Pokuta od európskeho súdu za skládku v Žiline stúpa každým dňom

Skládka v Považskom Chlmci [MČ Považský chlmec]

Podľa opozičnej SaS je envirorezort k odstraňovaniu environmentálnych záťaží ľahostajný, ten tvrdí, že musí postupovať v súlade so zákonom.

Pre Ministerstvo životného prostredia SR predstavujú boj proti skládkam a riešenie starých environmentálnych záťaží priority. V reakcii na vyhlásenie opozičnej strany Sloboda a solidarita (SaS), že je rezort k riešeniu týchto problémov ľahostajný, to povedal jeho hovorca Tomáš Ferenčák.

V prípade konania o uzatvorení skládky v Považskom Chlmci (mestská časť Žiliny) podľa jeho slov rezort aj Slovenská inšpekcia životného prostredia vykonáva všetky úkony „maximálnou možnou rýchlosťou“. Lehoty pre ostatných účastníkov konania však skrátiť nemôžu. „Možno postupovať len podľa zákona, procesné pochybenia by totiž mohli potrebný čas konania a teda aj pokutu znásobiť,“ povedal Ferenčák.

Ferenčák upozornil, že na Slovensku je 1 200 environmentálnych záťaží, z toho 270 je už v rôznom štádiu rozpracovanosti. „Odstraňovanie neželaného dedičstva z minulosti sa za posledné dva roky pohlo míľovými krokmi dopredu,“ tvrdí rezort. Ministerstvo postupuje podľa Štátneho programu sanácie environmentálnych záťaží na roky 2016 – 2021, ktorý je zverejnený na Enviroportáli.

Nejde len o Považský Chlmec

Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ má Slovensko zaplatiť jednorazovú pokutu milión eur a denne platiť 5 000 eur dovtedy, kým nevydá rozhodnutie o uzatvorení skládky v Považskom Chlmci. V súčasnosti o vydaní rozhodnutia prebieha konanie.

Slovensko dostalo miliónovú pokutu za skládku. Už konáme, reaguje envirorezort

Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že štát vo veci skládkovania odpadov v Žiline nerešpektoval jeho predchádzajúci rozsudok, ani platnú európsku legislatívu.

„Do dnešného dňa je to už 285 tisíc eur len na pokutách a stále sa nič nedeje,“ povedala vo štvrtok 30. augusta opozičná poslankyňa Anna Zemanová (SaS).

V prípade záťaže v Seredi podľa poslankyne Zemanovej ešte rezort nezačal konanie o určení oprávnenej osoby. Ďalšia záťaž je v obci Poša v okrese Vranov nad Topľou.

„Okrem extrémnych obsahov arzénu v sedimentoch odkaliska sú tu zvýšené obsahy zinku, kadmia a v Kyjovskom potoku pod odkaliskom aj zvýšené obsahy síranov, dusičnanov, chloridov a amónnych iónov,“ opísala.

V tejto súvislosti nedávno občania spustili petíciu za zastavenie prevádzky a likvidáciu odkaliska.

SaS: Netreba novelu zákona

Podľa SaS súčasná vláda nerieši problémy efektívne, čo ukazujú aj prípady spomínaných skládok. „Niektoré kroky mohol štát robiť legislatívne, a to by nestálo veľa peňazí,“ myslí si poslanec Eugen Jurzyca (SaS).

Európska komisia karhá Slovensko najviac za životné prostredie

V roku 2017 patrila Slovenská republika do skupiny krajín s najmenším počtom nových konaní pre porušenie európskeho práva. Z 21 otvorených prípadov tvorí najväčšiu časť environmentálna oblasť.

Pripomenul tiež, že v súčasnosti tvoria rozpočet envirorezortu z dvoch tretín eurofondy. „Nevieme, ako dlho ich ešte budeme mať, ale teraz ich máme a preto žiadame, aby čo najskôr boli tieto veľké problémy, ktoré sa týkajú ekológie, vyriešené pomocou eurofondov.“

Argumenty, že nie je známy vlastník pozemku alebo vinník, Zemanová označila za „lacné výhovorky“.

Podľa nej rezort mohol konať aj predtým, ako vstúpila do platnosti novela, ktorá zavádza mechanizmus, ako skládku uzavrieť a rekultivovať aj napriek nevyrovnaným vlastníckym právam týkajúcich sa pozemkov pod skládkou.

„Veľmi rýchlo vedeli prijať zákon o vyvlastnení pozemkov pre automobilku Jaguar alebo pre diaľnice. Toto je tak isto verejný záujem,“ myslí si.

Slovensko naďalej bojuje so znečisteným ovzduším. Nepomáhajú ani eurofondy

Slovensko aj napriek desiatkam miliónov eur z fondov Európskej únie prekačuje limity EÚ pre škodlivé látky v ovzduší na ochranu zdravia. Financovanie zlepšovania kvality ovzdušia podľa štúdie Najvyššieho kontrolného úradu nemožno považovať za efektívne.

Najvyšší kontrolný úrad minulý týždeň zverejnil …