Minister ohlásil radikálnu zmenu odpadového systému, zneistil zástupcov výrobcov

Minister životného prostredia László Sólymos [TASR/Marko Erd]

Ministerstvo životného prostredia uvažuje o vytvorení monopolnej agentúry pre financovanie recyklácie. Organizácie zodpovednosti výrobcov, ktoré by nahradila, sú skeptické.

Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) predniesol v piatok 16. februára taký návrh, ktorý by znamenal radikálnu zmenu odpadového systému na Slovensku. Zber, recyklovanie a zhodnocovanie odpadu by mala na starosti nová monopolná agentúra. Nahradila by súťaž viacerých organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV), ktorá funguje dnes.

„Nebude to Recyklačný fond 2.0. Na stole je aj taký variant, že by to neriešilo niekoľko OZV, ale jedna agentúra, ktorú by zriaďovali výrobcovia,“ citovala Sólymosa TASR.

Keď portál euractiv.sk požiadal o vysvetlenie, envirorezort ministrove slová miernil. „Vznik stabilizačného prvku v podobe agentúry riadenej samotnými výrobcami je len z jednou zo zvažovaných alternatív ako odstrániť nedostatky pri fungovaní zberu a triedenia odpadu v obciach a mestách na Slovensku,“ uviedol hovorca Tomáš Ferenčák.

Dve najväčšie OZV sa na myšlienku monopolu, ktorý by znamenal ich zrušenie, pozerajú skepticky. ENVI-PAK volá po trpezlivosti so súčasným systémom. NATUR-PACK ministrov návrh priamo odmieta, upozorňuje však, že súťaž viacerých OZV na všetkých úrovniach nefunguje.

Mestá a obce nekomentujú

Envirorezort pre euractiv.sk uviedol, že o novej agentúre rokuje s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení SR a Republikovou úniou zamestnávateľov. Tie združujú aj výrobcov, ktorí triedenie, zber a zhodnocovanie odpadu financujú prostredníctvom OZV.

Ministerstvo podľa hovorcu rokuje aj so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS). Ten aktuálne trápi aj návrh zákona o skládkovacích poplatkoch, ktorý ich zvyšuje a zavádza princíp, „kto viac znečisťuje, ten viac platí.“

Zvýšenie poplatkov za skládkovanie je kľúčové pre naše odpadové hospodárstvo

Pre obce je dnes výhodnejšie dať odpad na skládku ako ho nechať zhodnotiť.

Hovorca ZMOS Michal Kaliňák pre euractiv.sk uviedol, že „sa zúčastňuje rokovania na úrovni sociálnych partnerov vo vzťahu k zvýšeniu efektivity poslania OZV vo vzťahu k aplikácii európskej legislatívy.“

Doplnil však, že „nakoľko rokovania na tejto úrovni nie sú ukončené, v tomto momente nebudeme informovať o (ich) predbežných výsledkoch.

Ministerstvo chce transparentnosť

Minister vo svojich prvých vyjadreniach zdôraznil, že nová agentúra by nebola štátna. Zriaďovali by ju výrobcovia, ministerstvo by ju kontrolovalo.

„Riešili by si ju výrobcovia. Nedá sa to porovnať s Recyklačným fondom,“ podčiarkol minister s tým, že zásadné zmeny v zákone o odpadoch vrátane chce stihnúť v aktuálnom volebnom období. Riadne voľby do parlamentu sa konajú o dva roky.

Slovensko už vie, že recyklačný cieľ pre rok 2020 nesplní

Envirorezort sa chce v budúcom roku zamerať na biologický odpad.

„Cieľom ministerstva je skvalitniť koordináciu medzi jednotlivými subjektmi na trhu s odpadom, ztransparentniť celý systém a nastaviť stabilné podmienky pre zvyšovanie miery triedenia a recyklovania na Slovensku,“ doplnil ho hovorca. Žiadne ďalšie detaily k novému systému neuviedol.

Minister zmeny avizoval len poldruha roka po tom, ako nadobudol plnú účinnosť zákon o odpadoch, ktorý zaviedol princíp rozšírenej zodpovednosti výrobcov a súťaž viacerých OZV. Odvtedy už stihol parlament schváliť ďalšiu novelu, ktorej cieľom však bolo vylepšiť nový systém.

ENVI-PAK: Buďme trpezliví

„ENVI-PAK vníma súčasný systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorý predstavuje konkurenčné prostredie OZV (jeho funkčnosť je mimochodom overená v mnohých západoeurópskych krajinách), ako veľmi pozitívny krok,“ reagovala na zámery ministerstva PR manažérka OZV ENVI-PAK Katarína Kretter.

„Každá nová situácia … potrebuje čas na to, aby priniesla očakávaný efekt. Tento systém len teraz naberá kontúry a prináša prvé dáta, ktoré potvrdzujú, že prináša výsledky,“ uviedla Kretter pre euractiv.sk.

