Odklad zálohovania zožal kritiku, nový šéf envirorezortu hovorí aj o ďalších zmenách

Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO). [TASR/Martin Baumann]

Environmentálna mimomovládka dôvodom posunutia termínu zálohovania PET fliaš a plechoviek nerozumie a považuje ho za krok späť. Europoslanec Martin Hojsík v súvislosti s vsunutím odkladu do balíku opatrení súvisiacich s koronavírusom hovorí o „smeráckych praktikách“.

Spustenie systému zálohovania PET fliaš a plechoviek sa o rok odkladá, fungovať by malo až od roku 2023. Návrh envirorezortu v skrátenom legislatívnom konaní v utorok (7. apríla) parlament schválil v balíku s ďalšími opatreniami v pôsobnosti ministerstva, ktoré majú súvisieť ochorením COVID-19.

V dôvodovej správe ministerstvo uvádza, že posun termínu navrhlo „za účelom zabezpečenia riadneho procesu výberu správcu, ktorý je časovo náročný“. Po schválení zmeny poslancami v parlamente rezort v tlačovej správe dodal, že výber správcu zálohového systému mešká „najmä kvôli koronaríze“.

Odklad zálohovania kritizuje bývalý šéf rezortu László Sólymos (Most-Híd), europoslanec Martin Hojsík (PS, Renew Europe) aj odborník na odpady Miloš Veverka z Centra pre trvalo-udržateľné alternatívy (CEPTA). Všetci sa obávajú, že posun je len prvým krokom k úplnému zrušeniu zákona, ktorý však ešte donedávna nový šéf rezortu Ján Budaj (OĽaNO) obhajoval.

Novela odpadového zákona dáva podnikateľom na veľké investície rok, nové vedenie rezortu za ňou stojí

Aj keď sa odborná verejnosť nezhoduje, ako najlepšie riešiť nové povinnosti, ktoré priniesla novela zákona o odpade, všetci súhlasia, že podnikom dáva príliš málo času na prípravu. Envirorezort im však odkazuje, že mohli začať už dávno.

Veverka: Nerozumieme dôvodom

CEPTA s posunutím termínu zavedenia zálohovania nápojových obalov nesúhlasí a chápe jho ako „neopodstatnený a zbytočný krok späť“.

Organizácia tiež nerozumie dôvodom odkladu. „Zálohovanie jednorazových plastových obalov sa netýka reštaurácií, penziónov ani cestovných kancelárií či leteckých spoločností, ktoré skutočne zažívajú v týchto dňoch rapídny pokles tržieb. Opatrenie sa týka výrobcov a najmä obchodných reťazcov, ktoré naopak v týchto dňoch majú výrazne zvýšené tržby,“ uviedol pre EURACTIV.sk Veverka, ktorý verí, že „ministerstvo odolá tlakom priemyslu a tento dôležitý zákon nezruší“.

Obavy, že odklad zálohovania je len zámienkou k jeho úplnému zrušeniu, má aj bývalý minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd). „Rozumiem, že v dobe koronavírusu sa všetky procesy výrazne spomaľujú. Je ale naozaj nešťastné, ak jeden z prvých krokov nového ministra, ešte pred zverejnením programového vyhlásenia vlády, je práve odsúvanie zálohovania, ktoré má pritom začať fungovať až v roku 2022. Tento krok považujem za unáhlený,“ napísal na sociálnej sieti.

Hojsík: Posunutie zálohovania s koronou nesúvisí

Europoslanec Martin Hojsík kritizuje najmä spôsob, akým ministerstvo zálohovanie odložilo. Zmena totiž prešla v skrátenom legislatívnom konaní spolu s posunutím termínov vydávania rozhodnutí, uplatňovania finančných náhrad či žiadostí o podporu z Environmentálneho fondu. Nebolo ju teda možné pripomienkovať a parlament sa ňou zaoberal iba krátko.

„Pri opatreniach týkajúcich sa korony to má zmysel. Ale posunutie zálohovania s koronou nesúvisí a je len ťahom na štýl SMERu, ako vsunúť kontroverzné veci do nesúvisiacich zákonov a nepriamo ich tak novelizovať. V tomto prípade dokonca v skrátenom konaní,“ myslí si Hojsík.

Europoslanec je tiež presvedčený, že na odklad nie je dôvod. „Podľa odborníkov, ktorí v iných krajinách zavádzali a riadili zálohové systémy v praxi stačí na prípravu zavedenia zálohovania nápojových obalov do prace približne jeden rok. Na Slovensku malo začať platiť zálohovanie až od 1. januára 2022, máme teda ešte celý rok a deväť mesiacov. Je to teda len výhovorka,“ konštatoval na sociálnej sieti.

Hojsík tiež tvrdí, že ide o prístup charakteristický pre taktiku znečisťovateľov. „Najprv žiadať viac času na prípravu, viac diskusie, v ktorej budú opakovať mnohokrát vyvrátené nepravdivé tvrdenia a napokon presadiť zrušenie zálohovania. Vyplýva to aj zo skúseností so snahou zaviesť zálohovanie nápojových obalov v rokoch 2002 – 2007,” uviedol europoslanec podľa tlačovej správy, ktorú médiám poslal jeho poradca Ľuboš Konečný.

