá robiť?

Môžete mať úplný zákaz skládok, kedy sa žiaden odpad nemôže zvážať na skládku alebo môžete zaťažiť skládkovanie vysokými daňami. V minulosti boli v Holandsku vysoké dane na skládky. Dane sa zrušili, zaviedol sa zákaz skládkovania a výsledok bol rovnaký. Vo Veľkej Británii majú napríklad veľmi vysoké poplatky za skládkovanie, pretože už nie sú kapacity na spaľovne. Ceny za skládkovanie na Slovensku nie sú dostatočne vysoké. Treba sa zamyslieť aj nad zákazom skládkovania určitých druhov odpadu. Tak sa dá následne odpad presunúť do recyklačného priemyslu.