Ľubľana patrí v zhodnocovaní odpadu k európskej špičke. Ako to dosiahla?

Regionálne centrum nakladania s odpadom (RCERO) Ľubľana. [Oficiálna stránka RCERO Ľubľana]

Dôrazom na bioodpad a propagáciou udržateľného správania dosiahlo hlavné mesto Slovinska 68-percentný podiel separovaného zberu. V Bratislave naopak podobný podiel predstavuje zmesový odpad.

Ľubľana nezvyšuje len podiel triedeného zberu. Snaží sa byť skutočne „zero-waste“ a vzniku odpadu chce predchádzať napríklad opätovným požívaním.

V roku 2013 preto vzniklo takzvané Centrum opätovného použitia, kam obyvatelia mesta môžu doniesť použiteľné veci, ktoré už nepotrebujú. Tam sa predajú za symbolické ceny.

Centrum je výsledkom spolupráce medzi mestskou odpadovou spoločnosťou a sociálnym podnikom a okrem iného ponúka prácu dlhodobo nezamestnaným ľuďom. Každý deň sa v ňom predá približne 140 vecí.

V Ľubľane sa tiež pravidelne organizujú podujatia, na ktoré si ľudia môžu doniesť napríklad pokazenú stoličku a s pomocou experta si ju tam opravia. Nachádza sa tam aj „knižnica vecí“, v ktorej si ľudia môžu požičať napríklad športové vybavenie alebo nástroje.

László Sólymos: Ak budem enviroministrom opäť, viem, čo mám robiť

Obce by nemali dotovať odpad, poplatky ľudí motivujú. Keby bol LÁSZLÓ SÓLYMOS znovu ministrom, ďalej by zvyšoval skládkovné, hovorí v bilančnom rozhovore.

Magistrát príkladom

Okrem toho sa miestne úrady snažia ísť obyvateľom príkladom. „Je to len maličkosť, ale napríklad používame utierky a toaletný papier vyrobené z recyklovaných nádob od mlieka a džúsov zozbieraných v Ľubľane,“ hovorí manažérka obehovej ekonomiky na ľubľanskom magistráte Zala Strojin Božič.

Do Bratislavy prišla na podujatie pre samosprávy What City?, ktoré koncom októbra zorganizovalo občianske združenie Punkt v spolupráci s neziskovou organizáciou Inštitút cirkulárnej ekonomiky (INCIEN) a Ministerstvom životného prostredia SR.

Za dôležitý nástroj, ktorý majú mestá k dispozícii, manažérka považuje aj verejné obstarávanie. „Začali sme budovať mestský katalóg udržateľných výrobkov na propagačné účely. Hľadáme výrobky z udržateľných materiálov primárne zo Slovinska,“ opisuje. Tento katalóg podľa nej vznikal v spolupráci s odbornou verejnosťou.

Ľubľana tiež ponúka udržateľným prevádzkam propagáciu na svojej stránke alebo spolufinancuje projekty mimovládnych organizácií zamerané na obehovú ekonomiku.

Nové pozície a iniciatívy

Za dobrý krok Strojin Božič považuje aj vytvorenie nových pozícií v mestskej administratíve. Ide napríklad o marketingového manažéra, manažéra „smart city“ alebo mestského manažéra. Nová je aj pozícia manažérky obehovej ekonomiky, ktorú zastáva Strojin Božič. Zaoberá sa nápadmi obyvateľov, pracuje na propagácií cirkulárnej ekonomiky a vzdelávaní obyvateľov.

„Napríklad za mnou prišla pani, ktorá vyrába udržateľné výrobky a rada by ich niekde predávala. Kontaktovala som mestského manažéra, ktorý komunikuje s majiteľmi obchodov v centre. Ona si pripraví informácie o svojich výrobkoch a on sa potom obráti na majiteľov obchodov, či by ich chceli predávať,“ opisuje.

Česká analytička: V najbližších rokoch produkcia odpadu vzrastie

Ak sa krajina rozhoduje medzi vývozom odpadu a jeho energetickým zhodnotením, mala by urobiť komplexnú analýzu dopadov oboch alternatív na životné prostredie, hovorí SOŇA JONÁŠOVÁ z českého Inštitútu cirkulárnej ekonomiky.

Okrem toho Ľubľana organizuje rôzne iniciatívy. „Ako prevenciu proti rozšíreniu invazívneho druhu komárov sme napríklad požiadali obyvateľov, aby vypratali svoje záhrady a balkóny od prázdnych nádob, v ktorých sa komáre môžu množiť. Keď nejaké doniesli do zberného dvora, dostali za to rastliny, ktoré odpudzujú tento druh komárov a balíček kompostu z ľubľanskej kompostárne. Do odovzdaných nádob potom mesto zasadilo rastliny a rozdalo ich návštevníkom svojich podujatí,“ uvádza Strojin Božič.

