Odpadoví policajti a vagóny na odpad: Talianska Parma za desaťročie zdvojnásobila mieru recyklácie

Talianska Parma sa stala príkladom moderného prístupu k odpadom [Pixabay]

O Parme sa dnes hovorí ako o príklade moderného prístupu k odpadom. V priebehu desaťročia sa jej podarilo takmer zdvojnásobiť mieru recyklácie a ušetriť státisíce eur. Ešte prednedávnom sa tamojšia odpadová politika podobala tej slovenskej.

Parma je mesto s približne 190 tisíc obyvateľmi v severotalianskom regióne Emilia-Romagna. Nachádza sa v trojuholníku medzi Janovom, Milánom a Benátkami. Mesto je známe najmä vďaka jedlu, fotogenickým uličkám prispôsobeným nie pre autá, ale pre chodcov a cyklistov, a celkovou vysokou kvalitou života. Okrem iného v nej sídli aj Európska agentúra pre kontrolu potravín.

Známym sa však sa stala aj pre svoj dôsledný prístup k odpadom v uplynulých 15 rokoch. Za ten čas si tamojší systém odpadového hospodárstva prešiel dramatickou zmenou. Od tradičného spôsobu zberu odpadov, podobnému tomu na Slovensku, k adresnému zberu, minimalizácii tvorby zmesového odpadu a vysokej miery recyklácie, ktorá bola minulý rok na úrovni 81,5 percenta. To mestu prinieslo nielen environmentálne, ale aj ekonomické výhody.

Emilia-Romagna je dodnes regiónom s najväčšou produkciou odpadu. V roku 2018 pripadalo na jedného človeka až 660 kilogramov odpadu ročne. To je o 190 kíl viac ako je taliansky priemer. Pre porovnanie, priemerný Slovák vyhodí podľa štatistík Eurostatu z rovnakého roku 414 kilogramov odpadu.

Štúdia neziskovej organizácie Zero Waste Europe však uvádza, že situácia v Emilia-Romagna sa mení a Parma je jedným z lídrov tejto zmeny.

Kľúčové voľby

Ešte pred desiatimi rokmi bola situácia v Parme výrazne odlišná. Separovaný zber bol vtedy na úrovni okolo 45 percent a roky stagnoval. Produkcia odpadu síce klesala, no len veľmi pomaly. To viedlo región k nápadu postaviť spaľovňu. Pôvodný plán počítal s kapacitou 180 tisíc ton odpadu ročne. Spustiť sa mala v roku 2013.

Návrh však u obyvateľov vzbudil obavy. Postavila sa proti nemu najmä miestna skupina Zero Waste GCR (skratka GCR v taliančine znamená Gestione Correta Rifiuti a Risorse – správne nakladanie s odpadmi a zdrojmi, pozn. red.). Tá od vedenia mesta požadovala alternatívy k spaľovni a vypracovanie stratégie nulového odpadu.

Zlomom sa stali komunálne voľby do miestneho zastupiteľstva, v ktorých boli odpady ústrednou témou. GCR vtedy usporiadala niekoľko volebných diskusií, v ktorých museli kandidáti vyjadriť svoj postoj nielen k spaľovni, ale aj k odpadovému hospodárstvu ako takému. Voľby napokon priniesli prehru vtedajšieho primátora Pietra Vignaliho zo strany Forza Italia bývalého premiéra Silvia Berlusconiho. Vignali sa postavil za dokončenie spaľovne. Po voľbách ho nahradil Federico Pizzarotti, ktorý sa zaviazal výstavbu spaľovne zastaviť a presadzoval koncept nulových odpadov. Po svojom nástupe vymenoval za poradkyňu mesta pre životné prostredie bývalú aktivistku GCR.

Pizzarotti napokon sľub zastaviť spaľovňu nesplnil. Výstavba bola podľa jeho slov už vo veľmi pokročilom stave a stopnúť ju by bolo pridrahé. Fungovať začala v roku 2014 s kapacitou 60 tisíc ton odpadu ročne.

