Európska komisia: Recyklácia sa na Slovensku zvýšila vďaka zmene štatistiky

Sklo určené na recykláciu. [TASR/AP/Oded Balilty]

Európska exekutíva hodnotila uplatňovanie environmentálneho práva v členských štátoch. Slovensko pochválila za zálohovanie PET fliaš, pokarhala za slabú recykláciu komunálneho odpadu.

Európska komisia zverejnila v piatok (5. apríla) druhé preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ.

Na Slovensku považuje za najväčší pokrok v posledných dvoch rokoch novú legislatívu o zvýšení poplatkov za skládkovanie, triedení obalového komunálneho odpadu a o pravidlách prevádzky a zatvorenia skládok. Pozdáva sa jej tiež zálohovanie PET fliaš. V oblasti ovzdušia chváli krajinu za elektromobilitu a útlm uhlia, v oblasti biodiverzity za nedávne zlepšenie stavu druhov a biotopov.

Komisia naopak vyčíta Slovensku pokračujúcu nedostatočnú recykláciu komunálneho odpadu a prílišné skládkovanie. Kritizuje slabý monitoring znečistenia ovzdušia, slabé uplatňovanie európskej legislatívy o vode, ako aj chýbajúcu politiku adaptácie na zmeny klímy.

Hodnotenie všetkých členských krajín je súčasťou iniciatívy odštartovanej v roku 2017, ktorej cieľom je zlepšovanie európskej environmentálnej politiky a spoločne dohodnutých pravidiel vo všetkých členských štátoch EÚ. Iniciatíva je zameraná na obehové hospodárstvo, ochranu prírody a biodiverzity, ako aj kvalitu ovzdušia, vody a vodného hospodárstva.

Nové príležitosti

Komisia podľa TASR pripomenula, že vykonávanie environmentálnych politík a práva EÚ je potrebné pre zdravé životné prostredie a otvára nové príležitosti pre udržateľný hospodársky rast, inováciu a tvorbu pracovných miest.

Úplné vykonávanie environmentálnych právnych predpisov by mohlo európskej ekonomike každý rok ušetriť na zdravotných nákladoch a priamych nákladoch na životné prostredie okolo 55 miliárd eur.

Čo urobiť, aby environmentálne stratégie nezostali iba na papieri?

Znečistené ovzdušie a ďalšie problémy má pomôcť vyriešiť aj otvorenejší a pravidelnejší dialóg.

Eurokomisár pre životné prostredie, námorné záležitosti a rybárstvo Karmenu Vella v tejto súvislosti zdôraznil, že jeho prioritou je zabezpečiť, aby ovzdušie, voda a nakladanie s odpadmi spĺňali najprísnejšie kritériá a darilo sa chrániť európsky prírodný kapitál.

Preskúmanie načrtlo situáciu v oblasti environmentálnych politík a vykonávania pravidiel v každom členskom štáte EÚ a naznačilo aj príčiny nedostatkov v ich vykonávaní.

Odpady, ovzdušie, voda

Celkový politický rámec EÚ pre obehové hospodárstvo bol síce posilnený, avšak predchádzanie vzniku odpadov aj naďalej predstavuje dôležitú výzvu pre všetkých členov Únie.

Pokiaľ ide o nakladanie s odpadom, deväť krajín je na najlepšej ceste dosiahnuť ciele v oblasti recyklácie komunálneho odpadu, päť krajín ich už dosiahlo, ale štrnástim krajinám hrozí, že cieľ na rok 2020 nesplnia, cituje TASR zo správy Komisie.

Z preskúmania tiež vyplýva, že 18 členských štátov pokračuje v boji s vysokou úrovňou emisií oxidov dusíka (NOx) a pätnásť krajín musí ešte viac znížiť emisie tuhých častíc (PM2,5 a PM10).

Takisto pre úplné splnenie cieľov smerníc o vode je potrebné urobiť ešte mnoho, predovšetkým zabezpečiť dobrý stav vodných útvarov do roku 2027. Komunálne odpadové vody sa v dvoch tretinách členských štátov ešte stále riadne nečistia.

