Komisia: Slovensko má resty v environmentálnej legislatíve, hrozia mu žaloby

Slovensku chýba akčný plán pre boj s inváznymi nepôvodnými druhmi. Patrí medzi ne aj lienka východná, ktorá sa rýchlo množí a požiera okrem vošiek aj larvy pôvodných druhov lienok, vajíčka motýľov či užitočného hmyzu. [stockvault.net]

Slovensko dostalo od Európskej komisie sériu upozornení, aby zosúladilo svoju legislatívu s európskymi pravidlami. Väčšina výhrad sa týka nakladania s odpadom. Slovensku však chýba aj akčný plán proti šíreniu inváznych druhov.

Chýba plán boja proti inváznym druhom

Komisia vyzvala 18 členských štátov vrátane Slovenska, aby chránili životné prostredie pred inváznymi nepôvodnými druhmi v súlade s nariadením EÚ z roku 2014, Európskou zelenou dohodou a európskou stratégiou v oblasti biodiverzity do roku 2030. Ani jeden z týchto 18 štátov nevypracoval, nevykonal a neoznámil Komisii akčný plán, ktorý by riešil najdôležitejšie spôsoby, ako zabrániť šíreniu inváznych druhov. Po výzve eurokomisie majú dotknuté krajiny dva mesiace na to, aby na ňu odpovedali a prijali potrebné opatrenia.

Invázne nepôvodné druhy sú rastliny a živočíchy zavlečené človekom do oblastí mimo svoj prirodzený areál výskytu. Rýchlo sa šíria a agresívne vytláčajú pôvodné druhy, čo má závažné environmentálne a ekonomické dôsledky.

Európska komisia žaluje Slovensko kvôli environmentálnemu hluku

Európska komisia vo štvrtok oznámila, že sa rozhodla postúpiť Súdnemu dvoru EÚ prípady Portugalska a Slovenska, pretože nezmapovali hluk a nevypracovali príslušné akčné plány.

Zastaralé pravidlá o vrakoch a elektronickom odpade

Komisia ďalej vyzvala sedem členských štátov – Belgicko, Fínsko, Grécko, Chorvátsko, Luxembursko, Maltu a Slovensko -, aby do svojich právnych predpisov zaviedli nové pravidlá EÚ o odpadoch. Krajiny majú svoju národnú legislatívu zosúladiť s aktualizovanou smernicou z roku 2018 o vozidlách po dobe životnosti, použitých batériách a akumulátoroch a o odpade z elektrických a elektronických zariadení.

Cieľom smernice je prispieť k udržateľnej výrobe a spotrebe predchádzaním vzniku nového odpadu opätovným používaním týchto materiálov, recykláciou a inými formami využitia a zlepšiť ochranu životného prostredia. Po výzve, ktorú im v októbri 2020 Komisia zaslala, im teraz poslala aj odôvodnené stanovisko. Spomínané krajiny majú dva mesiace na to, aby odpovedali a prijali potrebné opatrenia, inak im hrozí žaloba na Súdnom dvore EÚ.

Budaj odvracia žalobu EÚ pre hlucháňa, navrhuje stavebnú uzáveru v národných parkoch

Národné parky podľa ministra životného prostredia pomaly strácajú svoju funkciu a pripomínajú skôr lunaparky. Chystá preto novelu zákona o ochrane prírody, ktorá zaistí dočasnú stavebnú uzáveru v národných parkoch. 

Problémom sú skládky a nedostatočná recyklácia

Komisia tiež žiada Slovensko a 12 ďalších členských štátov, aby vo svojich právnych predpisov implementovali nové pravidlá EÚ o skládkach, čo má byť v súlade so zmenami smernice EÚ z roku 2018 o skládkach odpadov.

Smernica zavádza od roku 2030 zníženie skládkovania všetkého odpadu, ktorý je vhodný na recykláciu alebo na energetické zhodnotenie a do roku 2035 má obmedziť podiel komunálneho odpadu na skládkach na desať percent. V októbri 2020 EK zaslala 13 krajinám vrátane Slovenska výzvu, aby situáciu zmenili. Keďže pokrok nenastal, zaslala členským štátom odôvodnené stanovisko. Opäť platí dvojmesačná lehota, po ktorej hrozí štátom žaloba na Súdnom dvore EÚ.
Eurokomisia zároveň vyzvala 17 členských štátov Únie, aby vo svojich právnych predpisoch plne implementovali nové pravidlá o nakladaní s odpadmi. Slovensko by malo zosúladiť svoje zákony s pozmenenou smernicou o odpadoch z roku 2018.

Tá sprísňuje pravidlá predchádzania vzniku odpadu, stanovuje nové ciele pre recykláciu komunálneho odpadu. Špecifikuje, že do roku 2025 musí byť recyklovaných aspoň 55 percent hmotnosti komunálneho odpadu. V októbri 2020 EK zaslala 17 členským štátom výzvu, na ktorú nereagovali a preto postup pokračuje zaslaním odôvodneného stanoviska.