Nová plastová daň ako príjem európskeho rozpočtu? Slovensko súhlasí

Plastové obaly zo zemiakových lupienkov sa zväčša nerecyklujú. [EPA-EFE/Andy Rain]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Dorástla EÚ na vlastné dane?

V Bruseli sa rodí kompromis na odvode z nezrecyklovaných plastových obalov. Slovensko by počas siedmich rokov vyšiel na 381 miliónov eur. Otázne je, z čoho by ho zaplatilo.

Zaplátať dieru po brexite, zvýšiť nezávislosť od členských štátov a ešte k tomu navýšiť celkové príjmy. To je cieľom reformy zdrojov sedemročného európskeho rozpočtu, ktorú vlani navrhla Európska komisia.

Dosiahnuť ju chce aj prostredníctvom nových vlastných zdrojov. V rokoch 2021 až 2027 by sa mali na príjmoch rozpočtu Európskej únie podieľať firemná daň a dve environmentálne dane. Tými sú časť príjmov štátov z predaja emisných povoleniek, ktoré čerpajú už od roku 2005, a úplne nová plastová daň. Práve plastová daň má dnes najväčšiu šancu na schválenie. Komisia konkrétne navrhuje, aby štáty automaticky odvádzali 80 centov za každý kilogram nezrecyklovaných plastových obalov.

Keď sa EURACTIV.sk pýtal na názor ministerstiev financií a životného prostredia vlani v máji, vyžiadali si čas na analýzu. Dnes hovoria, že v princípe s daňou súhlasia. Dôvodom je neutrálny dopad na slovenské verejné financie a pozitívny dopad na životné prostredie. Predpokladaná výška odvodu za sedem rokov je za Slovensko 381 miliónov eur.

Nová plastová daň sa pozdáva i environmentálnym mimovládkam. Súhlasia, že výrobcov treba motivovať k znižovaniu množstva nerecyklovateľného plastu. Aj z tohto dôvodu by podľa nich mala časť príjmov z dane smerovať na riešenie tohto problému.

Otázne však je, či budú daň financovať výrobcovia plastových obalov, ako to žiada envirorezort. To by mohlo znamenať vyššie ceny pre spotrebiteľov.

Sedem miliárd pre európsky rozpočet

„Plastový odpad je obrovský problém, ktorý sa musí riešiť všetkými možnými nástrojmi,“ píše Európska komisia vo vlaňajšom prehľade návrhu na nové vlastné zdroje európskeho rozpočtu. Príspevok založený na plastových obaloch, ktoré sa nerecyklujú, bude podľa nej „výrazne motivovať členské štáty, aby recyklovali viac“.

Európska daň z nerecyklovaných plastov? Slovensko ju „analyzuje“

Vďaka aukciám emisných povoleniek a novej dani z nerecyklovaných plastov by zo Slovenska do európskeho rozpočtu tiekli desiatky miliónov eur ročne.

„Tento princíp je úzko prepojený s iniciatívou obehového hospodárstva a stratégiou EÚ pre plasty,“ dodáva Komisia.

Odhaduje, že ročne by mala plastová daň do európskeho rozpočtu priniesť sedem miliárd eur. V roku 2027 by sa mala na jeho celkových príjmoch podieľať štyrmi percentami.

To je viac ako podiel časti z príjmu z aukcií emisných povoleniek (2%). Je to však oveľa menej ako nový vlastný zdroj založený na konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (7%), vlastný zdroj založený na dani z pridanej hodnoty (14%), tradičné vlastné zdroje (16%), ktoré tvoria najmä clá, a napokon vlastný zdroj založený na hrubom národnom dôchodku (57%).

Plastová daň má najväčšiu podporu

Spomedzi nových zdrojov sa najväčšej zhode u členských štátov teší práve príspevok na základe nezrecyklovaných plastov.

Hoci Česko nie je podľa zástupkyne tamojšej ministerky financií Lenky Dupákovej „príliš otvorené“ novým príjmom, priznala, že plastová daň má najväčšiu podporu, píše portál EURACTIV.cz.

Júnový diskusný dokument rumunského predsedníctva v Rade EÚ to potvrdzuje. „Diskusia v pracovnej skupine o vlastných zdrojoch sa sústredila najmä na jeden z troch nových vlastných zdrojov, ktorý má najväčší potenciál pre hĺbkové preskúmanie (…), konkrétne vlastný zdroj založený na plastových obaloch,“ uvádza.