Biodiverzita a klíma

Pokiaľ ide o ochranu prírody a biodiverzity, sústava Natura 2000 sa naďalej rozrastá na súši aj na mori. EÚ už prekročila cieľ stanovený v Dohovore o biologickej diverzite, ktorým je do roku 2020 vymedziť 10 percent svojich pobrežných a morských oblastí ako chránené morské oblasti.

Väčšina členských štátov však musí urýchliť svoje úsilie o dokončenie a riadenie sústavy Natura 2000.

Envirorezort ukázal, ako môže Slovensko znížiť emisie o 70 percent

Ak štát neprijme dodatočné opatrenia, emisie do roku 2030 porastú. Prechod na bezemisnú ekonomiku môžu ohroziť aj spory medzi rezortmi.

V klimatickej politike urobili členské štáty veľký pokrok vo vykonávaní právnych predpisov EÚ a pravdepodobne sa podarí dosiahnuť ciele stanovené na rok 2020.

V každom členskom štáte a na úrovni EÚ sa však musí úsilie zintenzívniť, aby bolo v súlade s európskymi záväzkami v rámci Parížskej dohody, a aby sa zabránilo najhorším dôsledkom zmeny klímy.

Zlepšovanie štatistikou

V prípade Slovenska je zvlášť kritickým bodom slabá výkonnosť v oblasti odpadového hospodárstva. Zdrojom obáv je najmä nízka miera recyklácie komunálneho odpadu (29 percent v roku 2017) spojená s vysokou závislosťou na skládkovaní.

V roku 2014 Slovensko recyklovalo len 10 percent odpadu. Komisia však konštatuje, že „prudké zvýšenie miery recyklácie v rokoch 2014 až 2017 bolo spôsobené najmä úpravou metodiky štatistického vykazovania, a nie zlepšením výkonnosti“.

Podľa správy Komisie o včasnom varovaní z roku 2018 Slovensku hrozí, že do roku 2020 nesplní cieľ 50-percentnej recyklácie komunálneho odpadu. Nutné zmeny v odpadovom hospodárstve budú výrazne závisieť od uplatňovania novoprijatých právnych predpisov o odpadoch a ďalších daňových stimulov.

„Obrovským problémom je veľké množstvo skládok, napríklad v okolí Bratislavy, ako aj staré priemyselné lokality ako tá najkritickejšia vo Vrakuni. Čaká sa na riadne uzatvorenie starých skládok,“ uvádza hodnotenie.

Finančná motivácia

V oblasti odpadov Komisia odporúča Slovensku zlepšiť a rozšíriť triedený zber odpadu vrátane biologického odpadu, vypracovať minimálne štandardy služieb pre triedený zber (napríklad intervaly zberu, druhy kontajnerov a tak ďalej) v obciach s cieľom zabezpečiť vysokú mieru zachytávania recyklovateľného odpadu.

Bolo by tiež dobré používať „hospodárske odrádzajúce prostriedky”, napríklad režimy platby podľa množstva zvyškového odpadu („plať za to, čo vyhodíš“) a stanoviť obciam povinné ciele recyklácie s opatreniami (napríklad pokutami) v prípade ich neplnenia.

Slovensku hrozí ďalšia žaloba pre skládky odpadu

Brusel stupňuje konanie proti Bratislave pre porušenie európskeho práva v prípade 35 skládok. Envirorezort pripravuje odpoveď, priznáva však, že ide o obrovskú výzvu.

Slovensko by malo ďalej zvyšovať skládkovacie poplatky a predchádzať budovaniu prebytočnej infraštruktúry na spracovanie zvyškového odpadu, napríklad zariadení na mechanicko-biologické spracovanie odpadu.

