Eurostat zverejnil nové odpadové štatistiky, Slovensko poskočilo

Slovensko recykluje viac odpadu [TASR/Michal Svítok]

Slovensko v roku 2016 recyklovalo 23 percent komunálneho odpadu. V roku 2015 to bolo len necelých 15 percent. Europoslanci tvrdia, že treba zlepšiť prácu s verejnosťou, spoluprácu so samosprávami a manažment bioodpadu.

Európsky štatistický úrad na konci februára v tichosti aktualizoval štatistiky o komunálnom odpade. Po minulé roky vydával k novým dátam tlačovú správu, tentokrát to neurobil.

Zverejnené údaje sú za rok 2016. Slovensko si podľa Eurostatu oproti roku 2015 polepšilo. Kým v roku 2015 recyklovalo len 14,9 percenta komunálneho odpadu, v roku 2016 to bolo už 23 percent.

K 50-percentnému cieľu v roku 2020 má však ďaleko a ministerstvo životného prostredia už priznalo, že Slovensko ho pravdepodobne nesplní. Tento týždeň navyše Európsky parlament schválil nový cieľ pre rok 2030 vo výške 60 percent.

Slovenskí europoslanci pri tejto príležitosti svoju krajinu kritizovali. Podľa nich musí zlepšiť prácu s verejnosťou, spoluprácu so samosprávami aj manažment bioodpadu.

Slováci vyrobia málo odpadu…

Slovensko v roku 2016 podľa Eurostatu vytvorilo 1,890 milióna ton komunálneho odpadu. To je o 106 tisíc ton viac ako v roku 2015.

V prepočte na osobu to vychádza 348 kg, čo je jedna z najnižších úrovní v Únii. Menej odpadu na počet obyvateľov vyprodukovalo len Česko (339), Poľsko (307) a Rumunsko (208). Maďarsko vyrobilo v rámci Vyšehradskej skupiny najviac odpadu na osobu (379).

Slovensko recykluje viac, ako sa hovorí. Aj tak je v Európe na chvoste

Členské štáty si môžu vybrať až zo štyroch rôznych metód vykazovania odpadových štatistík.

Všetky krajiny V4 sú však pod priemerom Únie za rok 2016, ktorý je 482 kg. Pre porovnanie, v roku 2015, vyrobil jeden Európan v priemere 481 kg.

Medzi rokmi 2015 a 2016 stúplo aj celkové množstvo komunálneho odpadu v Únii – z 244,8 na 246,3 milióna ton.

… ale ho aj málo zrecyklujú

Kým 23 percent komunálneho odpadu Slovensko zrecyklovalo, až 65 percent z neho skládkovalo. Zvyšok, cez 10 percent komunálneho odpadu krajina spálila.

Medzi rokmi 2015 a 2016 Slovensko poskočilo aj v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami. V roku 2015 bolo s necelými 15 percentami recyklovaného odpadu druhé od konca. V roku 2016 sa umiestnilo na šiestej priečke odspodu. Predbehlo Chorvátsko (21,0 percenta),  Cyprus (17,2), Grécko (17,0), Rumunsko (13,3) aj Maltu (7,1).

Slovensko už vie, že recyklačný cieľ pre rok 2020 nesplní

Envirorezort sa chce v budúcom roku zamerať na biologický odpad.

Ostatné vyšehradské krajiny recyklovali naopak viac komunálneho odpadu: Česko 33,6, Maďarsko 34,7 a Poľsko 44,0 percenta. To už takmer dosahuje priemer Únie, ktorý je 45,8 percenta recyklovaného komunálneho odpadu.

Štatistiky Eurostatu však nemusia byť úplne porovnateľné, krajiny totiž používajú rozdielne metódy výpočtu. Slovensko tú svoju navyše v roku 2016 zmenilo.

Mikolášik: Západ nedobehneme

Na problémy s odpadovým manažmentom na Slovensku upozornili v súvislosti s novou európskou legislatívou schválenou tento týždeň aj slovenskí europoslanci.

Miroslav Mikolášik (KDH), ktorý je členom Výboru pre životné prostredie a ochranu spotrebiteľov (ENVI), pripomenul údaje Eurostatu za rok 2015, podľa ktorých Slováci recyklujú len 15 percent odpadu a sú „na chvoste Únie“.

Jedna krajina, dve štatistiky o recyklácii. Slovenský problém preskúma Komisia

Envirorezort sa odvoláva na prax ostatných členských štátov.

Priznal, že nevidí možnosť, ako by Slovensko mohlo do roku 2030 dobehnúť tie členské štáty EÚ, ktoré to s recykláciou myslia vážnejšie.

V roku 2030 by podľa návrhu Európskej komisie mali európske krajiny recyklovať najmenej 60 percent komunálneho odpadu, z ktorého by mali vyťažiť maximum použiteľných surovín v prospech ekonomiky.

