Potrebuje Slovensko nové spaľovne komunálneho odpadu? Závisí to od priemyslu aj dovozu

Cementáreň v Rohožníku (okres Malacky) schopná spaľovať odpad. [TASR/Pavel Neubauer]

Minister životného prostredia si myslí, že na Slovensku nie sú dostatočné kapacity pre energetické zhodnocovanie odpadu. Chce si však nechať vypracovať analýzu.

Z pohľadu životného prostredia je spaľovanie odpadu v špecializovaných prevádzkach lepšie ako jeho skládkovanie.

Aj o tento argument sa opierajú niektoré spoločnosti, ktoré na Slovensku plánujú nové kapacity pre spaľovanie odpadu tak, že sa z neho bude vyrábať elektrina a teplo. Ich prevádzky by mali v budúcom desaťročí vyrásť v okresoch Šaľa či Prievidza. Mali by napraviť stav, kedy sa skládkuje vyše 50 percent komunálneho odpadu a energeticky sa ho zhodnocuje menej ako 10 percent.

Ďalším uvádzaným dôvodom je potreba vysporiadať sa s odpadom z recyklácie triedených odpadov ako napríklad plasty či bioodpady. Tie sa totiž nedajú recyklovať stopercentne.

EURACTIV.sk zisťoval, ako je na tom Slovensko s kapacitami pre energetické zhodnocovanie odpadov. Aktuálne sú na úrovni 285 tisíc ton odpadu ročne. Po pripočítaní kapacity slovenských cementární je to až 605 tisíc ton ročne. Keby sa teoreticky využili všetky pre slovenský komunálny odpad, mohli by ho dnes spaľovať 12 percent, s cementárňami až 27 percent. V roku 2035 by pritom podľa európskej legislatívy mala maximálna úroveň spaľovania odpadu dosahovať 25 percent.

Okrem aktuálnych 605 tisíc ton sa na Slovensku plánujú aj ďalšie kapacity v minimálnej hodnote 305 tisíc ton.

Využívanie týchto kapacít však závisí od viacerých faktorov: energetické zhodnocovanie priemyselného odpadu, ktoré odoberá kapacity pre komunálny odpad; kapacity pre spracovanie komunálneho odpadu, ktoré ho pripravia pre cementárne; dovoz zo a vývoz do zahraničia, ktorý môže zaťažiť alebo naopak odľahčiť miestne kapacity; výhodnosť skládkovania vo vzťahu k spaľovaniu odpadu; a tiež celková produkcia odpadu na Slovensku.

Minister: Dnešné kapacity nestačia

Neistota ohľadom kapacít pre energetické zhodnocovanie odpadu sa prejavila v minulotýždňovom vyjadrení ministra životného prostredia.

„Momentálne na Slovensku nemáme dostatočné kapacity,“ odpovedal László Sólymos na otázku EURACTIV.sk na tlačovke envirorezortu. Zároveň však doplnil, že „sa musí urobiť analýza, či, koľko a kde Slovensko potrebuje mať spaľovne a v akej kapacite, aby sme sa vedeli popasovať s odpadom.“

Nové spaľovne: Pôvodcovia odpadu súhlasia, ochranári sú proti

Ministerstvo životného prostredia jednoznačne neodmieta dodatočné kapacity pre energetické zhodnocovania odpadu, je však proti financovaniu z verejných zdrojov.

Aj Sólymos však uznáva, že spaľovanie je lepšie ako skládkovanie. „Najlepšie je, keď vieme odpad zrecyklovať, znovu použiť a podporíme tým obehové hospodárstvo, čo je prvoradé. Existuje však taký odpad, ktorý sa nedá zrecyklovať a ktorý nevieme zhodnotiť účinnejšie ako energeticky. Potom zostane už len tretí najhorší variant, že ho dáme na skládku a necháme pre budúce generácie. To je najhoršie, čo môže byť,“ vysvetlil svoj postoj minister.

Sólymos podotkol, že energeticky sa odpad zhodnocuje aj v tak environmentálne uvedomelých krajinách, ako je Švédsko.

Súťaž s priemyselným odpadom

Dnes sa komunálny odpad energeticky zhodnocuje v spaľovniach v Bratislave, Košiciach a v slovenských cementárňach. Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) v Bratislave má podľa hovorkyne Beaty Humeníkovej teoretickú ročnú kapacitu 135 tisíc ton, Kosit v Košiciach podľa generálneho riaditeľa Mariána Christenka 150 tisíc ton. To je spolu 285 tisíc ton.

