Nemecko chce znižovať potravinový odpad „inteligentnými“ obalmi

Zdroj: EurActiv.com

Nemecko chce do roku 2030 znížiť vyhadzovanie potravín o polovicu. Spolkový minister Christian Schmidt plánuje zrušiť dátum minimálnej trvanlivosti.

Podľa štúdie, ktorú sa dalo vypracovať Ministerstvo pre výživu a poľnohospodárstvo, vyhodil v roku 2012 každý Nemec až 82 kg potravín, čo je približne ekvivalentom 235 eur na osobu.  Až polovicu tvorili ovocie a zelenina, nasledované cestovinami a chlebom.

Minister Schmidt je presvedčený, že potraviny sú vhodné na konzumáciu aj dávno potom, čo prekročia tzv. dátum minimálnej trvanlivosti deklarovaný na obale. „Vyhadzujeme masy potravín len preto, že výrobcovia vytvorili príliš širokú bezpečnostnú rezervu,“ povedal Schmidt nemeckým médiám.

Dátum minimálnej trvanlivosti funguje v Nemecku už viac ako 30 rokov. Podľa ministra len minimum spotrebiteľov však vie, že v skutočnosti môžu potravinu konzumovať aj po uplynutí tento doby.

Prieskum, ktorý minulý rok uskutočnila Európska komisia v rámci boja proti plytvaniu potravinami ukázal, že iba 47 % Európanov vie, že potravina je po dátume minimálnej trvanlivosti vhodná na konzumáciu pokiaľ bola správne skladovaná. Slováci tomuto označeniu rozumejú ešte menej. Iba 38 % opýtaných odpovedalo správne.

Čítajte aj: Jedlom plytváme a dátumom na obaloch nerozumieme

Dátum v skutočnosti označuje, dobu, do ktorej si neotvorená a správne skladovaná potravina udrží svoju špecifickú chuť, farbu či vôňu. Produkty ako cukor či soľ, ktoré sú pomerne odolné, toto označenie na svojich obaloch nemajú. Výrobcovia uvádzajú iba dátum výroby.

Sme príliš opatrní?

Pri potravinách, ktoré podliehajú skaze chce nemecký minister zaviesť dátum spotreby, ktorý by bral do úvahy „reálne spotrebiteľské informácie“.

Spolkový zväz nemeckých potravinárskych obchodníkov však odmieta akékoľvek zmeny s tým, že informácie na obaloch, ako napríklad návod ako potraviny skladovať, sú dôležitým nástrojom, vďaka ktorému môžu spotrebitelia robiť „informovaný nákup“.

Reforma dátumov spotreby nie je jediná zmena, ktorú chce Schmidt zaviesť na zníženie množstva potravinového odpadu. Minister vyzval výrobcov, aby začali do obalov výrobkov, ako sú napríklad jogurty, umiestňovať elektronické čipy, ktoré by spotrebiteľovi prostredníctvom farebnej stupnice ukázali, či je produkt ešte vhodný na konzumáciu.

Schmidtovo ministerstvo už podľa nemeckého EurActivu do výskumu investovalo približne 10 miliónov eur s cieľom zaviesť označovanie na trh už do troch rokov.

Základnou myšlienkou je, že elektronický čip v obale bude analyzovať jeho obsah potraviny a postupne meniť svoju farbu zo zelenej na červenú. To spotrebiteľovi umožní rozhodnúť sa, či je výrobok stále jedlý alebo nie.

Bez partnerov to nepôjde

Nemecko si uvedomuje, že k podobnému kroku nemôže na spoločnom európskom trhu pristúpiť samé. Schmidt však dúfa, že práce na projekte v priebehu nasledujúcich niekoľko mesiacov pokročia do tej miery, že bude môcť podobné opatrenie navrhnúť aj na európskej úrovni.

Spolu s Holandskom, Švédskom a inými krajinami Berlín už v roku 2014 podporil iniciatívu za zmenu dátumov minimálnej trvanlivosti. Výnimku žiadali okrem iného pre balenia kávy, cestovín či ryže.

Podporu pravdepodobne získajú aj od Francúzska a Talianska, ktoré zaviedli prísne opatrenia na zníženie potravinového odpadu. Supermarkety v týchto krajinách nesmú potraviny vyhadzovať. Tesne pred dátumom spotreby ich môžu predávať za nižšie ceny, následne ich musia darovať charitatívnym organizáciám alebo ako krmivo pre zvieratá, či do kompostu. Podobné opatrenia plánuje zaviesť aj nová rakúska ministerka poľnohospodárstva Andreä Rupprechter.