Dramatická zmena

Prvým krokom novej odpadovej politiky bolo vypracovanie stratégie nulových odpadov, ako to požadovala GCR. Mesto stratégiu vypracovala nielen na základe vstupov odborníkov, ale aj podnetov od občanov, ktoré prišli počas viacerých verejných stretnutí.

Parma ešte v roku 2012 vytriedila len 48 percent odpadov. Systém odpadového hospodárstva sa podobal na ten slovenský. Zber od dverí k dverám sa takmer nepoužíval, v meste existovali zberné miesta, na ktoré občania nosili svoj vytriedený odpad. Biologický odpad sa neseparoval. Výnosy z recyklácie boli nízke, pretože v separovanom odpade bolo mnoho vecí, ktoré doňho nepatrili. To je niečo, na čo sa často sťažujú aj slovenské organizácie rozšírenej zodpovednosti výrobcov (OZV), ktoré sú zodpovedné za dotrieďovanie recyklovaného odpadu.

Starosta Košece: Občania by mali mať možnosť znížiť si poplatok za odpad svojím správaním

Tí občania, ktorí separujú a predchádzajú tvorbe odpadov by nemali platiť rovnaký poplatok ako tí nezodpovední, tvrdí starosta Košece RADOMÍR BRTÁŇ. Nedávna novela odpadového zákona podľa neho rieši len to najhorúcejšie.

„Prvé, čo talianské mesta spravili, bolo, že odstránili všetky spoločné zberné nádoby. Každá domácnosť a bytová jednotka dostali svoje nádoby, a takto prešli na kompletný zber od dverí,” povedala pre EURACTIV.sk Martina Gaislová zo spoločnosti Pre menej odpadu: JRK. To znamená, že väčšie, zväčša 110 litrové nádoby na uliciach, nahradili menšie 40 litrové, ktoré dostala každá domácnosť alebo bytová jednotka. Tým pádom sa zjednodušila aj kontrola, ktorú v Parme realizuje mestská polícia.

V tom istom čase mesto zaviedlo zber biologického odpadu. S novým prístupom začalo v historickom centre. O rok neskôr, teda od roku 2014, sa už od dverí zbierali štyri prúdy odpadov (bioodpad, papier a lepenka, ľahké obaly a zmesový odpad) v celom meste.  Jediným prúdom odpadov, ktorý sa naďalej zbiera v spoločných nádobách, je sklo a záhradný bioodpad.

Na Slovensku adresný zber funguje zväčša iba pri zmesovom odpade a najmä v menších obciach. Výnimkou je medzi inými napríklad obec Košeca v okrese Ilava, ktorá zaviedla moderný zber odpadov a ich elektronickú evidenciu. Výsledky hovoria jasne. Pri porovnaní produkcie zmesového komunálneho odpadu za osem mesiacov od spustenia elektronickej evidencie a rovnakého predchádzajúceho roka 2018 sa objem komunálu znížil o viac ako 18 percent.

Zber od dverí k dverám dopĺňajú takzvané ekologické ostrovčeky a ekologické vagóny. Ostrovčeky sú malé kiosky, kde je možné vyhodiť separovaný aj komunálny odpad kedykoľvek. Vytriedený odpad je možné vyhodiť bezplatne, za komunál sa platí 70 centov za 40 litrové vrece. Systém je riadený počítačom. Vstup je na kartu používateľa, ktorá zaručuje, že samospráva má aj naďalej prehľad o produkcii odpadov v jednotlivých domácnostiach. Ekologické vagóny fungujú podobne ako autobus. Majú vlastné trasy aj zastávky. Na každej zastávke stoja na určitý čas (od polhodiny po dve hodiny), pričom ľudia do nich môžu vyhodiť ľahké obaly alebo komunál.

Plať za to čo vyhodíš

Ďalšou zmenou v Parme bol prechod k množstevnému systému. To znamená, že ľudia začali platiť len za to, čo vyhodili. Tamojší poplatok za odpady sa skladá z dvoch častí – pevnej, ktorá závisí od počtu členov domácnosti a štvorcových metrov, a z pohyblivej časti založenej na produkcii odpadu.

