Elektromobily budú pre recykláciu áut výzvou

vrakovisko

Vrakovisko vo Vrútkach. FOTO: TASR/Pavol Ďurčo

Obehová ekonomika v automobilovom priemysle sa musí vyrovnať s novými technológiami, ale aj s porušovaním zákona.

Technologické vylepšenie drvenia, odbyt recyklovaných materiálov, vynucovanie platných pravidiel, ale aj nástup elektromobilov. To sú podľa odborníkov najväčšie výzvy pre obehové hospodárstvo v automobilovom priemysle.

Obehové hospodárstvo sa na rozdiel od lineárneho snaží o opätovné použitie, recykláciu a zhodnotenie čo najväčšieho množstva materiálov. Súvisiacou prioritou je predchádzanie vzniku odpadu.

Portál EurActiv.sk sa opýtal špecializovanej holandskej spoločnosti a zástupcu európskych automobiliek v Bruseli, ktoré výzvy považujú v tejto oblasti za najväčšie a čo očakávajú od regulátorov.

Väčšina auta sa už recykluje

„Európsky automobilový priemysel plní svoje povinnosti rozšírenej zodpovednosti výrobcov tak, ako mu to ukladá smernica 2000/53/EC o vozidlách po dobe životnosti,“ rozpráva Jens Warsen, riaditeľ pre environmentálnu politiku v Európskom združení výrobcov automobilov (ACEA), ktoré lobuje pri európskych inštitúciách.

Automobilový priemysel má podľa neho dlhoročné a rozsiahle skúsenosti so zvyšovaním materiálovej efektívnosti a zabezpečovaním recyklácie, ako aj s odoberaním autovrakov a ich spracúvaním.

Warsen pripomína, že podľa smernice musí byť 85 percent materiálov vo vozidle recyklovateľných a 95 percent opätovne použiteľných. „Predstavuje to výnimočnú kvótu s ohľadom na komplexnosť výrobku,“ upozorňuje bruselský lobista.

Dodáva, že „komplexné rozobratie veľmi rozptýlených častí a komponentov nie je vždy technicky uskutočniteľné, ani prospešné pre životné prostredie,“ upozorňuje Warsen.

ACEA vidí potenciál pre zlepšenie v ďalšom rozvoji technológií drvenia a následných procesov s cieľom zvýšiť kvalitu a efektívnosť oddeľovania kovov a plastov.

Smerom k čistejším materiálom

Súčasný cieľ spätného získania materiálov v Holandsku je 98,7 percenta (podľa hmotnosti), z ktorého predstavuje 88,9 p.b. recyklácia a 9,8 p.b. energetické zhodnotenie, hovorí Janet Kesová, manažérka pre korporátne a verejné záležitosti v holandskej spoločnosti ARN.

Tá v krajine prevádzkuje centrum pre recykláciu autovrakov.

Aj Kesová vidí priestor pre ďalšie zvýšenie zhodnoteného podielu vozidiel najmä vďaka dokonalejšej technológii drvenia. Cieľom je „získať väčšiu čistotu výsledného materiálu,“ vysvetľuje Kesová. Najproblematickejšie sú podľa nej drevo, guma a zostatkový kov.

Prioritou podľa nej je aj pomalšia recyklácia, ktorá povedie k vyššej kapacite pri nižšej spotrebe energie.

Za „výzvu v blízkej budúcnosti“ považuje holandská odborníčka „silný rast počtu elektrických vozidiel s rastúcou hmotnosťou batérií.“ Technológie by sa podľa Kesovej mali sústrediť na lepšie zhodnotenie materiálov v recyklácii odpadových Li-ion batérií.

Za podobnú technologickú výzvu označuje širšie využívanie uhlíkových a kompozitných materiálov v nových autách. Implementácia európskej legislatívy o obehovej ekonomike v Holandsku podľa nej tiež povedie k lepšej recyklácii plastov a pneumatík.

Vynucovanie platných pravidiel

Kesová vidí priestor pre zlepšenie aj v oblasti manažmentu. Ako perspektívny vníma „rozvoj nových trhov a aplikácií pre zrecyklované materiály“.

Samostatným problémom je podľa nej „únik“ materiálov z vyradených automobilov. Treba ich „identifikovať a analyzovať s cieľom umožniť lepšie vynucovanie práva štátnymi orgánmi.“

Na tom sa zhodne s Jensom Warsenom z ACEA. Ten síce hovorí, že smernica 2000/53/EC pomohla predchádzať skládkovaniu odpadov z vozidiel, zhodnocovať ho v súlade s environmentálnymi normami a zaviesť obehovú ekonomiku v automobilovom priemysle za účasti kľúčových aktérov vďaka konceptu rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

Na druhej strane „je však vynucovanie regulačného rámca do istej miery stále nedostatočné,“ upozorňuje Warsen.

„ACEA vyzýva na vynucovanie existujúcej legislatívy s cieľom vytvoriť konzistentne rovnaké podmienky v podnikaní s recykláciou vozidiel po dobe životnosti naprieč všetkými členskými štátmi, zvlášť pre systém povinného prihlasovania a odhlasovania zahŕňajúci povinný certifikát o zničení (CoD), ktorý dokladuje vhodné zaobchádzanie s každým vozidlom po dobe živnosti a podporiť miestne úrady v monitoringu,“ pokračuje Warsen.

Decentralizácia recyklácie

Kesová z ARN očakáva od holandskej vlády, že nová národná legislatíva bude ešte viac odrádzať od skládkovania a spaľovania odpadov z automobilov.

Warsen z bruselskej lobby ACEA vkladá nádeje aj do ďalšieho, systémového riešenia: zavedenie menších recyklovacích prevádzok neprieč Európou.

„Vznik recyklovacích prevádzok na menšej škále môže podporiť decentralizované recyklačné aktivity a spracovanie podrvených častí tiež v regiónoch s nižšou intenzitou priemyselnej produkcie či vozidiel po konci životnosti,“ tvrdí Warsen.

Lobista z Bruselu však dodáva, že „komplexná téma obehovej ekonomiky by nemala byť zúžená len na fázu recyklácie.“

„Automobilový priemysel prispieva k obehovému hospodárstvu aj vývojom a výrobou dlhotrvajúcich produktov a opätovnou výrobou širokej škály komponentov a častí.“