Ministerstvo životného prostredia uvažuje o vytvorení monopolnej agentúry pre financovanie recyklácie. Organizácie zodpovednosti výrobcov, ktoré by nahradila, sú skeptické.
Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) predniesol v piatok 16. februára taký návrh, ktorý by znamenal radikálnu zmenu odpadového systému na Slovensku. Zber, recyklovanie a zhodnocovanie odpadu by mala na starosti nová monopolná agentúra. Nahradila by súťaž viacerých organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV), ktorá funguje dnes.
„Nebude to Recyklačný fond 2.0. Na stole je aj taký variant, že by to neriešilo niekoľko OZV, ale jedna agentúra, ktorú by zriaďovali výrobcovia,“ citovala Sólymosa TASR.
Keď portál euractiv.sk požiadal o vysvetlenie, envirorezort ministrove slová miernil. „Vznik stabilizačného prvku v podobe agentúry riadenej samotnými výrobcami je len z jednou zo zvažovaných alternatív ako odstrániť nedostatky pri fungovaní zberu a triedenia odpadu v obciach a mestách na Slovensku,“ uviedol hovorca Tomáš Ferenčák.
Dve najväčšie OZV sa na myšlienku monopolu, ktorý by znamenal ich zrušenie, pozerajú skepticky. ENVI-PAK volá po trpezlivosti so súčasným systémom. NATUR-PACK ministrov návrh priamo odmieta, upozorňuje však, že súťaž viacerých OZV na všetkých úrovniach nefunguje.
Mestá a obce nekomentujú
Envirorezort pre euractiv.sk uviedol, že o novej agentúre rokuje s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení SR a Republikovou úniou zamestnávateľov. Tie združujú aj výrobcov, ktorí triedenie, zber a zhodnocovanie odpadu financujú prostredníctvom OZV.
Ministerstvo podľa hovorcu rokuje aj so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS). Ten aktuálne trápi aj návrh zákona o skládkovacích poplatkoch, ktorý ich zvyšuje a zavádza princíp, „kto viac znečisťuje, ten viac platí.“
Hovorca ZMOS Michal Kaliňák pre euractiv.sk uviedol, že „sa zúčastňuje rokovania na úrovni sociálnych partnerov vo vzťahu k zvýšeniu efektivity poslania OZV vo vzťahu k aplikácii európskej legislatívy.“
Doplnil však, že „nakoľko rokovania na tejto úrovni nie sú ukončené, v tomto momente nebudeme informovať o (ich) predbežných výsledkoch.
Ministerstvo chce transparentnosť
Minister vo svojich prvých vyjadreniach zdôraznil, že nová agentúra by nebola štátna. Zriaďovali by ju výrobcovia, ministerstvo by ju kontrolovalo.
„Riešili by si ju výrobcovia. Nedá sa to porovnať s Recyklačným fondom,“ podčiarkol minister s tým, že zásadné zmeny v zákone o odpadoch vrátane chce stihnúť v aktuálnom volebnom období. Riadne voľby do parlamentu sa konajú o dva roky.
„Cieľom ministerstva je skvalitniť koordináciu medzi jednotlivými subjektmi na trhu s odpadom, ztransparentniť celý systém a nastaviť stabilné podmienky pre zvyšovanie miery triedenia a recyklovania na Slovensku,“ doplnil ho hovorca. Žiadne ďalšie detaily k novému systému neuviedol.
Minister zmeny avizoval len poldruha roka po tom, ako nadobudol plnú účinnosť zákon o odpadoch, ktorý zaviedol princíp rozšírenej zodpovednosti výrobcov a súťaž viacerých OZV. Odvtedy už stihol parlament schváliť ďalšiu novelu, ktorej cieľom však bolo vylepšiť nový systém.
ENVI-PAK: Buďme trpezliví
„ENVI-PAK vníma súčasný systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorý predstavuje konkurenčné prostredie OZV (jeho funkčnosť je mimochodom overená v mnohých západoeurópskych krajinách), ako veľmi pozitívny krok,“ reagovala na zámery ministerstva PR manažérka OZV ENVI-PAK Katarína Kretter.
„Každá nová situácia … potrebuje čas na to, aby priniesla očakávaný efekt. Tento systém len teraz naberá kontúry a prináša prvé dáta, ktoré potvrdzujú, že prináša výsledky,“ uviedla Kretter pre euractiv.sk.
