Povinné triedenie bioodopadu aj čiastočný zákaz skládkovania. Mení sa zákon o odpade

Poplatky za plastové výrobky majú odrážať ich recyklovateľnosť. [TASR/AP/Vincent Thian]

Nová legislatívna úprava obmedzuje skládkovanie a spaľovanie komunálneho odpadu. Zavádza tiež pravidlo, podľa ktorého by mali poplatky za výrobky zohľadňovať ich recyklovateľnosť.

Ministerstvo životného prostredia predložilo v máji veľkú novelu zákona o odpadoch. Transponuje hneď niekoľko európskych smerníc vrátane tej o obmedzení jednorazových plastov.

Okrem zákazu niektorých plastových výrobkov prináša nový zákon do nakladania s komunálnym odpadom tri dôležité novinky. Ruší výnimky z povinného triedenia kuchynského odpadu, obmedzuje skládkovanie a spaľovanie odpadu a napokon zavádza odstupňovanie poplatkov výrobcov podľa recyklovateľnosti ich výrobkov. Posledné opatrenie môže zvýšiť financovanie triedeného zberu, ktoré sa zníži po zavedení zálohovania PET fliaš a plechoviek.

Slovensko zrejme nesplní európsky cieľ recyklovať 50 percent komunálneho odpadu v roku 2020. Dnes ho recykluje len 30 percent. Môže sa však k cieľu priblížiť, ak začne triediť bioodpad, ktorý tvorí 50 percent zmesového komunálneho odpadu. Pomôcť mu tiež môže recyklácia niektorých plastových obalov, ktorá je dnes pridrahá vzhľadom na nízku cenu výrobkov. Odpady z nich sa niekedy spaľujú alebo – spolu s bioodpadom – skládkujú, čo je ďalším veľkým problémom slovenského odpadového hospodárstva.

Koniec výnimiek pre bioodpad

Novela zákona, ktorú envirorezort zverejnil 7. mája, preberá nové európske pravidlá do slovenskej legislatívy. Transponuje smernice o vozidlách po dobe životnosti, batériách a akumulátoroch a o elektronickom odpade. Ďalej do slovenského práva prenáša smernice o skládkach, o odpade a o odpadoch z obalov.

V oblasti kuchynského odpadu novela ruší tri zo štyroch typov výnimiek. Prvý typ sa týka energetického zhodnocovania. Ak dnes mestá majú spaľovne, nemusia kuchynský odpad triediť. Je to prípad Bratislavy a Košíc. Od roku 2023 však budú musieť k triedeniu pristúpiť aj mestá s možnosťou energetického zhodnocovania. Od roku 2023 tiež novela ruší výnimku pre mestá a obce, pre ktoré je triedenie kuchynského odpadu technicky zložité. Táto výnimka sa využíva zriedkavo, pomáha najmä historickým centrám.

Slovensko asi nedosiahne odpadové ciele. Pomôžu v budúcnosti sankcie?

Ak chcú ľudia viac recyklácie a menej skládok, musia si to zaplatiť, zhodli sa účastníci diskusie o odpadoch. Pomôcť by malo aj zrušenie výnimiek pre bioodpad v novele zákona.

Najčastejšie využívanú výnimku – ekonomickú neúnosnosť triedenia kuchynského odpadu – ruší zákon od roku 2021.

Zostáva naopak výnimka pre obyvateľov, ktorí majú kompostéry v domácnostiach. Tá sa využíva najmä v individuálnej bytovej výstavbe, hoci dnes už vznikajú aj komunitné kompostoviská.

Pozitívny environmentálny vplyv

„Vo všeobecnosti každá výnimka istým spôsobom deformuje systém v akejkoľvek oblasti, a to sa dialo a deje aj v tomto prípade,“ vysvetľuje pre EURACTIV.sk hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák.