Aj Christenko však priznáva, že nespaľujú len komunálny odpad. V roku 2018 sa celkovo v Košiciach energeticky zhodnotilo 126 tisíc ton odpadu, z nich tvoril komunálny odpad 105 tisíc ton.

„Zvyšok predstavoval zväčša odpad z priemyslu. Záujem našich priemyselných zákazníkov o energetické zhodnocovanie odpadu pritom v poslednom období enormne rastie,“ spresnil riaditeľ Kositu pre EURACTIV.sk.

Z údajov, ktoré portálu EURACTIV.sk poskytla Viera Blazsek za Zväz výrobcov cementu SR, vyplýva, že v slovenských cementárňach sa vlani využilo približne 340 tisíc ton odpadu. Z toho 272 tisíc ton predstavovalo tzv. „tuhé alternatívne palivo“ (solid recovered fuel), čo je technický termín pre palivo vyrobené z priemyselných a komunálnych odpadov. Zvyšok predstavovali iné odpady vhodné ako palivo, napríklad pneumatiky alebo mäsokostná múčka. Presnú informáciu o podiele komunálneho odpadu však neposkytla, keďže „výrobu a dodávky alternatívnych palív pre nás zabezpečujú dodávatelia.“

Rozširovanie kapacít cementární

Slovenskí ochranári sú proti budovaniu nových kapacít pre energetické zhodnocovanie odpadu. Pre organizáciu Centrum pre trvalo-udržateľné alternatívy (CEPTA) sú dôvodom práve kapacity slovenských cementární.

Odvoláva sa na publikáciu Zväzu výrobcov cementu SR, ktorá uvádza, že aktuálne dokážu cementárne spaľovať ročne 320 tisíc ton odpadu. Túto kapacitu „by po realizácii nevyhnutných investícií vedeli teoreticky zvýšiť až na 400 tisíc ton,“ píše sa v dokumente.

Daniel Lešinský a Miloš Veverka z CEPTA podotýkajú, že 400 tisíc ton je viac ako 32 percent z celkového množstva odpadu uloženého v roku 2018 na Slovensku na skládky (1 247 tisíc ton).

Za akých podmienok a v akom časovom horizonte sa môžu kapacity rozšíriť? „Každá slovenská cementáreň individuálne realizuje investičné aktivity s cieľom navýšiť využívanie alternatívnych palív, ako ekologickej náhrady fosílnych palív. Predpokladáme že v horizonte dvoch až troch rokov dosiahneme túto kapacitu. Samozrejme všetko závisí od vývoja stavebného priemyslu a iných faktorov,“ odpovedá Blazsek za Zväz výrobcov cementu SR.

Problém dovezeného odpadu

Ochranári z CEPTA však vidia problém vo využívaní cementárenských kapacít: „Dnes sa v týchto slovenských cementárňach energeticky zhodnocuje predovšetkým dovážaný upravený odpad zo zahraničia, pretože na Slovensku je skládkovanie odpadov podstatne lacnejšie, čo treba zmeniť.“ Toto za problém považuje aj hovorkyňa organizácie zodpovednosti výrobcov ENVI-PAK Katarína Kretter.

Podľa Lešinského a Veverku je preto potrebná legislatívna, ekonomická a technologická podpora pre využívanie existujúcich kapacít tak, aby sa nemuseli budovať nové. „Cementárne uprednostňujú využívanie odpadu zo zahraničia, nakoľko Slovensko nemôže konkurovať zahraničiu v ponúkaných cenách za likvidáciu odpadu,“ dodáva Kretter.

Spĺňame environmentálne normy, uisťujú výrobcovia energie z odpadu

Záujem priemyselných zákazníkov o energetické zhodnocovanie odpadu enormne rastie, hovorí riaditeľ košickej odpadovej firmy Kosit Marián Christenko.

Hoci Zväz výrobcov cementu SR nevie, koľko z ním využívaného odpadu je zo zahraničia, Lešinskému, Veverkovi a Kretter dáva čiastočne za pravdu. „Alternatívne palivá musíme dovážať aj zo zahraničia, nakoľko na Slovensku chýbajú dostatočné spracovateľské kapacity na úpravu odpadu a výrobu tuhých alternatívnych palív. To je škoda, lebo cementárne vedia pomôcť Slovensku v rozumnom využívaní odpadov a odklonu od skládkovania. Predpokladáme, že hlavnou príčinou je aj to, že na Slovensku je stále výhodnejšie odpad skládkovať,“ uviedla Blazsek.

