Európa smeruje k zákazu jednorazových plastov

Časť plastového odpadu v moriach tvoria slamky [EPA-EFE/HAYOUNG JEON]

Podľa navrhovanej legislatívy budú členské štáty do roku 2025 povinné zabezpečiť zber 90 percent jednorazových plastových fliaš z nápojov.

Aktualizované vo štvrtok 31. mája o stanovisko slovenského envirorezortu.

Európska komisia navrhla v pondelok 28. mája nové celoúnijné pravidlá zamerané na 10 druhov jednorazových plastových výrobkov, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v odpade znečisťujúcom európske pláže a moria.

Európska exekutíva upozornila, že ide ekologický problém s celosvetovým dosahom, pričom objem plastového odpadu v oceánoch a moriach stále narastá. Tento druh materiálu tvorí 70 percent celkového množstva odpadu znečisťujúceho moria v Európe.

Zakázaný by mal byť predaj plastových vatových tyčiniek, príborov, tanierov, slamiek, miešadiel a paličiek na balóny. Tento tovar bude musieť byť vyrábaný výlučne z materiálov šetrnejších k životnému prostrediu. Jednorazové nádoby na nápoje z plastov budú na trhu povolené v prípadoch, ak ich viečka a uzávery zostanú pripevnené k nádobe.

Nové pravidlá sú prispôsobené tak, aby priniesli čo najlepšie výsledky, čo znamená, že na rôzne výrobky sa budú uplatňovať rôzne opatrenia.

Škodlivé plasty zakážu a nahradia

Ak sú dostupné a cenovo prijateľné alternatívy, predaj jednorazových plastových výrobkov bude zakázaný. Ak takáto alternatíva neexistuje, opatrenia EÚ sa zamerajú na obmedzenie používania ekologicky nevhodných výrobkov prostredníctvom vnútroštátnych programov znižovania spotreby takýchto výrobkov, požiadaviek na dizajn a označovanie a nových povinností výrobcov v oblasti nakladania s odpadom.

Mikuláš Huba: Zálohovanie plastových fliaš pomôže ľuďom aj prírode

Niektoré staršie aj novšie členské štáty Európskej únie na rozdiel od Slovenska zálohujú plastové nápojové obaly. Prínosy to má nielen environmentálne, ale aj ekonomické a sociálne, píše MIKULÁŠ HUBA.

Prvý podpredseda Komisie Frans Timmermans zodpovedný za trvalo udržateľný rozvoj pripomenul, že Komisia chce čo najviac otázok ponechať v kompetencii členských štátov, avšak plastový odpad je dôležitým problémom, kde Európania musia konať spoločne, lebo plasty končia v ovzduší, pôde, oceánoch a potravinách.

„Cieľom je obmedziť výskyt jednorazových plastov v obchodoch prostredníctvom celej škály opatrení. Niektoré výrobky zakážeme, iné nahradíme ekologickejšími alternatívami tak, aby ľudia mohli naďalej používať svoje obľúbené výrobky,“ zhodnotil situáciu.

Povinný zber jednorazových fliaš

Zámerom EK je používať taký typ plastov na jedno použitie, ktorý je šetrnejší k životnému prostrediu. Jednorazové plasty totiž nie sú ekonomicky ani ekologicky ideálne. Návrhy z Bruselu majú pomôcť podnikom a spotrebiteľom prejsť na trvalo udržateľné alternatívy, čím sa EÚ môže vo svete dostať do popredia a môže vytvárať výrobky, po ktorých bude v nasledujúcich desaťročiach dopyt.

Pre členské štáty EÚ to okrem iného znamená, že do roku 2025 budú povinné zabezpečiť zber 90 percent jednorazových plastových fliaš z nápojov.

Menej jednorazových obalov? Pre Slovensko je to „vysoká ekonomická záťaž“

Podľa novej európskej plastovej stratégie by mali byť všetky plastové obaly na európskom trhu recyklovateľné.

Zároveň budú musieť zvýšiť povedomie spotrebiteľov o negatívnom vplyve odpadu z jednorazových plastov a rybárskeho výstroja, ako aj o dostupných systémoch opakovaného použitia a možnostiach nakladania s odpadom pre všetky tieto výrobky.

Návrhy budú predložené na schválenie Európskemu parlamentu a členským štátom v Rade EÚ.

Envirorezort: Na konkrétne kroky je priskoro

Slovenské ministerstvo životného prostredia víta návrh Európskej komisie zameraný na desať druhov jednorazových plastových výrobkov, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v oceánoch, uviedol pre TASR Michal Lukáč z odboru komunikácie rezortu. Na konkrétne kroky alebo návrhy opatrení je však podľa jeho slov priskoro. „Je to téma na dlhšiu odbornú diskusiu,“ konštatuje.

V4 v koši? Región trpí nelegálnymi skládkami aj kreatívnymi štatistikami

Poľsko má vo Vyšehradskej skupine najbližšie k európskym štandardom v komunálnom odpade. Najhoršie výsledky dosahuje Slovensko. Ich spoločným problémom je vymáhanie zákona.

Ministerstvo v tejto súvislosti pripomína, že znižovanie množstva odpadu je jeho prioritou. „Envirorezort nastavuje komplexnú odpadovú politiku. Len pre ilustráciu na Slovensku bolo za rok 2016 (kedy už platila nová odpadová politika) uvedených na trh okolo 120 tisíc ton plastových obalov, pričom vytriediť a zhodnotiť sa podarilo 69 tisíc ton,“ približuje Lukáč.

Rezort tiež podľa neho prispel k príchodu skupiny Green Group, ktorá chce na Slovensku otvoriť závod na spracovanie plastových fliaš a mixovaných plastov. „Za pozornosť stojí, že z odpadu vyrobí výrobky s vyššou pridanou hodnotou. Teda z plastovej fľaše napríklad vyrába komponenty pre automobilky,“ hovorí Lukáč.