EÚ v roku 2018: Životné prostredie a klíma

COP23

Demonštrácia na COP23 v Bonne [TASR/AP/Roland Weihrauch]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: EÚ v roku 2018

Európsku úniu čakajú rozhodnutia v oblasti čistej dopravy, riadenia energetickej únie a uplatňovania Parížskej dohody o klíme. Diskutovať bude o obehovom hospodárstve, inteligentných mestách a zelenej Číne.

Rozhodnutia, ktoré padnú

Čistá doprava

V prvej fáze v roku 2016 sa energetická únia zameriavala na energetickú bezpečnosť, v druhej, vlaňajšej fáze na trh s elektrinou, energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje. Medzi rokmi 2017 a 2018 plynulo prechádza k doprave. S trochou optimizmu možno v roku 2018 očakávať dohodu európskych inštitúcií na balíčku čistá mobilita. V ňom je najdôležitejší návrh na zníženie emisií osobných a ľahkých úžitkových vozidiel medzi rokmi 2021 a 2030 o 30 percent. Podľa environmentalistov je málo ambiciózny – chýbajú im kvóty na výrobu bezemisných vozidiel –, slovenským automobilkám sa naopak zdá „nerealistický“. V prvom polroku 2018 má podpredseda Komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič predložiť ešte návrh legislatívy k emisným štandardom nákladných áut a k autonómnym autám. Tým by mala kvóta legislatívy pre energetickú úniu dosiahnuť 100 percent. Cieľom je schváliť všetky návrhy do konca mandátu kolégia komisárov v roku 2019.

Slovenské automobilky považujú Šefčovičov dopravný balíček za „nerealistický“

Zväz automobilového priemyslu chce minimalizovať svoje ohrozenie novou legislatívou.

Slovenské ministerstvo hospodárstva na konci roka 2017 odobrilo predĺženie dotačnej schémy na podporu elektromobility o ďalší polrok. A pracuje aj na ďalších opatreniach pre jej podporu. Súčasťou akčného plánu naplánovaného na tento rok by mali byť nižšie dane či špeciálne cestné pruhy pre elektromobily. Ide však o medzirezortné témy a úspech nie je zaručený. Rok 2018 tiež ukáže, či na zelenú vlnu naskočí ministerstvo hospodárstva a automobilky aj v samotnej automobilovej produkcii, od ktorej je Slovensko životne (čoraz viac) závislé.

Riadenie energetickej únie

V roku 2018 majú členské štáty predložiť Európskej komisii prvú verziu národných energetických a klimatických plánov pre budúce desaťročie. Majú v nich vydláždiť cestu pre splnenie európskych cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, emisií skleníkových plynov a energetickej účinnosti. Schválené majú byť plány v roku 2019. V roku 2018 sa tiež európske inštitúcie dohodnú na riadení energetickej únie. Týmto legislatívnym návrhom chce Európska komisia spresniť, akým spôsobom bude kontrolovať a vynucovať záväzky štátov zakotvené v ich plánoch. Pozície jednotlivých aktérov (Komisia, členské štáty a Rada EÚ) vo vyjednávaniach sú jasné, otáznik visí nad právomocami európskej exekutívy.

Štátny tajomník envirorezortu: Dekarbonizácia energetiky je nezastaviteľná

Do roku 2030 bude slovenská energetika takmer bezuhlíková, hovorí pre portál EurActiv.sk NORBERT KURILLA.

Na slovenskom pláne pracuje ministerstvo hospodárstva spolu s ministerstvom životného prostredia. To druhé zároveň pripravuje environmentálnu stratégiu do roku 2030 a nízkouhlíkovú stratégiu do roku 2050. V roku 2018 by mala vláda schváliť environmentálnu stratégiu 2030, ktorá pokrýva všetky oblasti životného prostredia. K nízkouhlíkovej stratégii, ktorá pôjde nad rámec životného prostredia smerom k dekarbonizácii ekonomiky, má v tomto roku vzniknúť východisková štúdia v spolupráci so Svetovou bankou. Sledovať treba, nakoľko sa s plánmi envirorezortu stotožní rezort hospodárstva, ktorý má v agende reguláciu energetiky a priemyslu.

Svetový klimatický plán

Riadeniu akejsi svetovej energetickej (či skôr klimatickej) únie sa venuje konferencia strán ku klimatickým zmluvám, teda COP. Míľnikom bola COP21, na ktorej bola prijatá Parížska dohoda o klíme s cieľom obmedziť otepľovanie Zeme na dva stupne Celzia medzi predpriemyselným obdobím a rokom 2100. Bonnská COP23 naštartovala v roku 2017 rokovania o implementácii. Cestovnú mapu k jeho dosiahnutiu by mala nakresliť COP24, ktorá sa bude konať v roku 2018 v poľských Katoviciach. Tam by sa mali štáty dohodnúť na harmonizácii metodológie pre národné príspevky k znižovaniu emisií a financovaniu opatrení v rozvojových krajinách. Všetko by malo byť kodifikované v pracovnom programe. Záväzky štátov nemožno vynucovať, do istej miery to dokáže len Európska únia.

Na COP23 si na seba štáty uplietli bič, tvrdia environmentalisti

Estónske predsedníctvo nevidí priestor pre ambicióznejšie znižovanie emisií, európska mimovládka ho považuje za nevyhnutné.