Mikolášik upozornil, že výbor ENVI navrhuje ísť nad rámec návrhov Komisie a príslušnú smernicu chce sprísniť na úroveň 70-percentnej recyklácie komunálneho odpadu.

Pomôžu aj nové technológie

Poslanec sa kriticky vyjadril k tomu, že na Slovensku zbytočne veľký podiel odpadu ide na skládky, pričom snahou EÚ je skládkovanie čoraz viac redukovať.

Na otázku, ako chce Únia spracúvať odpad, keď Čína prestane dovážať recyklovateľné zvyšky z Európy, Mikolášik odpovedal, že EÚ bude musieť zaistiť lepšie triedenie odpadu podľa recyklovateľného druhu (plasty, papier, kovy), a vyjadril nádej, že nové technológie pomôžu napríklad pri odstraňovaní záťaže v podobe použitých plastov.

Európa vstupuje do éry, kedy bude skládkovanie tabu

Na Slovensku putujú na skládku dve tretiny komunálneho odpadu. Podľa práve schválenej európskej legislatívy sa musí tento podiel do roku 2035 znížiť na 10 percent.

Pripomenul, že britskí a americkí vedci našli účinné spôsoby biologického rozkladu plastov pomocou baktérií a enzýmov.

„Slovensko musí lepšie a masovejšie pracovať s občanmi a vysvetľovať výhody obehového hospodárstva, ako triediť odpady a spracovávať kompostovaný a použiteľný odpad,“ odkázal poslanec.

Štefanec: Zbohatli vybrané firmy

Mikolášikov kolega z frakcie, europoslanec Ivan Štefanec (KDH, EĽS), tiež poukázal na to, že Slovensko je jednou z najhorších krajín EÚ v oblasti odpadového hospodárstva. Príčinou je podľa neho to, že nemáme zavedený systém, ktorý by do likvidácie a spracúvania odpadov zahŕňal aj komunálnu sféru.

„To sa nedá realizovať len s priemyslom či s aktivitami samotných občanov. Na Slovensku chýba systém spolupráce medzi firmami, občanmi a komunálnou sférou,“ vysvetlil.

Minister ohlásil radikálnu zmenu odpadového systému, zneistil zástupcov výrobcov

Ministerstvo životného prostredia uvažuje o vytvorení monopolnej agentúry pre odpad. Organizácie zodpovednosti výrobcov, ktoré by nahradila, sú skeptické.

V odpovedi na otázku, čo musí Slovensko robiť, aby dohnalo úspešnejšie krajiny ako Belgicko, Dánsko či Švédsko, ktoré skládky odpadu takmer nepoznajú, poslanec opäť upozornil na chýbajúci systém, ktorý musíme v našej krajine vytvoriť a následne aj „ustrážiť“ jeho fungovanie.

„Preto, aby sa na zbere odpadov nepriživovalo len niekoľko vybraných firiem. Na Slovensku zlyháva vláda, ktorá nedokázala zabezpečiť vytvorenie tohto systému. Skôr sa zabezpečovala priaznivá pozícia pre niektoré firmy, ktoré čiastočne na tom zbohatli,“ zhodnotil situáciu.

Beňová: Treba zbierať bioodpad z panelákov

Monika Beňová (Smer-SD, S&D) sa tiež vyjadrila kriticky k tomu, že takmer dve tretiny odpadov u nás končia na skládkach, keď cieľom EÚ je to, aby sa len desať percent odpadov riešilo formou skládok.

Pripomenula, že skontaktovala v tejto súvislosti ministra životného prostredia Lászlá Sólymósa (Most-Híd), ktorý ju ubezpečil, že sa pripravuje nová legislatíva, zameriavajúca sa napríklad na vyššie poplatky za skládkovanie.

Čo máme spoločné s Nórmi? Potenciál v bioodpade

V Osle sa kuchynský a záhradný odpad využívajú na výrobu kompostu, elektriny, tepla, ako aj paliva pre mestskú hromadnú dopravu, píše IVANA MALEŠ.

Podľa Beňovej musí byť ďalším opatrením vzdelávanie obyvateľstva, aby ľudia vedeli, že odpady z domácností zaťažujú životné prostredie. Vláda by zároveň mala nájsť mechanizmus, ako podporiť rozvoj recyklácie a opakovanú využiteľnosť materiálov, ktoré inak skončia v spaľovniach. Chybou na Slovensku je napríklad aj to, že pri panelákoch nie sú zaistené kontajnery pre biologický odpad, ako to býva v rodinných domoch.

„Treba viac investovať do separácie odpadov, aby plasty a papier, ktoré sú recyklovateľné, nekončili v komunálnom odpade,“ opísala situáciu.