Komisia žaluje Slovensko kvôli skládke odpadu

Európska komisia dnes vydala balíček rozhodnutí o porušení legislatívy EÚ, v ktorých požaduje splnenie záväzkov od všetkých členských štátov. Ide celkovo o 176 rozhodnutí v rôznych oblastiach, pričom 7 z nich sú žaloby na štáty podané na Súdny dvor a jedno rozhodnutie sa týka nerešpektovania predchádzajúceho rozhodnutia súdu.

Brusel žaluje Slovensko za nedodržanie predpisov o skládkach odpadu. Zároveň nám zasiela odôvodnené stanovisko vzťahujúce sa k strategickému environmentálnemu posudzovaniu a formálnu výzvu ohľadom možného porušenia hospodárskej súťaže kvôli bilaterálnej dohode s Ruskom o leteckých službách.

Koncom januára nás Komisia upozornila aj na potrebu zosúladiť legislatívu s pravidlami EÚ, ktoré sa týkajú vozidiel na konci životnosti.

Žaloba kvôli skládke pri Považskom Chlmci

Slovensko podľa Komisie nezabezpečilo, aby skládka odpadu v Považskom Chlmci pri Žiline výrazne nepoškodzovala životné prostredie podľa smernice 1999/31/ES. Termín na zosúladenie skládok so smernicou alebo ich zatvorenie vypršal 16. júla 2009.

Prevádzkovateľ skládky mal poskytnúť špecifické dokumenty, na základe ktorých by príslušné orgány umožnili jej prevádzkovanie po horeuvedenom termíne. Plán mal obsahovať údaje týkajúce sa požiadaviek na kontrolu vôd, riešenie priesakov zo skládky, ochranu pôdy a vody, zvládanie vznikajúcich plynov a nebezpečenstiev, rovnako ako všetky nápravné opatrenia, ktoré prevádzkovateľ považoval za potrebné prijať, aby splnil právne požiadavky.

Napriek odôvodnenému stanovisku, ktoré Komisia zaslala 24. júna 2010 slovenské orgány neposkytli potrebné informácie potvrdzujúce, že táto dokumentácia bola pripravená a schválená. Exekutíva preto na odporúčanie komisára Janeza Potočnika postupuje túto záležitosť Európskemu súdnemu dvoru.

Slovenská europoslankyňa Anna Záborská (EPP) sa vyjadrila: „Európska komisia dala za pravdu obyvateľom Považského Chlmca, ktorí už jedenásť rokov bojujú proti skládke odpadu v tejto mestskej časti Žiliny. Pokiaľ sa pri konaní pred Európskym súdnym dvorom skutočne preukáže, že prevádzkovateľ skládky nerešpektoval všetky požiadavky na kontrolu vôd a ochranu pôdy a vody, je treba skládku čo najskôr zatvoriť. V takom prípade očakávam vyvodenie zodpovednosti nielen voči prevádzkovateľovi, ale tiež voči úradníkom Inšpekcie životného prostredia, ktorí tejto skládke predĺžili povolenie na činnosť.“

Verejnosť má vedieť, prečo nebol posúdený vplyv projektu na životné prostredie

Komisia dnes taktiež požiadala Slovensko, aby dodržiavalo právne predpisy EÚ o strategickom posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie a zabezpečilo úplnú transpozíciu smernice 2001/42/ES.

Medzi hlavné nedostatky slovenskej legislatívy zaradila to, že nezabezpečuje environmentálne posudzovanie všetkých plánov a programov štátnych, regionálnych a miestnych orgánov, ktoré by mohli mať výrazný vplyv na životné prostredie.

Súčasťou environmentálneho posudzovania ešte počas prípravy plánov sú správa uvádzajúca výrazné vplyvy na životné prostredie, ku ktorým by mohlo dôjsť, rovnako ako konzultácie s verejnosťou, orgánmi v oblasti životného prostredia a ostatnými členskými štátmi v prípade, že by mohlo dôjsť k výraznému cezhraničnému vplyvu.

Brusel nám tiež vyčíta, že nemáme zakotvenú ani požiadavku, podľa ktorej má byť verejnosť informovaná o tom, prečo nie je potrebné posúdenie konkrétneho plánu alebo programu vykonať.

Slovensko má teraz dva mesiace na nápravu stavu. V prípade neuspokojivej odpovede na zaslané odôvodnené stanovisko, môže Komisia aj tento prípad postúpiť na Súdny dvor.

Otázna dohoda s Ruskom o leteckých službách

Komisia začala aj konania o porušení právnych predpisov proti šiestim členským štátom vo veci dohôd s Ruskom o rovnakom prístupe k leteckým spoločnostiam EÚ a preletoch nad Sibírou. Slovensku, Cypru, Írsku, Poľsku, Portugalsku a Španielsku adresovala formálnu žiadosť o informácie.

Exekutíva sa obáva, že by tieto dohody mohli brániť hospodárskej súťaži medzi európskymi aerolíniami, porušovať pravidlá o slobode usadiť sa a poskytnúť základ pre poplatky za prelet nad Sibírou do destinácií v Ázii, ktoré môžu byť nezákonné vzhľadom na protimonopolné predpisy EÚ.

Podobné formálne výzvy v tejto veci zaslala Komisia v októbri minulého roku a v januári tohto roku aj ďalším jedenástim krajinám a posudzuje súlad zvyšných bilaterálnych dohôd.

Bilaterálna zmluva medzi Bratislavou a Moskvou, platná od roku 1996, neobsahuje tzv. designačné ustanovenie, ktorým sa uznáva, že podmienky dohody sa vzťahujú rovnako na všetky letecké spoločnosti EÚ, a nielen na letecké spoločnosti konkrétneho členského štátu.

Túto požiadavku potvrdil aj Súdny dvor v roku 2002 a väčšina dohôd s nečlenskými krajinami EÚ sa jej prispôsobila. Avšak Rusko to ako jedna z mála krajín na svete neuznáva, čo spôsobuje vážne praktické problémy a ohrozuje napríklad práva leteckých spoločností, ktoré prevzal dopravca z iného členského štátu EÚ.

Riešením by mohla byť horizontálna dohoda medzi Komisiou a Ruskom, v ktorej by bola klauzula zapracovaná.

Komisia pritvrdzuje

V rámci rozsiahleho balíčka Komisia po prvýkrát prijala tri rozhodnutia, v ktorých priamo varovala, že ak členské štáty neimplementujú smernice, ktorých termín pre transpozíciu už vypršal, budú čeliť nielen žalobe na ESD, ale aj žiadosti, aby súd uložil danej krajine finančný postih. Možnosť požadovať finančný trest už pri prvej takejto žalobe zaviedla Lisabonská zmluva.

Aj susedné Poľsko čelí žalobe v oblasti ochrany životného prostredia, a to kvôli nedostatkom v implementácii predpisov o ochrane voľne žijúcich vtákov.

Ďalšími žalovanými krajinami pred luxemburským súdom sú Belgicko (diskriminácia niektorých občanov v systéme sociálneho zabezpečenia), Grécko (investičné obmedzenia), Malta (nesprávna aplikácia pravidiel pre služby pozemnej obsluhy na letiskách), Slovinsko (doplnkové zdravotné poistenie) a Španielsko (diskriminácia dôchodcov z iných členských krajín pri bezplatnom prístupe k liečbe).