Európska daň z nerecyklovaných plastov? Slovensko ju „analyzuje“

Zlisovaný plastový odpad [TASR/Pavel Neubauer]

Vďaka aukciám emisných povoleniek a novej dani z nerecyklovaných plastov by zo Slovenska do európskeho rozpočtu tiekli desiatky miliónov eur ročne.

Dva z troch nových vlastných zdrojov Európskej únie v rokoch 2021 – 2027 majú byť environmentálne dane.

V rámci nového sedemročného európskeho rozpočtu počíta Európska komisia s 20-percentným podielom na príjmoch z aukcií emisných povoleniek, ako aj s národnými príspevkami vypočítanými podľa množstva nerecyklovaného odpadu z plastových obalov.

Ak sa európske inštitúcie na nových vlastných zdrojoch dohodnú, vďaka obom daniam potečú desiatky miliónov eur do európskeho rozpočtu aj zo Slovenska.

To však zatiaľ nevie, ako sa k návrhu postaví. Hoci Systém EÚ pre obchodovanie s emisnými kvótami (ETS) funguje už 13 rokov a o novej daní z plastov sa hovorí minimálne od začiatku tohto roka, rezorty životného prostredia a financií hovoria, že návrh Komisie chcú najskôr zanalyzovať.

Ministerstvá chcú diskusiu a analýzu

„V oboch prípadoch ide o širšie témy, nadrezortného i medzinárodného charakteru,“ napísalo ministerstvo životného prostredia portálu euractiv.sk, keď sa opýtal na ETS a daň z nerecyklovaných plastových obalov. „Preto potrebujú adekvátnu diskusiu, stanovenie všetkých možných dopadov, a to nie len v lokálnom meradle,“ doplnil hovorca rezortu Tomáš Ferenčák.

Ministerstvo financií uviedlo, že „je pripravené vecne diskutovať o novej podobe vlastných zdrojov.“ Zároveň však pre euractiv.sk dodalo, že „súčasné nastavenie systému vlastných zdrojov“ považuje „za vyhovujúce a malo by byť odrazovým mostíkom pre diskusie o jeho revízii.“

Komisia chce financovať rozpočet EÚ aj z firemných daní

Európska komisia navrhla modernizáciu financovania európskeho rozpočtu. Jeho príjmy majú posilniť tri nové zdroje: podiel na predaji emisných povoleniek, podiel na firemnej dani, a poplatok za nerecyklované plastové obaly.

Navrhnuté environmentálne dane sú na ministerstve financií „podrobované analýze, pričom konečná pozícia Slovenskej republiky bude vychádzať z  jej výsledkov.“

Financmajstri dodali, že „vytvorenie priestoru pre dodatočné zdroje vnímame pozitívne, pričom oceňujeme aj prepojenie navrhovaných environmentálnych daní na konkrétny cieľ teda ochranu životného prostredia, avšak dôležitým aspektom bude preskúmanie finančných dopadov na rozpočet Slovenskej republiky.“

Desiatky miliónov eur zo Slovenska

Príjmy z aukcií emisných povoleniek sú dnes v rukách členských štátov. V roku 2015 takto zinkasovali celkovo 5 miliárd eur, tvrdí štúdia Komisie z roku 2017. Slovensko podľa štúdie získalo v roku 2015 z aukcií 85 miliónov eur. V roku 2014 to bolo 58 miliónov eur, v roku 2013 zarobilo Slovensko 62 miliónov eur.

Mikuláš Huba: Zálohovanie plastových fliaš pomôže ľuďom aj prírode

Niektoré staršie aj novšie členské štáty Európskej únie na rozdiel od Slovenska zálohujú plastové nápojové obaly. Prínosy to má nielen environmentálne, ale aj ekonomické a sociálne, píše MIKULÁŠ HUBA.

Návrh rozpočtu počíta s 20 percentami týchto príjmov, čo bude podľa odhadov Komisie v budúcom desaťročí predstavovať celkovo až 3 miliardy eur ročne. Pri zohľadnení roku 2015 by Slovensko do Bruselu posielalo ročný príspevok 17 miliónov eur.

Pokiaľ ide o daň z nerecyklovaných plastových obalov, Komisia chce účtovať 80 centov za kilogram. Ročne chce takto do európskeho rozpočtu získať 7 miliárd eur.

Slovensko v roku 2013 vyprodukovalo 98 tisíc ton plastových obalov, píše sa v Programe odpadového hospodárstva na roky 2016 – 2020. Z nich neprešlo recykláciou 44 tisíc ton (44,9 percenta). Pri 80 centoch na kilogram by Slovensko do európskeho rozpočtu zaplatilo 35 miliónov eur.