Potravinári sa búria proti sadzbám za zber triedeného odpadu. Sú v rozpore so zákonom, tvrdia

Na snímke zľava Richard Rybníček, Juraj Smatana, Ján Budaj, Ján Jenčo a Michal Kiča. [TASR/Jaroslav Novák]

Ministerstvo životného prostredia predstavilo sadzby za zber triedeného odpadu. Potravinárom aj Sulíkovmu rezortu chýbajú analýzy a podklady, ktoré by ich zavedenie zdôvodňovali. 

Ministerstvo určilo ceny za zber jednotlivých prúdov odpadov za tonu. V porovnaní s prvým návrhom cenníka, ktorý envirorezort v septembri po kritike sa stiahol, sa toho veľa nezmenilo. Niektoré sadzby dokonca stúpli.

Najviac výrobcovia zaplatia za tonu plastov a kompozitných obalov na báze lepenky (550 eur). Za kovové obaly sa bude platiť 250 eur, za sklo 150, za papier 120, za noviny a časopisy 50 a za drevené obaly 16 eur.

Nová vyhláška sa nepáči potravinárom, obchodníkom ani Protimonopolnému úradu. Výhrady má aj ministerstvo hospodárstva. Kritici tvrdia, že v súčasnej forme je v rozpore so zákonom a nie je fér. Uvádzajú, že celý proces tvorby vyhlášky ani napriek diskusiám, ktoré ministerstvo zorganizovalo, nebol transparentný. Ministerstvo pritom zavedenie poplatkov stále neodôvodnilo. Chýbajú analýzy aj posudky.

Kritici žiadajú, aby ministerstvo sadzby z vyhlášky odstránilo a celý proces ich tvorby začalo nanovo.

Pripomienkové konanie k vyhláške sa začalo minulý týždeň. Skončilo sa v utorok. EURACTIV.sk sa pozrel, v čom spočíva kritika jednotlivých združení a organizácií.

Prezidentka žiadala diskusiu

So sadzbami za triedený zber počíta novela odpadového zákona, ktorú ministerstvo presadilo v skrátenom legislatívnom konaní v septembri. Prezidentka ho podpísala začiatkom októbra. Envirorezort k novele vytvoril aj vyhlášku, ktorou minimálne sadzby za prúdy odpadov stanovil. Urobil to však bez diskusií s potravinármi či obchodníkmi. Vlna kritiky, ktorá sa od nich zdvihla bola napokon taká veľká, až sa ministerstvo rozhodlo vyhlášku s cenníkom z legislatívy odstrániť.

Pôvodný návrh cenníka s minimálnymi sadzbami

Výhrady k minimálnym sadzbám mali potravinári aj obchodníci. Zdržanlivé boli aj Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV). Tie fungujú na základe princípu rozšírenej zodpovednosti výrobcov, čo znamená, že pôvodcovia odpadu kryjú náklady na jeho zber, recykláciu a zhodnotenie.

Deväť podnikateľských združení svoje pripomienky spísalo v spoločnom liste ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi. V ňom uviedli, že pripravované opatrenia výrazne zasiahnu podnikateľské prostredie a spôsobia nárast cien potravín a nápojov. Prišli, navyše, bez diskusie a v čase, keď sa podnikatelia spamätávali z prvej vlny pandémie.

Ministerstvo napokon avizovalo, že k sadzbám zorganizuje sériu diskusií. To žiadala aj prezidentka Zuzana Čaputová pri podpise novely odpadového zákona.

Veľa sa nezmenilo

Dosiaľ sa uskutočnili dve diskusie. Prvá 6. októbra a druhá 20. októbra. Ani na jednej z nich sa o konkrétnych cenách nehovorilo. Ministerstvo napokon vydalo novú vyhlášku s cenami za jednotlivé prúdy odpadov. Tie sú veľmi podobné tým z predošlej vyhlášky. V niektorých prípadoch sú dokonca vyššie.

