Plastové fľaše a plechovky bude Slovensko zálohovať od roku 2022

Záloha za PET bude 12 centov, za plechovky 10 centov. [EPA-EFE/Jens Büttner]

Ministerstvo životného prostredia zverejnilo návrh zákona o vratných nápojových obaloch z plastu a kovu. Kritici podľa neho nepredložili konštruktívne návrhy, ani vlastné analýzy nákladov.

Envirorezort predložil v utorok 15. januára na pripomienkovanie zákon o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje. Hoci zákon má nadobudnúť účinnosť už 1. januára 2020, zálohovanie sa má spustiť 1. januára 2022.

Podľa priloženého návrhu vyhlášky budú môcť spotrebitelia do obchodov vracať jednorazové obaly z plastu a kovu s objemom 0,1 – 3 litre. Za plastové fľaše dostanú späť zálohu 12 centov, za plechovky 10 centov. Dnes tieto odpady smerujú do kontajnerov na plast a obaly.

Ministerstvo v doložke vplyvov konštatuje, že nezobralo do úvahy pripomienky výrobcov a odpadárov. Tí podľa neho nepredložili konštruktívne návrhy, ani negatívne finančné analýzy.

Kritici tvrdili, že zálohovanie naruší systém triedeného zberu, keďže z neho vytiahne najlukratívnejšie komodity. Žiadali, aby rezort vypracoval komplexnú analýzu dopadov vratných obalov na triedený zber. Doložka vplyvov uvádza, že analýza „bude predložená v ďalšom legislatívnom procese“.

Pripomienkovanie pred schválením zákona vládou trvá do 4. februára.

Zber 90 percent do roku 2025

Za hlavný dôvod pre zavedenie zálohovania považuje ministerstvo nízky podiel vyzbieraných plastových fliaš. Ich vyššie vytriedenie má prispieť k čistejšiemu životnému prostrediu a k plneniu európskych cieľov.

Súčasným systémom sa vyzbiera zhruba 60 percent jednorazových plastových nápojových obalov uvedených na slovenský trh. „Návrh zákona (…) má za cieľ zvýšiť mieru zberu odpadov z týchto obalov a súčasne návrh zákona má dopomôcť k zníženiu tzv. litteringu odpadu, ktorý sa nachádza vo voľnej prírode a ktorého obvyklou zložkou sú práve jednorazové obaly na nápoje,“ uvádza dôvodová správa.

Envirorezort zvažuje zálohovanie tetrapakov

Ministerstvo životného prostredia plánuje vypracovať analýzu vratných viacvrstvových kombinovaných materiálov, do akých sa balí mlieko či džúsy. Výrobcovia a odpadári sa k nej postavili rovnako odmietavo ako k zálohovaniu PET fliaš a plechoviek.

Tá ďalej pripomína, že európska smernica o odpadoch schválená vlani stanovuje nové ciele pre recykláciu obalov. „Najneskôr do 31. decembra 2025 sa bude recyklovať 65 percenta hmotnosti všetkých odpadov z obalov, konkrétne 50 percent plastov, 70 percent železných kovov a pre hliník je stanovená miera recyklácie 50 percent. Na základe uvedenej európskej legislatívy ako aj na základe návrhov iných právnych predpisov Európskej únie je zrejmé, že Európska únia smeruje k ambicióznejším cieľom v oblasti zberu a recyklácie odpadov z obalov,“ konštatuje dôvodová správa.

Zálohovanie je podľa nej nástroj, ktorý dokáže množstvo vyzbieraných obalov zvýšiť aj na viac ako 90 percent. Cieľ 90 percent má Slovensko podľa zákona dosiahnuť v roku 2024 v prípade plastových fliaš a v roku 2025 v prípade plechoviek.

Dva roky na prípravu systému

Do systému zálohovania budú mať povinnosť zapojiť sa obchodné prevádzky, ktoré plastové fľaše a plechovky uvádzajú na trh na predajnej ploche vyššej ako 300 m2. Prevádzky s menšou predajnou plochou si budú môcť vybrať, či budú obaly len predávať, alebo aj predávať a brať späť. „Plocha 300 m2 bola stanovená ako na základe prieskumu v rámci ostatných krajín, ktoré už zálohový systém zaviedli,“ vysvetľuje dôvodová správa.

Fungovanie celého systému bude zastrešovať správca. Toho vyberie ministerstvo z okruhu výrobcov alebo zástupcov výrobcov zálohovaných obalov.

„Takto určený správca následne bude povinný ministerstvu predložiť zákonom vymedzené dokumenty na schválenie. Ministerstvo schváli dokumenty len ak z nich bude zrejmé, že správca je schopný zabezpečiť fungovanie systému. V prípade, že by určený správca nebol schopný zabezpečiť fungovanie zálohového systému, ministerstvo určí ako správcu nezávislú tretiu stranu, a to za účelom vyhnutia sa neprimeranému predlžovaniu času vzniku správcu,“ objasňuje dôvodová správa.