Pevná časť už pokrýva minimálny počet zberov. Ak domácnosť potrebuje ďalšie, môže si priplatiť. Systém zaviedol aj pozitívne stimuly. Domácnosti, ktoré svoj bioodpad kompostujú majú zľavu 12 percent. Zaujímavosťou s presahom na sociálnu politiku je, že extra odvozy sa neúčtujú domácnostiam, ktoré používajú plienky.

Po zavedení tohto systému klesol objem zmesového odpadu. Pri každom zbere svoj kôš na zmesový odpad vyloží iba štvrtina obyvateľov. Prechod na množstevný systém sa očakáva aj na Slovensku. Viaceré samosprávy s ním už začali, napríklad Košeca.

„Ak by každý občan platil len za toľko odpadu, koľko vytvorí, dobre by si rozmyslel, či radšej nevyseparuje sklo, papier a bioodpad,“ povedal minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) ešte v polovici októbra. Budaj s prechodom na tento systém počíta. Termín chce stanoviť v novele odpadového zákona, ktorú envirorezort plánuje tento rok. Budaj chcel pôvodne zmeny financovať z plánu obnovy. Posledná verzia, ktorú zverejnilo ministerstvo financií koncom decembra však s investíciami do odpadového hospodárstva neráta.

Gaislová však zdôrazňuje, že prechod na množstevný systém nebude všeliekom. Toto „riešenie sa zdá na prvé počutie dobré, ale nebude fungovať,” varovala. Množstevný zber ako taký nevylučuje, je však až ďalším krokom v poradí. Samotný prechod na množstevný zber totiž podľa analýzy Inštitútu environmentálnej politiky neprinesie tak výrazný skok v miere recyklácie, aký dnes Slovensko vzhľadom na nesplnené ciele do roku 2020 potrebuje. Odborníčka najskôr odporúča zaviesť adresný zber a zmeniť odpadovú infraštruktúru.

„Mali by sme začať od začiatku a nepreskakovať. Množstevný zber je až ďalším krokom v poradí,” dodala.

Odpadoví policajti

Výsledkom „parmského” systému je zníženie produkcie odpadov o 15 percent do roku 2018. Miera recyklácia do roku 2019 stúpla na 81,5 percenta zo 48,5 v 2011. Vyseparovaný odpad je čistejší a menej kontaminovaný než tomu bolo v minulosti. To umožňuje kvalitnejšiu recykláciu.

Okrem environmentálnych výhod Parma ročne znížila náklady za odpadové hospodárstvo o 450 tisíc eur. Hoci náklady za zber vzrástli, stúpli tiež príjmy z predaja vyčistených materiálov. Podľa štúdie Zero Waste Europe o pol milióna eur. Znížili sa tiež náklady sa zneškodňovanie odpadu o takmer 3,5 milióna eur.

Grenoble patrí v zelených opatreniach k špičke. Čím sa môžu na Slovensku inšpirovať?

Francúzske mesto Grenoble patrí k európskym lídrom v znižovaní emisií, rozvoji zelene, podpore udržateľnej dopravy aj v boji proti hluku. Minulý týždeň ho vyhlásili za európske zelené hlavné mesto v roku 2022. Košice by ho chceli nasledovať.

Štúdia napokon uvádza, že okrem finančných úspor sa podarilo vytvoriť aj takmer 50 nových pracovných miest. Mimo iného aj na polícii. Tá zriadila špeciálny oddiel, ktorý sa venuje výhradne kontrole triedenia.

Výsledky v Parme sa pomaly preklápajú do celého regiónu. Vysokú mieru triedenia vykázali v roku 2019 aj ďalšie regionálne metropoly – Ferrara s 86,2 percentami, Reggio Emilia s 83,1 percentami a Forli so 74,2 percentami.

Emilia-Romagna si sama nastavila vyššie odpadové ciele ako Taliansko či Európska únia. Zároveň sa snaží odmeňovať úspešné mestá a penalizovať tie, ktoré zaostávajú. Napríklad Parma dostala v rámci motivačného príspevku od regionálnej samosprávy 700 tisíc eur.