Aj napriek týmto možnostiam sa však posledné roky množstvo vyprodukovaného odpadu mierne zvyšuje. „Je to spôsobené najmä vyšším počtom turistov a skončením krízy, vďaka čomu ľudia viac kupujú,“ myslí si manažérka.

Kľúčom je bioodpad

K zvýšeniu miery separovaného zberu podľa štúdie mimovládnej organizácie Zero Waste Europe najviac prispel zber biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý sa rovnako s ďalšími zložkami separovaného zberu odváža od každého vchodu.

Organizácia tiež v prípadovej štúdii o Ľubľane vyzdvihuje rozhodnutie mestskej odpadovej spoločnosti znížiť v roku 2013 frekvenciu zberu zvyškového komunálneho odpadu.

Napriek tomu, že verejnosť s nižšou frekvenciu spočiatku nesúhlasila, rozsiahla informačná kampaň ich nakoniec presvedčila a Ľubľana v tomto dosiahla najväčší pokles v množstve nevytriedeného komunálneho odpadu.

Európska komisia už v roku 2015 zaradila Ľubľanu medzi päť európskych hlavných miest s najlepším systémom nakladania s odpadom. Ako ďalšie príklady dobrej praxe uvádza Helsinki, Viedeň, Talin a Dublin.

Bioodpad je pre samosprávy aj naďalej problém, viaceré porušujú zákon

Mnohé samosprávy sa spoliehajú na výnimky z triedenia biologického odpadu, ktoré sa majú čoskoro zrušiť. Dve tretiny z nich nezabezpečujú zber použitého kuchynského oleja, hoci im to zákon prikazuje. 

Moderné spracovanie

Zmesový a biologicky rozložiteľný odpad z Ľubľany sa spracováva v regionálnom centre nakladania s odpadom (Regional Waste Management Centre – RCERO). Ľubľanská mestská odpadová spoločnosť uvádza, že ide o najmodernejšiu továreň na spracovanie odpadu v Európe, ktorá slúži tretine Slovinska. Je to zároveň najväčší slovinský environmentálny projekt podporený z eurofondov. Tie pokryli viac než 60 percent nákladov.

Biologicky rozložiteľný odpad sa v centre mení na kompost najvyššej kvality, pričom vzniká bioplyn, ktorý slúži na výrobu elektrickej energie a tepla.

Zmesový komunálny odpad sa ďalej triedi na automatizovaných linkách. Recyklovateľné materiály sa posielajú na recykláciu a z väčšiny zvyškového odpadu vzniká palivo s výhrevnými vlastnosťami podobnými hnedému uhliu. Len päť percent zmesového komunálneho odpadu, ktorý do centra vstúpi, smeruje na skládku.

Príklad pre Bratislavu

V Bratislave sa za rok 2018 vyzbieralo necelých 160 tisíc ton odpadu, z čoho takmer tri štvrtiny tvoril komunálny odpad. Vyplýva to z výročnej správy bratislavskej mestskej spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu (OLO).

Aj v Bratislave sa však objavujú iniciatívy, ktoré sa snažia o zníženie množstva odpadu, ktorý vznikne. INCIEN pre podujatie What City? vytvoril Cirkulárnu mapu Bratislavy, na ktorej sa nachádzajú bezobalové obchody, second-handy, komunitné opravovane, knižnica vecí a ďalšie miesta bojujúce proti vzniku odpadu.

Produkcia odpadu je v Bratislave aj v Ľubľane podobná. Priemerný Bratislavčan podľa údajov OLO a Štatistického úradu SR v roku 2018 vytvoril 369 kilogramov odpadu, priemerný obyvateľ Ľubľany 358 kilogramov (údaj Zero Waste Europe). Kým v Ľubľane tvorí 68 percent tohto odpadu separovaný zber, v Bratislave je to zo 72 percent komunálny odpad.

Obehová ekonomika na Slovensku stagnuje

Obehová ekonomika je ekonomickým modelom, ktorý sa snaží o efektívne využívanie zdrojov ich opätovným použitím. Holandsko recykluje takmer 30, Francúzsko a Belgicko takmer 20 percent materiálov.

Na Slovensku miera recyklácie posledné desaťročie stagnuje. Medzi rokmi 2010 a 2016 klesla o 0,2 …

Partneri

NATUR-PACK