Potrebujeme zelenú obnovu, ktorá zvýši našu odolnosť voči krízam a nikoho nenechá bokom

Obnovu potrebujú aj odvetvia závislé na fosílnych palivách, musia byť však stanovené environmentálne a sociálne kritériá, píšu MARTIN HOJSÍK a LADISLAV HEGYI. Automobilový priemysel by napríklad podľa nich mohol dostať pomoc pod podmienkou urýchlenia elektrifikácie výroby.

Správcom chcelo byť konzorcium

Výber správcu zálohového systému začal v decembri minulého roka. Ako v rozhovore pre EURACTIV.sk vysvetľoval vtedajší minister Sólymos, úlohou správcu je nastaviť systém tak, aby splnil zákonné ciele. Tými sú vyzbierať 77 percent PET fliaš do roku 2024 a 90 percent do roku 2027. Od správcu teda napríklad závisí aj to, či budú zariadenia na zber PET fliaš a plechoviek aj mimo prevádzok s rozlohou nad 300 metrov štvorcových.

Koncom marca ministerstvo pre agentúru TASR uviedlo, že do výberového konania pre správcu sa zapojili dva subjekty, pričom jeden nesplnil požiadavky. Druhým subjektom bolo konzorcium Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, Slovenského združenia výrobcov piva a sladu, Slovenskej aliancie moderného obchodu a Zväzu obchodu SR, ktoré budú systém zároveň financovať.

Ich ponuka však rezort nepresvedčila. „Cieľom ministerstva je vybrať uchádzača, ktorý je schopný efektívne prevádzkovať systém, preto aj v prípade len jedného uchádzača nie je povinnosť ministerstva automaticky návrh akceptovať,” uviedlo v tejto súvislosti ministerstvo. Nebolo podľa neho ani možné povedať, kedy súťaž skončí.

O týždeň po vydaní správy envirorezort v rámci balíka opatrení súvisiacich s koronavírusom navrhol, aby sa zálohovanie odložilo.

Ďalšie zmeny

„Výber správcu, ktorý bude schopný efektívne prevádzkovať celý systém, nie je možné prerokovať v riadnom termíne tak, aby sme zálohovanie spustili v roku 2022. Na skutočne efektívnu prípravu systému treba čas, ktorý sme teraz získali. Možno aj na odstránenie nejakých zákonných nedostatkov,“ povedal podľa tlačovej správy Budaj po schválení odkladu.

V rozhovore pre denník Plus jeden deň minister naznačuje, ako by „odstránenie zákonných nedostatkov“ mohlo vyzerať. Hovorí, že sa obáva, ako zálohovanie zvládnu malé prevádzky. „Nechcel by som, aby zákon, prijatý s dobrým úmyslom, znevýhodnil lokálnych obchodníkov s potravinami a zvýhodňoval iba veľké obchodné reťazce,“ uviedol v rozhovore.

Proti zavedeniu zálohovania dlhodobo vystupuje Zväz obchodu SR, ktorého členom sú napríklad siete potravín COOP Jednota a Fresh s malými prevádzkami. Zákon stanovuje, že zariadenie na zber PET fliaš a plechoviek musí mať každá predajňa nad 300 metrov štvorcových, teda pre malé prevádzky je jeho vybudovanie nepovinné. Zároveň je však zväz členom konzorcia, ktoré sa uchádzalo o možnosť byť správcom systému.

Expert OECD: Plast má najmenší dopad na životné prostredie

Ak v balení nahradíme plasty kovmi, zvýši sa ekologická stopa, varuje PETER BöRKEY z OECD. Slovensko podľa neho musí posilniť obehovú ekonomiku v oceliarskej výrobe.

Čo hovoria programy?

O zmenách v zálohovaní OĽaNO hovorilo už vo svojom programe. „Navrhneme opatrenia na sfunkčnenie systému zálohovania jednorazových nápojových obalov,“ píše sa v ňom bez bližšej špecifikácie.

Samotný Budaj však ešte ako poslanec hovoril skôr o urýchľovaní procesu zálohovania. „Zálohovanie je krok smerom k čisteniu Slovenska od PET fliaš. Súčasný systém nestačí, nečistí Slovensko od PET fliaš. Čo by som vyčítal zákonu je skôr príliš dlhý odklad. Treba, aby sme v dohľade videli, kedy Slovensko prestane prispievať k špineniu krajiny, špineniu Európy, špineniu morí,“ hovoril v júni 2019 v parlamente pri prerokovávaní zákona.

Aj program Sme rodina hovorí o „čo najrýchlejšom nastavení a spustení systému zálohovania jednorazových obalov na nápoje“. SaS naopak vo svojom programe počítala s odkladom, prípadne zrušením zálohovania. Tento systém je podľa nej vysoko nákladný a prináša „množstvo negatívnych externalít“ pre životné prostredie.

„Zavedieme ho až v prípade, ak sa ukáže, že súčasný rozvinutý systém triedenia odpadov nedokáže zabezpečiť plnenie cieľov vyplývajúcich z európskej legislatívy,“ uvádza SaS. Členské štáty majú podľa tejto legislatívy zabezpečiť, aby sa do roku 2029 vyzbieralo 90 percent plastových fliaš.

Za ľudí v programe o zálohovaní nehovorí.

Za posunutie zálohovanie hlasovalo 88 poslancov NRSR. Všetci prítomní koaliční poslanci hlasovali za, všetci poslanci ĽSNS proti. Väčšina poslaneckého klubu Smer-SD sa hlasovania zdržala, niektorí hlasovali proti.

Partneri

ENVI - PAK