Zároveň varovala, že „časté zmeny (navyše bez potrebného času na adaptáciu) bránia, aby sme sa priblížili očakávaniam, ktoré na Slovensko kladú európske smernice.“
Rozvoj triedeného zberu je podľa Kretter beh na dlhú trať. „Rozbehol sa dobre, dajme mu priestor a prinesie výsledky. Chce to len trpezlivosť,“ zdôraznila Kretter.
NATUR-PACK: Nesúhlasíme
ENVI-PAK má spolu s NATUR-PACKom približne 90-percentný podiel na trhu. Dve OZV majú zazmluvnenú väčšinu slovenských obcí, čomu musia podľa zákona zodpovedať aj príslušné zberové podiely od výrobcov, ktorí sú pôvodcami odpadu.
„Nie je nám jasné, o akom systéme minister životného prostredia hovoril,“ reagoval pre euractiv.sk riaditeľ NATUR-PACKu pre vzťahy s verejnosťou Marek Brinzík.
„So systémom jednej monopolnej OZV zásadne nesúhlasíme a komunikovali sme to aj v procese prípravy aktuálne platného zákona o odpadoch, keďže už vtedy tu boli monopolistické tendencie niektorých hráčov na trhu,“ uviedol Brinzík.
„Aj v krajinách Únie, kde dlhé roky pôsobila jedna monopolná OZV, sa postupne tento trh otvára. Naposledy to bolo napríklad v Rakúsku. Nepoznám žiadne zahraničné štúdie, ktoré by preukazovali, že monopol na trhu OZV by mal pozitívny dopad na zvyšovanie triedenia a recyklácie komunálneho odpadu,“ doplnil. Návrat recyklačného fondu si podľa Brizníka „nikto z výrobcov neželá.“
Situácia sa zlepšuje
Odpadový zákon, ktorý nadobudol účinnosť v roku 2016, má podľa Kretter z ENVI-PAKu mnohé pozitíva.
Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov zosobnený v OZV je kontrolovaný a riadený výhradne výrobcami. Medzi ôsmimi OZV tiež existuje konkurencia, „a tak i výrobcovia, ktorí nemajú založenú OZV, majú možnosť výberu.“ Kretter pripomína, že zákon obsahuje prvky obehovej ekonomiky, čo pri jeho vzniku ocenila i Európska komisia.
PR manažérka ENVI-PAKU napokon zdôrazňuje, že „množstvo vytriedeného v obciach sa zvyšuje a systémy triedeného zberu v samosprávach sa optimalizujú, čím sa zaisťuje vyššia efektivita triedenia.“
Hoci Slovensko zostáva recyklácii komunálneho odpadu v Európskej únii na chvoste, štatistiku si medzi rokmi 2014 a 2015 vylepšilo. Recykluje 14,9 percenta.
Slovenský systém má chyby
Brinzík z NATUR-PACKu priznáva, že slovenský systém má chyby a čiastková centralizácia môže byť riešením.
„V zahraničí sú … dobre známe prístupy kedy sa centrálne riadi iba určitá úroveň na trhu. Napríklad v Nemecku alebo v Rakúsku neexistuje medzi OZV súťaž na úrovni samotného zberu. Týmto sa centrálne rieši tendrovanie zberových spoločností, zabezpečuje sa pokrytie celého územia zberom, zabraňuje dumpingu cien na úrovni zberu. Mnohé z týchto problémov sa prejavili práve u nás,“ vysvetľuje Brinzík.
V hodnotení slovenskej environmentálnej politiky Európska komisia Slovensku neodporučila prekopať súčasný systém. Jedným z jej odporúčaní z februára 2017 je „rozšíriť a zlepšiť nákladovú efektívnosť, monitorovanie a transparentnosť existujúcich schém rozšírenej zodpovednosti výrobcov.“
Komisia na jednej strane uvádza, že nie je jasné, či zákon účinný od roku 2016, umožní naplniť 50-percentný recyklačný cieľ do roku 2020. Na druhej strane zdôrazňuje, že „plná implementácia existujúcej odpadovej legislatívy môže vytvoriť na Slovensku vyše 5 900 pracovných miest a zvýšiť ročný obrat odpadového sektoru o 620 miliónov eur.
