Plány Komisie v obehovom hospodárstve: Podpora recyklácie aj boj proti „greenwashingu“

Ilustračný obrázok. [TASR/Martin Turanovič]

Akčný plán pre cirkulárnu ekonomiku má byť známy až v marci 2020, Európsky ekologický dohovor však naznačuje, čím sa chce nová Komisia v tejto oblasti zaoberať.

Súčasťou vízie novej Komisie pre obehové hospodárstvo je silný jednotný trh sekundárnych surovín a vedľajších produktov. Na jeho podporu európska exekutíva zváži zavedenie povinného podielu recyklovaného obsahu v niektorých výrobkoch.

V Európskom ekologickom dohovore (European Green Deal), ktorý v stredu (11. decembra) predstavila šéfka Komisie Ursula von der Leyen sa ako príklad spomínajú obalové materiály, automobily, stavebnícky materiál a batérie.

Komisia chce tiež navrhnúť „európsky model pre separovaný zber“ a revidovať pravidlá pre legálny aj nelegálny vývoz odpadu za hranice.

Slovenskí europoslanci: Európsky ekologický dohovor by mal chrániť chudobných a lesy

Wiezikovi chýba v novom klimatickom pláne EÚ väčší dôraz na ochranu prírody, Hajšel podčiarkuje boj proti energetickej chudobe, Štefanec konkurencieschopnosť a inovácie. Hojsík využil predstavenie dokumentu na kritiku slovenskej vlády.

Kľúčom sú pravdivé informácie

Akčný plán pre cirkulárnu ekonomiku Komisia predstaví v marci 2020 spolu s novou priemyselnou stratégiou EÚ. „Hlavným cieľom nového politického rámca bude stimulovať rozvoj hlavných trhov pre klimaticky neutrálne a cirkulárne produkty v Európskej únii aj mimo nej,“ uvádza.

Za dôležitú súčasť rozvoja trhov Komisia považuje informovanosť. Akčný plán má preto obsahovať aj spoločnú metodológiu a princípy pre udržateľné výrobky. Ich súčasťou budú aj minimálne environmentálne požiadavky na produkty, ktoré sa uvádzajú na európsky trh.

Aby zabránila falošným tvrdeniam o ekologickosti výrobkov, plánuje európska exekutíva pristúpiť okrem iného aj k regulačným opatreniam. „Spoločnosti, ktoré hovoria, že ich výrobky sú zelené, by mali ich dopad výrobkov na životné prostredie dokázať štandardizovanou metodológiou,“ uvádza.

Česká analytička: V najbližších rokoch produkcia odpadu vzrastie

Ak sa krajina rozhoduje medzi vývozom odpadu a jeho energetickým zhodnotením, mala by urobiť komplexnú analýzu dopadov oboch alternatív na životné prostredie, hovorí SOŇA JONÁŠOVÁ z českého Inštitútu cirkulárnej ekonomiky.

V odhaľovaní takzvaného greenwashingu, teda vytvárania nepravdivého obrazu o environmentálnej vhodnosti, by tiež mohla pomôcť aj digitalizácia. „Elektronický pas by mohol poskytovať informácie o pôvode výrobku, zložení, možnostiach opravy a nakladaní na konci životnosti,“ navrhuje.

K rozvoju trhu môžu podľa Komisie prispieť aj verejné inštitúcie, vrátane tých európskych. Tie by mali viesť príkladom a obstarávať zeleným spôsobom. „Komisia predloží ďalšiu legislatívu a usmernenie pre zelené verejné obstarávanie,“ avizuje.

Ekonomická recyklácia a opraviteľnosť

Akčný plán má podľa Komisie viesť k transformácii všetkých sektorov, sústredí sa však najmä na materiálovo-náročné odvetvia ako sú textílie, stavebný priemysel, elektroniku a plasty. V prípade plastov sa Komisia zameria aj na mikroplasty a neúmyselný únik plastov napríklad z textilu.

Komisia chce tiež vytvoriť súbor požiadaviek, ktoré zabezpečia, že všetky obalové materiály na európskom trhu budú do roku 2030 znovupožiteľné alebo recyklovateľné „ekonomicky efektívnym spôsobom“.  Prísť chce aj s legislatívnym rámcom pre biologicky rozložiteľné plasty a plasty na biologickom základe.

Ďalším krokom budú opatrenia, ktoré majú podniky motivovať, aby ponúkali znovupožiteľné a odolné výrobky, ktoré sa dajú opraviť.

Jednoduchšia oprava práčok či chladničiek má pomôcť klíme a znížiť plytvanie

Jednoduchšia opraviteľnosť práčok, chladničiek a ďalších domácich spotrebičov podľa Európskej komisie ušetrí spotrebiteľom asi 150 eur ročne a Únii pomôže plniť klimatické ciele. Mimovládky zmeny vítajú, no volajú po ich rozšírení.

Na Slovensku vznikla plaforma

Slovenské firmy majú od začiatku decembra možnosť zdieľať svoje skúsenosti s uplatňovaním princípov obehového hospodárstva prostredníctvom platformy „Obehové Slovensko“, ktorej cieľom je urýchliť prechod krajiny na obehové hospodárstvo.

Zakladajúcimi členmi platformy Obehové Slovensko sú Ministerstvo životného prostredia SR,  Veľvyslanectvo Holandského kráľovstva, Slovak Business Agency, PwC Slovensko, Inštitút cirkulárnej ekonomiky, Slovenská agentúra životného prostredia a Holandská obchodná komora v SR.

V prvej fáze chcú prilákať firmy, ktoré už zavádzajú obehové princípy do svojho podnikania. Partnermi sa môžu stať aj predstavitelia akademickej obce, tretí sektor alebo mestá a obce. „Prostredníctvom tejto platformy chceme podporiť priekopníkov, ktorí budú ostatných inšpirovať,“ uviedol pri predstavení platformy štátny tajomník envirorezortu Norbert Kurilla.

Partneri

NATUR-PACK