Napriek tomu, že zahraničný komunálny odpad sa mohol doviesť ako súčasť tuhého alternatívneho paliva pre cementárne, envirorezort neevidoval vlani import komunálneho odpadu ako takého na Slovensko. „Ak ide o odpad s kódom 20 03 01, teda zmesový komunálny odpad, uvádzame, že v roku 2017 nebol tento druh odpadu cezhranične prepravený/vyvezený, dovezený z/na územie Slovenskej republiky,“ povedal pre EURACTIV.sk hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.

Plány na nové prevádzky

Okrem komunálneho odpadu sa teda dnes v slovenských spaľovniach a cementárňach energeticky zhodnocuje priemyselný odpad a možno aj zahraničný komunálny odpad. Možné spaľovanie importovaného odpadu je dôsledkom nedostatočných spracovateľských kapacít pre domáci komunálny odpad.

Aj z tohto dôvodu môžu na Slovensku vznikať plány pre nové zariadenia pre energetické využitie odpadov, ktoré majú navyše slúžiť miestnym potrebám a vyradiť skládkovanie.

Firma SLOR ohlásila zámer vybudovať novú prevádzku v obci Drienov v okrese Prešov. Podľa Korzára by mala mať ročnú kapacitu 95 tisíc ton. Ďalšie zariadenie pripravuje pre rok 2025 firma Ewia, v ktorej portfóliu je košický Kosit. Na svojej webstránke hovorí Ewia o ročnej kapacite 130 tisíc ton.

Generálny riaditeľ Kositu Marián Christenko pritom pre EURACTIV.sk tiež zámer rozšíriť kapacitu existujúcej košickej spaľovne, hoci objem nešpecifikoval. Pridať treba už spomínaných dodatočných 80 tisíc ton v slovenských cementárňach.

Spaľovanie odpadu v Novákoch

Najnovšie sa ako reálna možnosť črtá tiež energetické zhodnocovanie komunálneho odpadu v Elektrárni Nováky. V roku 2023 sa totiž z rozhodnutia vlády ukončia dotácie pre spaľovanie domáceho hnedého uhlia a bude treba nahradiť dodávky tepla na hornej Nitre.

„Slovenské elektrárne v uplynulých mesiacoch detailne analyzovali všetky dostupné možnosti výroby tepla a na nedávnom stretnutí so zainteresovanými stranami prezentovali predstaviteľom samospráv a štátnej správy možné alternatívy. Navrhované riešenie musí zabezpečiť bezpečnú a spoľahlivú dodávku tepla za čo najlepšie ceny pre odberateľov a spĺňať najprísnejšie kritériá z pohľadu ochrany životného prostredia,“ vymenúva kritériá Miroslav Šarišský, hovorca Slovenských elektrární, prevádzkovateľa nováckej elektrárne.

Slovensko má lepšie odpadové štatistiky, skládkuje pritom čoraz viac

Slovenské ministerstvo životného prostredia sa chváli vyššou recykláciou a nižším skládkovaním. Za prvým údajom je najmä kvalitnejšie výkazníctvo, druhý ukazovateľ je spochybnený nárastom v absolútnych číslach.

„Jedným z možných riešení je aj energetické zhodnocovanie odpadov, ktoré je bežné v vyspelých západných krajinách,“ vysvetľuje Šarišský.

Za príklad dáva Rakúsko, Švédsko, Fínsko, Holandsko či Dánsko, „kde používajú najmodernejšie technológie a energetické zhodnocovanie odpadu chápu ako súčasť recyklácie a cirkulárnej ekonomiky“.

Lepšie ako lokálne kotolne

Šarišský zdôrazňuje, že „zhodnocovanie komunálnych odpadov a udržanie centrálneho zásobovania teplom v regióne musí spĺňať najprísnejšie environmentálne limity.“ Vysvetľuje, že je „rozhodne omnoho lepšie“ ako rôzne lokálne zdroje vykurovania na tuhé palivá používané v domácnostiach, či malých lokálnych kotolniach, ktoré vzniknú, keby sa centrálny zdroj nerealizoval.

„Toto riešenie by zároveň pomohlo riešiť skládkovanie, čo je vážny environmentálny problém Slovenska,“ dopĺňa hovorca Slovenských elektrární.