Komisia tiež spresňuje, že Slovensko realizuje niektoré sektorové opatrenia (hospodárenie s vodami, poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo), doteraz však neprijalo nijaký konkrétny národný adaptačný plán v oblasti boja proti zmenám klímy.

Ohrozené ovzdušie

Slovensku Komisia ďalej odkázala, že musí znížiť emisie zo spaľovania pevných palív v domácnostiach a z poľnohospodárstva, dopravy a priemyslu. Úsilie ďalej sťažuje nedostatočné monitorovanie kvality ovzdušia a chýbajúce dáta.

„Prijali sa prvé kroky na to, aby sa zrušenie dotácií na výrobu vysokoemisnej elektrickej energie z lignitu, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie, presunulo na skorší dátum z roku 2030 na 2023, podľa rozhodnutia vlády z roku 2018,“ hodnotí Komisia.

V oblasti vodného hospodárstva je Slovensko ďaleko od dosiahnutia potenciálnych cieľov pre vodné útvary. Príčinou je nepostačujúca vodohospodárska politika vrátane nedostatkov z minulosti pri uplatňovaní výnimiek z cieľov rámcovej smernice o vode.

Aktuálne investovanie do infraštruktúrnych projektov, ktoré sú predovšetkým spolufinancované z EÚ, nepostačuje na dosiahnutie úplného súladu so smernicou o nakladaní s komunálnymi odpadovými vodami.

Pozitívne body

Envirorezort si v hodnotení všimol pozitívne body. „V rámci zhodnotenia dosiahnutého pokroku od roku 2017 Komisia vyzdvihla vybudovanie analytického útvaru ministerstva – Inštitútu environmentálnej politiky a jeho doterajšiu analytickú prácu,“ uviedol pre TASR hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.

Komisia podľa neho vníma i opatrenia na zlepšenie odpadového hospodárstva: prijatý zákon o poplatkoch za uloženie odpadov, nový Program predchádzania vzniku odpadu na roky 2019 až 2025, pripravovanú novelu zákona o odpadoch či avizované zálohovanie PET fliaš a plechoviek a zákaz predaja vybraných jednorazových plastov.

Nová európska legislatíva o plastoch je podľa slovenských výrobcov „šalamúnska“

Európsky parlament schválil smernicu o zákaze niektorých jednorazových plastov. Tá uvaľuje aj kvótu na recyklovateľnú zložku v PET fľašiach a na ich zber.

„Komisia kladne ohodnotila i množstvo iniciatív zo strany biznisu a mimovládnych organizácií, ktoré propagujú recykláciu a znovuvyužívanie surovín a materiálov,“ uviedol envirorezort.

Pozitívne hodnotenie podľa jeho slov si zo strany Komisie vyslúžili i kroky zamerané na znižovanie emisií a podporu ekologickej dopravy a elektromobility vrátane dotácií na podporu kúpy elektromobilov.

Silný mandát

Výzvou pre Slovensko zostáva dôsledné oddeľovanie ekonomického rastu od degradácie životného prostredia. „Podľa Komisie by tomu mohlo napomôcť vytvorenie konzistentného politického rámca pre podporu obehového hospodárstva a aplikovanie modelu obehového hospodárstva,“ objasnil Ferenčák.

Pozornosť musí Slovensko venovať aj ochrane prírody. Najmä v súvislosti so sieťou Natura 2000, kde sú najväčšie rezervy. „Práve preto je aj prioritou ministerstva životného prostredia presadiť novelu zákona o ochrane prírody, ktorá definitívne nadradí ochranu prírody nad všetky ostatné záujmy v chránených oblastiach,“ zdôraznil hovorca envirorezortu.

Ferenčák pripomenul, že slovenská vláda dala schválením Envirostratégie 2030 silný mandát dôslednej ochrane životného prostredia na Slovensku.

„Implementácia stratégie prostredníctvom zmien zákonov a vytvorenia sektorových akčných plánov zabezpečí plnenie opatrení, ktoré Slovensku odporúča Komisia vo svojej správe,“ dodal Ferenčák.