Tvrdí, že ministerstvo považovalo výnimky za „problematické“ aj preto, že Slovensko je ďaleko od splnenia európskeho cieľa pre rok 2020. Ferenčák pripomína, že Európska komisia odporučila Slovensku zrušenie týchto výnimiek.

Ministerstvo si od opatrenia sľubuje „výrazne pozitívny vplyv na životné prostredie“, píše sa v analýze dopadov zákona na životné prostredie.

„Skládkovanie nespracovaného biologicky rozložiteľného odpadu má výrazne negatívny environmentálny vplyv z hľadiska emisií skleníkových plynov a znečisťovania povrchových vôd, podzemných vôd, pôdy a ovzdušia,“ uvádza analýza.

Obmedzenie skládkovania a spaľovania

Niektoré európske krajiny pristúpili k úplnému zákazu skládkovania. Slovensko, ktoré stále skládkuje vyše 60 percent komunálneho odpadu, chystá aspoň čiastočný zákaz. Novela zákona zakazuje skládkovať neupravený komunálny odpad. Ferenčák ho nazýva „ďalším zo zásadných krokov ako znížiť skládkovanie“.

„Týmto zákazom sa obmedzí množstvo odpadu ukladaného na skládky, čím sa Slovenská republika výrazne priblíži k predpísaným cieľom,“ vysvetľuje hovorca s tým, že „zákaz je na začiatku“. Ak má systém fungovať, musia byť podľa neho vybudované triediace linky, systémy MBT pre dotrieďovanie a stabilizáciu bioodpadu a ďalšie technológie.

Slovensko má priestor pre ďalšie zvyšovanie skládkovacích poplatkov

Európska únia pre rok 2020 stanovuje cieľ recyklovať 50 percent komunálneho odpadu. Slovensko sa k nemu môže priblížiť posilnením finančnej motivácie aj sankcií.

Zákon tiež zakazuje spaľovanie vytriedeného odpadu. Cieľom je „podporovať udržateľné využívanie zdrojov“.

„Účelom zákazov (…) je snaha eliminovať nekontrolovateľné spaľovanie odpadu na voľnej ploche, zneškodňovať spaľovaním biologicky rozložiteľný odpad a komunálny odpad je možné len v súlade so zákonom a udeleným súhlasom,“ uvádza osobitná dôvodová správa k návrhu zákona.

Poplatok zohľadňuje recyklovateľnosť

Nová legislatívna úprava napokon zavádza ekomoduláciu, teda naceňovanie výrobkov podľa miery ich recyklovateľnosti. Časť vytriedených odpadov z obalov sa totiž dnes nerecykluje pre vysoké náklady. Po vytvorení samostatného systému pre zber a recykláciu PET fliaš bude problém odpadu, ktorý zostane v žltých kontajneroch, ešte vypuklejší.

Viac peňazí by mali do systému priniesť vyššie poplatky, ktoré výrobcovia zaplatia organizáciám zodpovednosti výrobcov (OZV) zodpovedným za triedenie a recykláciu v obciach. OZV majú podľa novely „upraviť finančné príspevky od zastúpených výrobcov, s cieľom zohľadniť predovšetkým trvanlivosť, opraviteľnosť, opätovnú použiteľnosť, recyklovateľnosť vyhradených výrobkov a prítomnosť nebezpečných látok vo vyhradených výrobkoch“. Dôvodová správa hovorí doslova o „zvýhodnení“ niektorých výrobcov.

„Ekomodulácia by mala byť na začiatku zrodenia každého výrobku, a to tak, aby nakladanie s ním bolo nastavené a prispôsobené nielen z pohľadu spotrebiteľa, teda či daný výrobok pekne vyzerá, dá sa dobre skladovať, ale ako s ním čo najvhodnejšie nakladať, keď sa ´stratí´ z očí, teda stane sa odpadom,“ objasňuje Ferenčák.

Do konečného termínu pripomienkovania prišlo k novele 757 pripomienok, z toho 482 zásadných. Ministerstvo ich momentálne vyhodnocuje.

 

Partneri

NATUR-PACK