Eurokomisár: COVID-19 nie je dôvod oslabiť zelené politiky

Europokomisár pre životné prostredie, oceány a rybolov Virginijus Sinkevičius

Komisia pozorne sleduje problémy v odpadovom hospodárstve a chce riešiť aj mikroplasty, povedal v rozhovore pre taliansky EURACTIV eurokomisár VIRGINIJUS SINKEVIČIUS.

Litovec Virginijus Sinkevičius je najmladší eurokomisár v histórii Európskej komisie. Na starosti má životné prostredie, oceány a rybolov.

rozhovore rozpráva o tom, že aj keď je momentálnou prioritou Európskej komisie zmierňovanie dramatických dopadov krízy, neznamená to, že životné prostredie ostane bez pozornosti.

Komisia chce členským krajinám vychádzať v ústrety flexibilitou tam, kde je to potrebné a prerobila svoj pracovný program na rok 2020.

Environmentálne výzvy ale s krízou nezmizli, varuje eurokomisár. „Klimatická zmena sa zhoršuje, tlak na našu už aj tak krehkú prírodu a biodiverzitu sa zvyšuje,“ upozorňuje.

Dôležitejšie ako kedykoľvek predtým je, aby sa zvyky ľudí stali udržateľné. Naráža najmä na problém so zamorením životného prostredia plastovými odpadkami.

EÚ sa podľa neho bude naďalej snažiť eliminovať odpad cez lepší odpadový manažment. „Tam, kde vidíme nárast odpadu v súvislosti so súčasnou krízou – najmä odpadu zo zdravotníckych zariadení – sa snažíme pracovať s členskými štátmi, aby sme toto riešili,“ vysvetľuje. Komisia podľa neho monitoruje celkovú situáciu s produkciou odpadu.

Donášky a takeaway

V kríze sa zmenili aj zvyky spotrebiteľov. Tí, ktorí boli zvyknutí chodiť do reštaurácií na nejaký čas spoliehali na donášky jedla. Komisia tieto zmeny podľa eurokomisára pozorne sleduje v  kontexte snahy znížiť spotrebu jednorazových plastov.

Podľa Sinkevičiusa je takeaway dočasný fenomén, ktorý súvisí s prísnymi opatreniami počas vrcholiacej koronakrízy, kedy boli ľudia na tieto služby odkázaní.

EÚ minulý rok prijala legislatívu, ktoré obmedzuje jednorazové plasty ako sú taniere, príbory a polystyrénové obaly na jedlo, poháre, slamky či plastové tyčinky do uší.

Termínom pre prenesenie smernice o jednorazových plastoch do národnej legislatívy je júl 2021 s tým, že jednotlivé opatrenia sa budú zavádzať postupne.

„Napríklad, zníženie spotreby jednorazových obalov na jedlo a pohárov sa bude hodnotiť v roku 2026 v porovnaní s úrovňou z roku 2022.

Smernica tieto produkty nezakazuje, ale vyžaduje aby sa používali v omnoho menšej miere.

Jednorazové plasty končia. Čo bude ďalej?

Nová európska smernica, ktorú sa chystá transponovať aj Slovensko, nedokáže vyriešiť rastúcu svetovú produkciu plastového odpadu. Kým globálna diplomacia zlyháva, Francúzsko a Holandsko prišli s dobrovoľnými záväzkami pre nadnárodné firmy.

„Nakoniec, prečo by malo balenie pre donáškové jedlo slúžiť len na jedno použitie? Argumenty pre obaly, ktoré sú využiteľné viacnásobne sa nezmenili,“ hovorí.

Stratégia pre obehovú ekonomiku, ktorú Európska komisia predložila tesne pred koronakrízou, predpokladá, že do roku 2040 budú všetky obaly, na európskom trhu buď na viacnásobne použiteľné alebo recyklovateľné spôsobom, ktorý dáva ekonomicky zmysel.

„Vždy budeme potrebovať obaly a pravdepodobne tu vždy bude miesto aj pre obaly z plastov“, hovorí eurokomisár.

Obaly ochraňujú produkty a predlžujú ich životnosť na pultoch obchodov a  zároveň umožňujú, aby spotrebiteľ videl čo kupuje.

Rozlišoval by medzi zmysluplným využitím a mrhaním zdrojov.

„Ak nevyriešime pastový odpad, tlak na ešte prísnejšie opatrenia voči plastom sa bude zvyšovať, keďže je to medzi verejnosťou veľká obava,“ myslí si Sinkevičius.

Vyzýva súkromné spoločnosti v sektore výroby obalov, aby inovovali v súlade s tým, čo žiada verejnosť. Politiky môžu podľa neho len vytvoriť rámec a poskytnúť podporu.

„Tieto investície sa vyplatia a otvoria nové trhy. Je to odvetvie príležitosti a šanca získať náskok“.

Mikroplasty

Sinkevičius hovoril aj o mikroplastoch ktoré sú „vážnym problémom“  o ktorom sa „dozvedáme viac každým dňom“.

Sú rozšírené skoro v každej oblasti životného prostredia, a „pochopiteľne občania majú obavy“.

Z akčného plánu pre obehovú ekonomiku predpokladá obmedzenie použitia cielene pridaných mikroplastov do produktov aj riešenie pre nezamýšľané uvoľňovanie z produktov ako sú textílie, pneumatiky a plastové pelety.

„Berieme od úvahy názory Európskej agentúry pre chemické látky“, hovorí litovský eurokomisár.

Cieľom je podľa stratégie znížiť uvoľňovanie vedome používaných mikroplastov o 500 tisíc ton počas 20 rokov. Nezamýšľané uvoľňovanie by mala pokryť štúdia, ktorá popíše možné riešenia pre mikroplasty z troch kategórií zdrojov – z granulátu, syntetických textílií a pneumatík. Štúdia bude slúžiť ako základ pre hodnotenie dopadov pre prípadnú ďalšiu legislatívu.