Odpadové hospodárstvo: Netrpezlivý prístup štátu nie je šťastným krokom

Aplikačný a už aj legislatívny odklon od pôvodnej filozofie zákona o odpadoch môže mať zásadný negatívny dosah na rozvoj triedených zberov.

Zároveň varovala, že „časté zmeny (navyše bez potrebného času na adaptáciu) bránia, aby sme sa priblížili očakávaniam, ktoré na Slovensko kladú európske smernice.“

Rozvoj triedeného zberu je podľa Kretter beh na dlhú trať. „Rozbehol sa dobre, dajme mu priestor a prinesie výsledky. Chce to len trpezlivosť,“ zdôraznila Kretter.

NATUR-PACK: Nesúhlasíme

ENVI-PAK má spolu s NATUR-PACKom približne 90-percentný podiel na trhu. Dve OZV majú zazmluvnenú väčšinu slovenských obcí, čomu musia podľa zákona zodpovedať aj príslušné zberové podiely od výrobcov, ktorí sú pôvodcami odpadu.

Pripravovaná novela zákona o odpadoch podporuje monopolizáciu na trhu

Ak návrh ministerstva životného prostredia prejde, vytvorí podmienky pre monopol, ktorý bude ťažké zvrátiť.

„Nie je nám jasné, o akom systéme minister životného prostredia hovoril,“ reagoval pre euractiv.sk riaditeľ NATUR-PACKu pre vzťahy s verejnosťou Marek Brinzík.

„So systémom jednej monopolnej OZV zásadne nesúhlasíme a komunikovali sme to aj v procese prípravy aktuálne platného zákona o odpadoch, keďže už vtedy tu boli monopolistické tendencie niektorých hráčov na trhu,“ uviedol Brinzík.

„Aj v krajinách Únie, kde dlhé roky pôsobila jedna monopolná OZV, sa postupne tento trh otvára. Naposledy to bolo napríklad v Rakúsku. Nepoznám žiadne zahraničné štúdie, ktoré by preukazovali, že monopol na trhu OZV by mal pozitívny dopad na zvyšovanie triedenia a recyklácie komunálneho odpadu,“ doplnil. Návrat recyklačného fondu si podľa Brizníka „nikto z výrobcov neželá.“

Situácia sa zlepšuje

Odpadový zákon, ktorý nadobudol účinnosť v roku 2016, má podľa Kretter z ENVI-PAKu mnohé pozitíva.

Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov zosobnený v OZV je kontrolovaný a riadený výhradne výrobcami. Medzi ôsmimi OZV tiež existuje konkurencia, „a tak i výrobcovia, ktorí nemajú založenú OZV, majú možnosť výberu.“ Kretter pripomína, že zákon obsahuje prvky obehovej ekonomiky, čo pri jeho vzniku ocenila i Európska komisia.

Menej jednorazových obalov? Pre Slovensko je to „vysoká ekonomická záťaž“

Podľa novej európskej plastovej stratégie by mali byť všetky plastové obaly na európskom trhu recyklovateľné.

PR manažérka ENVI-PAKU napokon zdôrazňuje, že „množstvo vytriedeného v obciach sa zvyšuje a systémy triedeného zberu v samosprávach sa optimalizujú, čím sa zaisťuje vyššia efektivita triedenia.“

Hoci Slovensko zostáva recyklácii komunálneho odpadu v Európskej únii na chvoste, štatistiku si medzi rokmi 2014 a 2015 vylepšilo. Recykluje 14,9 percenta.

Slovenský systém má chyby

Brinzík z NATUR-PACKu priznáva, že slovenský systém má chyby a čiastková centralizácia môže byť riešením.

„V zahraničí sú … dobre známe prístupy kedy sa centrálne riadi iba určitá úroveň na trhu. Napríklad v Nemecku alebo v Rakúsku neexistuje medzi OZV súťaž na úrovni samotného zberu. Týmto sa centrálne rieši tendrovanie zberových spoločností, zabezpečuje sa pokrytie celého územia zberom, zabraňuje dumpingu cien na úrovni zberu. Mnohé z týchto problémov sa prejavili práve u nás,“ vysvetľuje Brinzík.

V hodnotení slovenskej environmentálnej politiky Európska komisia Slovensku neodporučila prekopať súčasný systém. Jedným z jej odporúčaní z februára 2017 je „rozšíriť a zlepšiť nákladovú efektívnosť, monitorovanie a transparentnosť existujúcich schém rozšírenej zodpovednosti výrobcov.“

Komisia na jednej strane uvádza, že nie je jasné, či zákon účinný od roku 2016, umožní naplniť 50-percentný recyklačný cieľ do roku 2020. Na druhej strane zdôrazňuje, že „plná implementácia existujúcej odpadovej legislatívy môže vytvoriť na Slovensku vyše 5 900 pracovných miest a zvýšiť ročný obrat odpadového sektoru o 620 miliónov eur.

Odpad a znečistený vzduch sú hlavnými hriechmi Slovenska v ochrane životného prostredia

Európska komisia má nový nástroj, akým chce primäť členské štáty poriadne plniť európsku environmentálnu legislatívu.