Odpadový zákon sa opäť zmení, aby Slovensko splnilo európsky cieľ

Slovensko recykluje len necelých 30 percent komunálneho odpadu. [EPA-EFE/Tamas Soki]

S cieľom dosiahnuť európske méty ide envirorezort zvýhodniť recyklovateľné výrobky a zadefinovať potravinový odpad. V roku 2035 musia krajiny recyklovať až 65 percent komunálneho odpadu.

Ďalšia novela odpadového zákona zvýhodní recyklovateľné výrobky a zadefinuje potravinový odpad. Vyplýva to z predbežnej informácie o zákone, ktorú v piatok 25. januára zverejnilo ministerstvo životného prostredia.

Odpadový zákon sa od roku 2015 menil každý rok. Nasledujúcu novelu predloží envirorezort v marci.

Jej cieľom je transponovať európsku legislatívu schválenú vlani a „reagovať na problémy z aplikačnej praxe“. Medzi európske akty, ktoré sa dostanú do slovenského práva, patria smernice o odpade a skládkach odpadov, ktoré určujú budúce európske ciele. V roku 2035 budú musieť štáty recyklovať minimálne 65 percent komunálneho odpadu a skládkovať maximálne 10 percent.

Viac recyklovateľných produktov

V predbežnej informácii sa uvádza, že v zmysle európskych smerníc o odpade a skládkach odpadov bude potrebné prijať opatrenia na zvýhodnenie výrobcov recyklovateľných výrobkov.

„V prípade rozšírenej zodpovednosti výrobcov nie sú zatiaľ zvýhodnení výrobcovia, ktorí vyrábajú výrobky z recyklovateľných materiálov,“ píše sa v dokumente.

Odpadový zákon nenabáda k inováciám

Európska predpisy vo všeobecnosti viedli k zvýšeniu miery separovania a recyklácie komunálneho odpadu. Slovensku sa však nedarí zavádzať ekodizajn výrobkov a predchádzať tak vzniku odpadu, píše TOMÁŠ KOLENČÍK.

Rozšírená zodpovednosť výrobcov znamená, že výrobcovia budúcich odpadov financujú triedený zber a recykláciu odpadu. Z tohto titulu na Slovensku zabezpečujú aj recykláciu komunálneho odpadu, a to prostredníctvom organizácií rozšírenej zodpovednosti výrobcov (OZV).

OZV sa sťažujú, že súčasný systém komunálneho odpadu je podfinancovaný. Plánované zálohovanie plastových fliaš a plechoviek môže finančnú situáciu v manažmente odpadov z obalov ešte zhoršiť, keďže z neho vytiahne najlukratívnejšie komodity.

Definícia potravinového odpadu

Novela bude ďalej zohľadňovať doterajšie skúsenosti so zákonom „týkajúce sa napríklad rozšírenej zodpovednosti výrobcov či biologicky rozložiteľného odpadu“.

Úprava tiež zmení viacero definícií v zákone a zavedie nové definície. Jednou z nich bude potravinový odpad, ktorý dnes slovenská legislatíva nepozná. V návrhu odpadového plánu pre roky 2019 – 2025 to ministerstvo označilo za prekážku v boji proti plytvaniu potravinami a biologickému odpadu.

Boj proti potravinovému odpadu narazil na čínskych žuvačkách

Envirorezort chce zmazať z výrobkov termín minimálnej trvanlivosti a zachovať len dátum spotreby. Návrh sa stretol s nesúhlasom ministerstiev pôdohospodárstva a zdravotníctva a potravinárskej komory.

Nový zákon bude napokon transponovať vlani schválené európske smernice o vozidlách po dobe životnosti, batériách a akumulátoroch, odpade z elektrických a elektronických zariadení, ako aj o obaloch a odpadoch z obalov.

Slovensko v roku 2017 recyklovalo podľa Eurostatu len 29 percent komunálneho odpadu, skládkovalo až 61 percent. Hoci v posledných rokoch sa štatistika zlepšuje, krajina je stále ďaleko od európskeho priemeru na úrovni 46,4 percenta. Envirorezort už priznal, že cieľ recyklovať 50 percent komunálneho odpadu v roku 2020 zrejme nesplní.

Partneri

NATUR-PACK