Súčasný cenník so sadzbami za triedený zber

Kritika množstva podnikateľských asociácií, zväzov a združení sa točí okolo štyroch hlavných bodov. Sú nimi rozpory s odpadovým zákonom a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady o odpadoch, chýbajúce podklady a analýzy, ktoré by stanovenie sadzieb odôvodňovali, plošné nastavenie vyhlášky a netransparentný proces jej tvorby.

Na rozpor so smernicou o odpadoch upozornila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK). Podľa tohto ustanovenia by totiž výrobcovia mali do systému odpadového hospodárstva priespievať iba množstvo nevyhnutné na dosiahnutie stanovených cieľov. Zároveň sa musia stanoviť transparentným spôsobom medzi príslušnými aktérmi.

Protimonopolný úrad vo svojej pripomienke uviedol, že v zákone o odpadoch sa píše o „ekonomicky oprávnených výdavkov” nie o „minimálnych sadzbách”. Prvý návrh novely „minimálne sadzby” zahŕňal, pozmeňovacím návrhom sa však toto spojenie nahradilo „ekonomicky oprávnenými výdavkami”.

Logika ministerstva je otázna

Ministerstvo sa od začiatku celého procesu bráni tvrdením, že slovenský systém odpadového je finančne poddimenzovaný. Potravinári a obchodníci však upozorňujú, že do dnešného dňa nevideli nijakú analýzu či podklady, ktoré by toto tvrdenie potvrdzovali.

„Zákonom stanovená ekonomická oprávnenosť nie je nijakým spôsobom preukázaná a zdôvodnená,” píše v pripomienke Zväz obchodu Slovenskej republiky (ZOSR).

„Na jednej strane MŽP SR uvádza, že systém je výrazne podfinancovaný, na druhej strane uvádza, že tieto náklady nie je možné vyčísliť, čím sú tieto dve argumentácie v rozpore a podfinancovanie systému je postavené len na domnienkach jednej strany zúčastnených?”, uvádza Potravinárska komora Slovenska (PKS). Ministerstvo totiž samo v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie priznalo, že nedisponuje presnými finančnými nákladmi na zabezpečenie triedeného zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov.

Triedený zber na Slovensku nefunguje, zhodli sa envirorezort, podnikatelia aj obce

Slovensko recykluje tak málo, že od splnenia európskeho cieľa nás delí desať percent. Prvým krokom k zlepšeniu je zmena recyklačných poplatkov. Na ich výške sa zainteresované strany musia dohodnúť do konca roku.   

Ministerstvo v spomínanej analýze píše, že sadzby určilo na základe podkladov doručených od siedmich zberových spoločností. Nešpecifikuje však, o aké podklady išlo. Zaujímavé je, že sadzby, ako ich envirorezort určil, sa najviac podobajú na poplatky v Rakúsku, kde majú zberové spoločnosti jedny z najvyšších nákladov za narábanie odpadov v Európe. Je preto otázne, do akej miery nové slovenské poplatky naozaj zodpovedajú ekonomicky oprávneným nákladom.

SPPK ďalej uvádza, že analýza vplyvov na podnikateľské prostredie je založená na domnienkach jedného zo subjektov (ministerstva životného prostredia) a neodzrkadľuje realitu.

„Náklady, ktoré majú výrobcovia hradiť, musia byť odôvodnené, transparentné a preukázateľné a musia reflektovať reálne náklady na zabezpečovanie triedeného zberu, aby nešlo o neprehľadné vynakladanie prostriedkov výrobcov,” píšu potravinári v pripomienke.

Vyhláška nezohľadňuje regionálne rozdiely

Viaceré združenia a asociácie vrátane Klubu 500, SAMO či Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku (AVNM) sa ohradili aj voči plošnému nastavenie poplatkov. Takýto systém nezohľadňuje regionálne rozdiely v cene práce či v nákladoch na zber.

Zväz obchodu argumentuje, že jednotná sadzba pre jednotlivé komodity odpadov už z princípu nemôže byť ekonomicky oprávneným nákladom. Zberové spoločnosti totiž vykonávajú svoju činnosť lokálne, pôsobia v rôznych oblastiach, pričom náklady na triedený zber závisia od hustoty obyvateľstva a geografických daností územia.

Rovnako problém vníma aj Protimonopolný úrad.