Podľa rumunského predsedníctva „diskusiu uľahčila“ harmonizácia pravidiel pre výpočet nových recyklačných cieľov v novej smernici o obaloch a odpadoch z obalov z roku 2018. Schválená legislatíva sa pokúsila vyriešiť obavy viacerých členských štátov týkajúce sa kvality štatistických údajov, administratívnej záťaže, metódy zberu dát či predvídateľnosti.

Slovensku sa darí, Parlament chce viac

Nová smernica tiež určuje pre Úniu cieľ recyklovať 50 percent odpadov z plastových obalov v roku 2025. V roku 2030 by to malo byť až 55 percent. Nezáväzná európska plastová stratégia z roku 2018 však zároveň požaduje, aby do roku 2030 boli všetky plastové obaly uvedené na trh recyklovateľné alebo opätovne použiteľné.

Pre účinný boj proti plastovému odpadu chýbajú štatistiky

Bez štatistických údajov je náročné sledovať konkrétny prúd odpadov a prijímať opatrenia na zlepšenie nakladania s ním, či už organizačné alebo finančné, píše PETRA CSÉFALVAYOVÁ.

V roku 2016, čo je posledný rok, za ktoré má Eurostat údaje, sa v Únii recyklovalo 42 percent plastových obalov. Slovensko ich vtedy z celkového množstva 120 tisíc ton recyklovalo 51,7 percenta. Už v roku 2016 teda dosiahlo cieľ pre rok 2025.

K čoraz vyššej miere recyklácie chce prostredníctvom vlastných zdrojov motivovať aj tretí európsky legislatívny orgán – Európsky parlament. Vo svojom uznesení z novembra 2018 požaduje zavedenie koša nových vlastných zdrojov, ktorý „by bez zvýšenia fiškálneho zaťaženia občanov zodpovedal základným strategickým cieľom EÚ, ktorých európska pridaná hodnota je evidentná a nenahraditeľná“. Preto europoslanci žiadajú „boj za ochranu životného prostredia prostredníctvom príspevku založeného na množstve nerecyklovaných plastových obalov.“

Slovenské ministerstvá súhlasia

Na Slovensku panuje medzi zodpovednými ministerstvami zhoda, že plastová daň je ako nový vlastný zdroj európskeho rozpočtu dobré riešenie. Ich postoj je dôležitý nielen pre fungovanie domáceho odpadového hospodárstva, ale aj preto, že ak má byť odvod zavedený, musia s ním súhlasiť všetky členské štáty.

„V prípade odvodu na základe množstva nerecyklovaných plastových obalov (takzvaná plastová daň) ministerstvo financií podporuje túto iniciatívu. Tento návrh prináša jasnú motiváciu pre krajiny EÚ k vyššej recyklácii plastov (cieľ 55 percent do roku 2030) a je pre Slovenskú republiku finančne neutrálny,“ uviedol pre EURACTIV.sk tlačový odbor ministerstva financií.

„Spomedzi ´environmentálnych daní´ Slovenská republika vie podporiť príspevok na základe množstva odpadu z nerecyklovaných plastových výrobkov,“ tvrdí hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák. „Taktiež je potrebné zabezpečiť riadne vykazovanie podkladových dát,“ dopĺňa hovorca.

Ferenčák sa odvoláva na nadrezortné stanovisko Slovenska k návrhu Komisie. To vlani v lete zostavilo ministerstvo financií. „V prípade dane z nerecyklovaných plastových obalov je podiel Slovenskej republiky na jej výbere iba tesne nad priemerom a berúc do úvahy nepriame pozitívne dopady na životné prostredie, je akceptovateľný,“ uvádza stanovisko.

Slovenský odvod bude rásť

Slovensko bude plastová daň stáť za celé sedemročné obdobie 381 miliónov eur, odhaduje pre EURACTIV.sk Inštitút environmentálnej politiky (IEP) na ministerstve životného prostredia. Priemerne to na rok vychádza 54 miliónov eur.

Slovensko má lepšie odpadové štatistiky, skládkuje pritom čoraz viac

Slovenské ministerstvo životného prostredia sa chváli vyššou recykláciou a nižším skládkovaním. Za prvým údajom je najmä kvalitnejšie výkazníctvo, druhý ukazovateľ je spochybnený nárastom v absolútnych číslach.