COP24 sa bude konať v čase slovenského predsedníctva vo Vyšehradskej skupine. V4 tak môže na domácej pôde ukázať, že ju nespája len negatívna agenda odmietania utečeneckých kvót, ale aj pozitívna agenda pokroku v zelených politikách. Maďarsko ratifikovalo Parížsku dohodu ako prvé v Únii, Poľsko je stredoeurópskym lídrom v elektromobilite a Česko a Slovensko majú nízke emisie vďaka jadrovej energii. Rok 2018 môže byť príležitosťou tieto úspechy zviditeľniť. Dôležité samozrejme bude, či takí Poliaci a Slováci zakročia aj proti (nelegálnemu) vyrubovaniu vzácnych pralesov a špinavým uhoľným elektrárňam.

Diskusie, ktoré sa oplatí sledovať

Obehové hospodárstvo

V závere roka 2017 sa stihli európske inštitúcie dohodnúť na balíčku štyroch smerníc o odpadoch. Európsky parlament a Rada EÚ sa zhodli na záväznom cieli recyklovať 65 percent komunálneho odpadu v roku 2035 a skládkovať len 10 percent. V roku 2018 pôjde Európska komisia ďalej a predloží „minibalíček“ obehovej ekonomiky. Podľa bulharského predsedníctva bude pozostávať zo stratégie pre plasty a regulácie nebezpečných chemických látok v produktoch a odpadoch. Ako avizoval Hugo-Maria Schally na Dňoch odpadového hospodárstva 2017 v Bratislave, európska exekutíva v roku 2018 navrhne členským štátom jednotné indikátory o pokroku smerom k obehovej ekonomike, platformu pre výmenu skúseností a kvalitnejšiu reguláciu odpadových vôd.

Slovensko už vie, že recyklačný cieľ pre rok 2020 nesplní

Envirorezort sa chce v budúcom roku zamerať na biologický odpad.

Slovensko už vie, že nesplní platný cieľ pre rok 2020 recyklovať 50 percent komunálneho odpadu. V roku 2015 dosiahlo úroveň len 14,9 percenta. Ministerstvo životného prostredia však úplne nehodilo flintu do žita. Naďalej bude vylepšovať systém rozšírenej zodpovedností výrobcov, ktorý rok 2017 prežil s odretými ušami. V decembri 2017 navyše predložilo na pripomienkovanie zákon o vyšších skládkovacích poplatkoch, ktorý by mal ešte viac odrádzať od skládkovania a motivovať k recyklácii. Otázne je, ako ho poznačí odpor niektorých obcí. K triedeniu bioodpadu, ktorý tvorí najväčšiu zložku zmesového komunálneho odpadu, plánuje ministerstvo informačnú kampaň.

Inteligentné mestá

V diskusii o životnom prostredí sa do popredia čoraz viac dostáva koncept inteligentných miest a regiónov. Na globálnej úrovni im paradoxne urobilo reklamu rozhodnutie amerického prezidenta odstúpiť od Parížskej dohody o klíme. Časť amerických miest a štátov vtedy vytvorila „Klimatickú alianciu Spojených štátov“. S ekologicky uvedomelými európskymi mestami sa spojili v Globálnom konvente primátorov, ktorého členmi sú aj Bratislava, Nitra, Kežmarok či Prešov. V európskych podmienkach budú tieto mestá ďalej obmedzovať a výhľadovo zakazovať vstup spaľovacích motorov do centier. Charakterizuje ich tiež lepší manažment energií, dopravy, odpadov, to všetko na pôdoryse digitalizácie.  Európska únia im v tom môže pomôcť hlavne finančne, napríklad cez nový nástroj Európskej investičnej banky.

Mestá sa neumúdria samé. Štát ich chce lepšie prepojiť

Ministerstvo dopravy a výstavby prišlo s novou koncepciou mestského rozvoja.

Volebný rok 2018 môže priniesť čistejší vzduch aj do slovenských miest. Ako ukázala diskusia portálu EURACTIV, márne sa budú slovenské mestá čistiť a modernizovať, ak sa to bude diať bez účasti verejnosti a celkovej koordinácie naprieč rôznymi úrovňami verejnej správy. Už chronickým prípadom je Bratislava. O lepšie prepájanie miest sa pokúša ministerstvo dopravy. Úrad podpredsedu vlády bude v roku 2018 vyhodnocovať prvé projekty v rámci výziev na verejno-súkromné partnerstvá v oblasti inteligentných miest. Podporu podnikania smerom k inteligentným mestám avizovalo aj ministerstvo hospodárstva.

Zelená Čína

Zdá sa, že Čína sa premaľováva z červenej na zelenú farbu. V roku 2017 čiastočne zaplnila prázdny priestor po americkej klimatickej diplomacii a spolu s Francúzskom sa chopila líderstva na medzinárodnej scéne. Medzinárodná energetická agentúra vo svojom výročnom prehľade napísala, že Čína sa stáva „jedným z hlavných ťahúňov“ svetovej energetickej transformácie. Čo na tom, že pre komunistov je to spôsob, ako si udržať moc. Konzultačná spoločnosť EY označila Čínu za najatraktívnejšiu krajinu pre investície do obnoviteľných zdrojov. Najvyššie sa z európskych krajín umiestnilo na 4. mieste Nemecko. A čo sa týka elektromobility, len jeden ilustračný príklad: Elektrických autobusov jazdí v 12-miliónovom Šenzene, ktorých ich aj vyrába, 17-tisíc. To je trikrát viac, ako má všetkých (nielen elektrických) autobusov New York. Možno aj na Slovensko sa v rámci (trochu naivnej) ambície spolupracovať s Pekingom na inováciách niečo nalepí.

Čína prechádza na zelenú ekonomiku, všíma si IEA. Komunisti si chcú udržať moc

Komunistická strana musí riešiť znečistenie životného prostredia, inak riskuje stratu legitimity, hovorí expert na Čínu.