Niektoré skupiny sa zároveň obávajú, že jednotná sadzba negatívne ovplyvnia dotrieďovanie odpadu. Zberové spoločnosti už totiž nebudú finančne motivované triediť odpad na menšie skupiny. Len pri plastoch existuje niekoľko ďalších podskupín, do ktorých sa odpad ďalej triedi (PET, HDPE, PVC, LDPE a iné). Toto dotriedenie je dôležité pre recykláciu odpadu.

Proces nebol transparentný

Netransparentný proces tvorby vyhlášky bol pod paľbou kritiky už v septembri. Prezidentka v októbri vyzvala envirorezort, aby výšku poplatkov určila po transparentnej diskusii a vypočutí všetkých dotknutých strán. K naplneniu požiadavky prezidentky však nedošlo. Táto výhrada je jednou z najčastejších, na ktorú v pripomienkach voči vyhláške narazíte.

Výhrady voči celému procesu vzniesol aj NATUR-PACK, ktorý je jednou z dvoch najväčších OZV na Slovensku. NATUR-PACK v pripomienke píše, že „náklady sa musia stanoviť transparentným spôsobom…Transparentnosť daného procesu možno spochybniť aj skráteným legislatívnym konaním MPK, neuskutočnením konzultácií, absenciou výpočtu prostredníctvom ktorého sa k sadzbám dospelo a absenciou informácií čo všetko sadzba pokrýva”.

Čo nás čaká v odpadovom hospodárstve budúci rok? Triedenie bioodpadov aj nové kompostárne

Od nového roku budú obce a mestá povinné zabezpečovať triedený zber kuchynského bioodpadu. Envirorezort sľúbil nové kompostárne a triediace linky.  V budúcnosti chce zaviesť váženie odpadu.

Ministerstvo však v dôvodovej správe píše, že konzultácie prebehli. „Zo strany MŽP SR bol predstavený materiál a hlavné dôvody pre jeho vypracovanie. Prekonzultovaný bol primárne návrh zavedenia sadzieb na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov pre jednotlivé druhy obalových materiálov”.

S celým procesom majú problém aj štátne inštitúcie. Generálna prokuratúra uviedla, že z dôvodovej správy naďalej nie sú jasné dôvody pre použitie skráteného legislatívneho konania. Ministerstvo hospodárstva požiadalo o dôkladnejšie vyhodnotenie konzultácií so zainteresovanými stranami.

Obce sú za

Jednou z mála skupín, ktorá poplatky podporuje sú obce a mestá. Dve najväčšie organizácie – Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Únia miest Slovenska (ÚMS) sadzby za triedený zber podporujú.

Obe organizácie dokonca v pripomienkach žiadajú, aby ministerstvo do návrhu vrátilo slovo „minimálne”, ktoré bolo v pôvodnej verzii. Nová vyhláška však hovorí len o „sadzbách”.

Argumenty obchodníkov a potravinárov o zvýšení cien potravín ZMOS odmieta. Podľa Radomíra Brtáňa – podpredsedu ZMOS – dôjde k zvýšeniu cien iba o niekoľko cien. Povedal to v rozhovore pre portál EURACTIV.sk.

Starosta Košece: Občania by mali mať možnosť znížiť si poplatok za odpad svojím správaním

Tí občania, ktorí separujú a predchádzajú tvorbe odpadov by nemali platiť rovnaký poplatok ako tí nezodpovední, tvrdí starosta Košece RADOMÍR BRTÁŇ. Nedávna novela odpadového zákona podľa neho rieši len to najhorúcejšie.

„Nemám pocit, že ich čísla sú korektné. Štátny tajomník (Juraj Smatana/OĽANO) dokázal, že plastový obal cenu výrobku zvýši iba o niekoľko centov. To isté sa týka sklenených obalov aj kovov. Takéto zvýšenie nemôžu prezentovať ako veľký problém,” povedal s odkazom na kritiku  SAMO.

„Môžem povedať, že sumy, ktoré teraz OZV zazmluvňuje nie sú dostatočné, aby systém generoval dostatočné zvýšenie miery triedenia na celom Slovensku,” dodal.