V prvom roku však IEP počíta s nižším (podpriemerným) odvodom: 51 miliónov eur. Dôvodom je, že vo svojich výpočtoch odhaduje medzi rokmi 2021 až 2027 nárast množstva nezrecyklovaných plastových obalov. V roku 2027 by tak slovenská plastová daň mala vyniesť viac ako priemerných 54 miliónov eur.

Podiel recyklovaných plastových obalov by sa mal postupne zvyšovať. Ich celková spotreba však bude podľa predpokladov IEP narastať tak, že v absolútnych číslach by malo rásť aj množstvo nezrecyklovaných plastových obalov.

Odhad IEP predstavuje priemer. Za istých okolností môže byť objem nerecyklovaných plastových obalov vyšší. A naopak, v prípade uplatnenia nových politík – napríklad zálohovania PET fliaš naplánovaného od roku 2022 – môže byť nezrecyklovaného odpadu menej a odvod tým pádom nižší. Ministerstvo financií pracuje s číslom 366 miliónov eur za sedem rokov (v priemere 52 miliónov eur za rok), podľa informácií portálu EURACTIV.sk však ide o starší odhad.

Zavedenie plastovej dane nestačí

Daniel Lešinský a Miloš Veverka z Centra pre trvalo-udržateľné alternatívy (CEPTA) považujú plastovú daň aj nasmerovanie časti príjmov z predaja emisií do európskeho rozpočtu za správne riešenie. Príjmy z nich však navrhujú rozdeliť pol na pol medzi európsky rozpočet a členský štát „s podmienečným využitím na prevenciu vzniku a minimalizáciu problému“.

Polovica príjmov z plastovej dane by v prípade Slovenska predstavovala za sedem rokov 190,5 milióna eur.

„K tomu navrhujeme povinné zavedenie zeleného verejného obstarávania na všetky verejné financie či už na úrovni samosprávy, štátu alebo EÚ vrátane využívania eurofondov,“ uviedli ďalej Lešinský a Veverka pre EURACTIV.sk. Okrem toho žiadajú povinnú aplikáciu ekodizajnu v členských štátoch EÚ aj pre všetky produkty dovážané z tretích krajín. Cieľom dizajnu výrobkov, ktoré sa dajú opätovne použiť a recyklovať s minimálnym množstvom odpadu, v Európe aj mimo nej je „vyhnúť sa znevýhodňovaniu producentov v EÚ“.

Environmentalisti tvrdia, že technologicky je možné už dnes vyrábať mnohé obaly z plne recyklovateľných, recyklovaných či kompostovateľných materiálov. Podľa nich sa tak však nedeje, pretože plasty z ropy sú lacnejšie.

Finančná únosnosť celého systému

„Chýba nám potrebná legislatíva a ekonomická motivácia pre producentov. Tento neudržateľný stav potrebujeme v krajinách EÚ ukončiť najneskôr do piatich rokov, keďže všetko, čo k tomu potrebujeme, poznáme a máme už na stole,“ pokračujú Lešinský a Veverka. Keby sa nové pravidlá uplatnili aj na dovážané produkty, mali by podľa nich „veľmi silný a pozitívny dopad na viaceré zložky životného prostredia, vrátane klímy, a to nielen v Európe“.

Slovensko čaká zvyšovanie poplatkov za odpady

Do budúcnosti existujú obmedzené možnosti pre zvýšenie výnosov z recyklácie obalov. Zvyšovať sa budú len náklady, pretože sa treba vysporiadať aj s „nelukratívnymi“ materiálmi, píše ALEXANDRA GRGULOVÁ.

Ivana Maleš a Petra Cséfalvayová z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN) však upozorňujú, že treba definovať termín „recyklovateľný“. „Definícia musí vychádzať aj z podmienok lokálnych na danom území aj z ekonomických ukazovateľov,“ napísali v odpovediach pre EURACTIV.sk.

Poukazujú tiež na to, že cenu výrobkov z nerecyklovateľných obalov budú zvyšovať rastúce poplatky za skládkovanie. Motivovať výrobcov, aby svoje produkty balili do recyklovateľných obalov, je podľa Maleš a Cséfalvayovej „správnym riešením“. Celý systém však podľa nich musí byť „finančne únosný“.

Stále tiež zostáva otázne, z čoho bude Slovensko plastovú daň platiť. Podľa ministerstva životného prostredia „by Slovenská republika preferovala, keby toto bremeno bolo prenesené na výrobcov obalov.“ Dôsledkom môže byť, že výrobcovia nový náklad prenesú do cien, čo by napokon pocítili aj spotrebitelia.

Partneri

NATUR-PACK