Príprava správcu je zároveň dôvodom, prečo bude zákon plne účinný až od roku 2022. Jednorazové plastové a kovové obaly, ktoré sa nebudú zálohovať, môžu na trhu zostať do júna 2022, „aby postupne došlo k úplnej výmene obalov na trhu.“

Nižšie poplatky za odpad

Ministerstvo predpokladá, že zákon bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, čiastočne pozitívny aj negatívny sociálny vplyv a zároveň negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Čo sa týka životného prostredia, zálohovanie má mať priaznivý dopad na ovzdušie, vodu a pôdu. Jednak má prispieť k vyššej recyklácii na úkor spaľovania odpadu, jednak k zníženiu skládkovania.

„Návrhom zákona sa získa čistejšia surovina na zhodnocovanie a tým ušetria primárne zdroje, energia a emisie CO2 v hodnote 3 až 11,6 miliónov eur,“ vyčísluje doložka vplyvov. Envirorezort si tiež sľubuje, že náklady na čistenie odpadu voľne pohodeného v prírode (littering) sa znížia o 0,6 – 2,7 milióny eur ročne. „Odvrátený skládkovaný odpad z týchto obalov prispeje k úsporám na poplatkoch za skládkovanie rádovo v desiatkach až stovkách tisíc eur,“ pokračuje dokument.

Ktoré krajiny sú v recyklácii plastov najúspešnejšie a aké sú ich problémy?

Aj najefektívnejšie systémy pre spracovanie plastového odpadu majú diery. Švédi odpad vo veľkom spaľujú, alebo ho vyvážajú. Nemcom sa zase nedarí znížiť množstvo plastového odpadu.

Napriek triedeniu dnes ešte časť plastových fliaš a plechoviek smeruje zmesového komunálneho odpadu. Po zavedení zálohovania sa však podľa ministerstva toto číslo dostane takmer na nulu, čo povedie k zníženiu množstva komunálneho odpadu. Tým pádom by sa mali znížiť aj poplatky za tento odpad. To ministerstvo považuje za pozitívny sociálny vplyv zálohovania. Negatívnym vplyvom na domácnosti bude strata zálohy, ak obal nevrátia.

Pokiaľ ide o obavy z vyšších cien nápojov, envirorezort predpokladá zvýšenie výdavkov na obyvateľa len o dve eurá ročne.

Matematika nákladov zálohovania

Zákon bude mať podľa doložky vplyvov negatívny vplyv na podnikateľské prostredie v podobe finančných nákladov subjektov, ktoré na trh uvádzajú nápoje balené v jednorazových nápojových obalov z plastu a kovu. Tie budú systém financovať.

Investičné náklady na obdobie 10 rokov predstavujú 80 miliónov eur. Zahŕňajú nákup strojov, zriadenie zúčtovacieho centra a špeciálne značenie fliaš. Ročné prevádzkové náklady odhaduje ministerstvo na 33,3 milióna eur, vrátane maloobchodu, centrálneho systému a prepravy. „Celkové ročné príjmy systému povinného zálohovania nápojových PET a kovových obalov budú okolo 28,3 milióna eur a skladajú sa z príjmov z nevybratých záloh a z predanej suroviny pri predpoklade, že spotrebitelia vrátia 90 percent PET fliaš a nápojových plechoviek,“ píše sa v doložke vplyvov.

Rezort takisto priznáva nepriame náklady v podobe „výpadku príjmov v systéme triedeného zberu“. Na jednej strane sa spolu s menším množstvom odpadu znížia jeho náklady, na druhej strane zmizne cenná surovina a znížia sa príjmy organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV).

„Zavedenie povinného zálohovania nápojových PET a hliníkových obalov bude viesť k výpadku príjmov 4,1 až 10,7 milióna eur v dnešnom systéme triedeného zberu a to v závislosti od toho do akej miery sa OZV znížia okrem príjmov aj náklady,“ odhaduje ministerstvo.

Žiadne konštruktívne protinávrhy

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadrila v prvej fáze nesúhlasné stanovisko so zákonom a požiadala o jeho dopracovanie. Jednou z jej otázok bolo, či ministerstvo do vplyvov na podnikateľské prostredie zapracovalo pripomienky zúčastnených strán.

„Konzultácie nepriniesli očakávaný výsledok, nakoľko subjekty nepreložili ani na základe výzvy MŽP SR konštruktívne návrhy,“ odpovedalo Ministerstvo životného prostredia SR v doložke vplyvov.

