Obehové hospodárstvo chce pomôcť živoriacemu trhu s druhotnými surovinami

Autor: Patrick - Patrick, Zdroj: Wikimedia Commons

Komisia v stredu (2. decembra) predstaví dlho očakávaný balíček opatrení pre obehové hospodárstvo, ktorý minulý rok napriek protestom stiahla z pracovného programu.

Obehové hospodárstvo nie je len iné meno pre recykláciu ale začína už pri výrobe samotného produktu tak, aby sa použité materiály udržali v obehu čo najdlhšie.  

Okrem recyklačných cieľov pre členské krajiny EÚ, s ktorými by mohlo mať Slovensko výrazné problémy, Komisia navrhuje zlepšiť kontrolu kvality vytriedených materiálov a rozprúdiť tak trh s druhotnými surovinami, ktoré môžu byť „obchodované alebo prepravované tak, ako primárne suroviny z ťažobných polí“.

Práve nedostatočná kvalita druhotných surovín je často problémom pre spoločnosti, ktoré by ich chceli využívať.  Potenciálnych kupujúcich odrádza najmä vysoká úroveň znečistenia recyklovaných plastov, ale aj papiera, kovov či organického odpadu na výrobu hnojív.

Hoci kontroly kvality sú zavedené, často im chýba kredibilita, pretože sa vykonávajú vizuálne, vysvetlil pre EurActiv Stéphane Arditi z Európskeho úradu pre životné prostredie (EEB).

„Ako si máte všimnúť 20 kg nečistôt v 1000 kg recyklovaných plastoch voľným okom? Je to nemožná úloha a preto sú kontroly nedôveryhodné,“ povedal.

Výsledkom je, že až 25 % recyklovaného materiálu v Európe sa kvôli nedostatočnému domácemu dopytu po druhotných surovinách v súčasnosti vyváža, povedal generálny riaditeľ francúzskej spoločnosti špecializujúcej sa na nakladanie s odpadmi Suez Environment, Jean-Louis Chaussade. V prípade plastov toto číslo v niektorých krajinách, ako napríklad vo Veľkej Británii, dosahuje až 50 %.

Európska komisia si tieto problémy uvedomuje. „Pri absencii celoeurópskych pravidiel je ťažké udržať rovnakú úroveň znečistenia a vysoko kvalitného recyklovania,“ hovorí Komisia v návrhu dokumentu, ktorý má EurActiv k dispozícii. Európska exekutíva bude preto „konzultovať“ nové opatrenia a štandardy s „príslušnými odvetviami“.

Kritéria na „koniec životnosti odpadu“ už dnes existujú pre viaceré druhy produktov, ako papier alebo kovový šrot, avšak rôzne členské štáty ale aj zainteresované subjekty v rámci jednej krajiny ich zavádzajú do praxe odlišne.

V praxi to znamená, že druhotné suroviny sú len ťažko obchodovateľné naprieč regiónmi a obcami, ktoré majú právomoci v oblasti zberu a triedenia odpadu.

„Napríklad v závislosti od kvality môže byť recyklovaný papier predaný ako „produkt“ ale tuhé palivá vyrobené z určitých druhov odpadov, ktoré využíva energeticky náročný priemysel, sú stále považované za odpad, hoci sa s nimi dá obchodovať. Ďalším problémom je plast, pretože tu neexistujú žiadne kritériá „životnosti“ a objemy plastov sú v Európe veľmi významné,“ vysvetlil novinárom Chaussade.

„Netvrdím, že odpad by mal byť prepravovaný všade ale voláme po jasnej definícii, ktorá nám pomôže prejsť z „odpadu“ na „výrobok“. Je to veľmi zložitá situácia a preto potrebujeme aspoň niektoré pravidlá a usmernenia na európskej úrovni,“ doplnil.