Pre EURACTIV.sk však Šarišský spresnil, že komunálny odpad sa doteraz v nováckej uhoľnej elektrárni nespaľoval a využiť možno len infraštruktúru existujúceho areálu. Inak si „toto riešenie vyžaduje investíciu do úplne novej, najmodernejšej technológie“.

„Výška investície do novej technológie na energetické zhodnocovanie odpadu by bola výrazne nižšia, ako aktuálna výška doplatku na spaľovanie domáceho hnedého uhlia (približne 100 miliónov eur ročne – pozn. red.). V súčasnosti realizujú Slovenské elektrárne detailnú technickú a ekonomickú analýzu viacerých možných riešení a priebežne komunikujú so zainteresovanými stranami, štátnymi a samosprávnymi orgánmi, zástupcami Európskej komisie, aj možnými partnermi,“ dodal Šarišský.

Recyklácia ako negatívny faktor

Popri priemyselnom odpade, cezhraničnom obchode s odpadom, spracovateľských kapacitách pre cementárne a výhodnosti skládkovania vplývajú na potrebu budúcich kapacít energetického zhodnocovania aj ďalšie faktory. Tými sú predchádzanie vzniku odpadu, recyklácia plastov a mechanicko-biologické spracovanie odpadu z kuchýň a záhrad.

Experti z CEPTA veria, že politika prechádzania vzniku odpadu môže potrebu nových spaľovní znížiť. „Je možné očakávať skoré zavedenie preventívnych opatrení obehového hospodárstva cielených na znižovanie vzniku komunálnych odpadov, ako napríklad zálohové systémy, podporu centier opätovného použitia, osvetu a vzdelávanie, mechanicko-biologickú úpravu, domáce či komunitné kompostovanie a tak ďalej. To by malo vyústiť do poklesu tvorby celkového množstva komunálnych odpadov na Slovensku,“ myslia si Lešinský a Veverka.

Sólymos dúfa vo vyššiu recykláciu, obchodníci ďalej bojujú proti zálohovaniu

Envirorezort a zväz obchodu sa zhodujú, že treba vylepšiť systém separovaného zberu. Kým štát sa spolieha aj na zálohovanie PET fliaš, zástupcovia súkromného sektoru ho považujú za „nehoráznosť a nezmysel“.

Zvyšujúca sa recyklácia však môže pôsobiť aj opačne. „S rastúcim množstvom vytriedeného odpadu z plastov rastie aj množstvo plastov, ktoré sa recyklovať nedajú,“ varuje riaditeľ organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK Michal Sebíň. Dopĺňa, že „systém je však nastavený tak, že výrobcovia nemajú motiváciu energetické zhodnotenie týchto plastov podporiť.“

Rovnakým smerom pracuje faktor prichádzajúci z oblasti bioodpadu. „Vieme, že pri mechanicko-biologickom dotrieďovaní vzniká odpad, ktorý nie je aplikovateľný na recykláciu, alebo kompostovanie,“ upozorňujú expertky Inštitútu cirkulárnej ekonomiky Petra Cséfalvayová a Ivana Maleš.

Slovensko potrebuje analýzu

INCIEN podobne ako minister tvrdí, že „potrebujeme vedieť dáta, ktoré povedia koľko odpadu nám bude vznikať a na základe toho sa rozhodnúť či nám budú postačovať súčasné kapacity spaľovní a zariadení na energetické zhodnotenie odpadov.“

Ministerstvo naznačuje, že ešte pred riešením problému sa chce zamerať na jeho presný popis.

„Aktuálne Slovenská republika nemá možnosť zakázať dovoz odpadov, ak takýto dovoz spĺňa všetky požiadavky a samotný dovoz nie je priamo zakázaný,“ vysvetľuje hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák. „Aj z toho dôvodu envirorezort pripraví nový Program odpadového hospodárstva na obdobie rokov 2021 – 2025, v rámci ktorého sa bude realizovať analýza zameraná na túto problematiku,“ informoval hovorca.

Dnes sa preto nedá odpovedať na otázku, aké kapacity bude Slovensko potrebovať pre energetické zhodnocovanie odpadu v budúcnosti. Možno iba pomenovať faktory, ktoré to určia, aj to – vzhľadom na dostupné dáta – len v obmedzenej miere.

Partneri

NATUR-PACK