Slovensko dostalo varovanie: Ak nič nezmeníte, nesplníte recyklačný cieľ

Európska komisia navrhuje Slovensku zavedenie minimálnych štandardov pre zber odpadu či zrušenie výnimiek pre bioodpad v Bratislave a Košiciach. Inak mu hrozí, že nesplní záväzok recyklovať 50 percent komunálneho odpadu v roku 2020.

Na požiadanie komisie ministerstvo dopracovalo vyčíslenie nákladov, odmietlo však ich prediskutovanie s podnikateľskými zväzmi ako Republiková únia zamestnávateľov SR, Klub 500 či Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR. „Diskusie k vyčísleným nákladom prebehli počas konzultácii, avšak neboli poskytnuté žiadne analýzy zo strany podnikateľských subjektov (RÚZ, Klub 500, AZZZ). MŽP je otvorené diskusiám v ďalšom legislatívnom procese, v prípade predloženia relevantných analýz,“ dôvodil rezort.

Ďalšie prípadné dopady na podnikateľov ako vyššie administratívne náklady, predraženie triedenia odpadu, obmedzenie súťaže na európskom trhu a zníženie konkurencieschopnosti malých predajní chce ministerstvo posúdiť až počas ďalšieho schvaľovania zákona.

Nespokojní výrobcovia

Keď v decembri ministerstvo životného prostredia predložilo na pripomienkovanie predbežnú informáciu o zákone, nesúhlasné stanovisko so zálohovaním vyslovili výrobcovia a odpadári na čele s výkonným riaditeľom Slovenského priemyselného združenia pre obaly a životné prostredie Miroslavom Jurkovičom. Ministrovi Lászlovi Sólymosovi (Most-Híd) poslali otvorený list.

V úvode listu uisťujú, že „nie je v záujme žiadneho výrobcu, aby bolo životné prostredie znečistené a obaly potravín a nápojov voľne pohodené v prírode“. Téma zálohovania je však podľa nich „omnoho komplikovanejšia a jej dosah je omnoho závažnejší ako len zberanie voľne pohodených fliaš, k čomu má diskusia tendenciu skĺznuť.“

Žiadajú „otvorenú odbornú a vecnú diskusiu,“ keďže „neexistuje jednoduché a univerzálne riešenie“.

Analýza ministerského Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) o zálohovaní, z ktorej teraz zákon vychádza, musí byť podľa nich dopracovaná. Musí byť zhodnotený „dopad zavedenia zálohovania na systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, na triedený zber odpadov, ale i odpadové hospodárstvo i ekonomiku ako celok,“ napísali v liste ministrovi.

Otázne náklady a recyklácia

Náklady na zavedenie zálohovania budú podľa výrobcov a odpadárov vyššie ako 80 miliónov, pričom vplyv na recykláciu obalov môže byť negatívny. „Pre zálohy bude nevyhnutné stavebne prebudovať tisícky obchodov, aby boli pripravené na výkup PET fliaš. Bude si to vyžadovať vytvorenie priestorov na zber, ale i na uskladnenie vykúpených fliaš a plechoviek. To bude časovo i finančne veľmi náročné,“ píšu v liste.

„Zásadnými problémami nakladania s odpadom na Slovensku je skládkovanie – veľké množstvo skládkovaného odpadu a veľké množstvo skládok. Zálohovanie nerieši ani jeden z týchto problémov,“ tvrdia. „Zavedenie záloh bude mať devastačný efekt na odpadové hospodárstvo a triedený zber. Zálohy povedú k pravému opaku zamýšľaného a namiesto zlepšenia to povedie k zvýšeniu skládkovania,“ obávajú sa.

Zálohovanie PET fliaš spochybňujú odpadári aj obce

Štúdiu Inštitútu environmentálnej politiky verejne kritizujú kľúčoví aktéri. Zálohovanie PET fliaš je nesystémový krok, ktorý nevyrieši recykláciu plastov a výrazne predraží systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, tvrdí biznis.

Druhým veľkým problémom podľa nich bude „koniec takmer všetkých triediacich liniek budovaných na Slovensku za posledných 20 rokov.“ Technologicky totiž nie sú pripravené na dotriedenie zostávajúcich plastov, čo považujú títo kritici za ďalšie významné náklady vyvolané zálohovaním.

Naznačili alternatívne riešenie. „Ak napríklad investujeme 100 miliónov eur do technológie dotrieďovania zmesového komunálneho odpadu, tak v každom samosprávnom kraji môžeme mať zariadenie, ktoré takto upraví 100 tisíc ton zmesového odpadu za rok,“ vysvetlili v liste. O komplexnú analýzu alternatívnych riešení však požiadali ministerstvo.

Partneri

NATUR-PACK