Priemysel tlačí na výstavbu nových spaľovní. Envirorezort chce podporiť existujúce kapacity

Ilustračná fotka [Pixabay]

Zástupcovia priemyslu upozorňujú, že ak Slovensko nechce nebezpečný odpad skládkovať, potrebuje nové zariadenia na energetické zhodnocovanie. Envirorezort hovorí, že novým spaľovniam brániť nebude, ale nebude ich ani podporovať.

Priemyselný odpad tvorí 80 percent všetkého odpadu na Slovensku. Podobne ako produkcia komunálneho odpadu aj produkcia priemyselného odpadu stúpa. Podľa údajov z Programu odpadového hospodárstva 2021-2025 (POH) objem vyprodukovaného priemyselného odpadu stúpol z 6 844 484 ton v roku 2014 na 10 655 344 ton v roku 2018. Pre porovnanie, na Slovensku sa v roku 2018 vyprodukovalo 2 325 178 ton komunálu.

Priemyselný odpad však napriek tomu nie je na Slovensku veľkou témou. Ak sa už hovorí o odpade, tak najmä o komunálnom, čo uznali aj účastníci panelovej diskusie na konci prvého dňa konferencie ODPADY 2021, ktorá sa uskutočnila v druhej polovici júna v Žiline.

Staré miznú, nové nevznikajú

Zástupcovia priemyslu na konferencii potvrdili, že ich prvoradým cieľom je materiálové zhodnocovanie odpadu, teda recyklácia.

Podľa Michaely Hletkovej Ploszekovej zo Zväzu automobilového priemyslu však problémom je, že kapacity na materiálové zhodnocovanie klesajú. Nie všetky typy priemyselného odpadu sa, navyše, dajú materiálovo zhodnotiť. V hre potom zostáva spaľovanie, energetické zhodnocovanie alebo skládkovanie.

„V roku 2016 sme mali v dopytoch tri alebo štyri možnosti na zhodnocovanie konkrétnych druhov odpadov. Tieto možnosti klesajú,” skonštatovala Ploszeková. Potvrdzujú to aj dáta z POH. Kým v roku 2015 sa materiálovo alebo inak zhodnotilo približne 45 percent z celkového odpadu, v roku 2018 to bolo iba 30 percent.

Že za to môže nedostatok kapacít potvrdil aj štátny tajomník ministerstva životného prostredia Juraj Smatana (nom. OĽaNO). „Minulá kapacita zhodnocovania priemyselného odpadu bola postavená na starých odchádzajúcich technológiách. Súkromné firmy, ktoré odoberali odpad od automobiliek, sa v istý moment rozhodli, že už do nových technológií nebudú investovať,” povedal Smatana.

Smatana hovorí, že za to môžu tri faktory: cena na trhu, ktorú sú automobilky ochotné platiť, investícií do technológií odberateľov a legislatívne podmienky prichádzajúce najmä z Európskej únie, ktoré neustále sprísňujú požiadavky na najlepšie možné techniky. Ploszeková upozorňuje, že chyba je aj na strane ministerstva, ktoré nedostatočne informuje subjekty o príprave nových referenčných dokumentov (takzvaný BREF), ktoré definujú najlepšie možné techniky a ktoré vydáva Európska Komisia.

„Príprava týchto dokumentov trvá tri, štyri alebo až päť rokov. Ministerstvo by malo komunikovať s dotknutými stranami a povedať im, že momentálne sa pripravuje nový dokument, pretože keď ho Európska komisia vydá, máme štyri roky, aby sme ho aplikovali. Firmy však na túto prípravu potrebujú aj šesť alebo sedem rokov,” hovorí Ploszeková.

Ploszeková dodala, že niet divu, že nové kapacity nevznikajú. Povoľacie procesy, posudzovanie dopadov na životné prostredie (procesy EIA), územné konanie a stavebné konanie totiž často trvajú roky. „Ako prevádzkovateľ máte dve možnosti ako toto riešiť. Buď s kapacitou klesnete pod hranicu IPKZ (integrovaná prevencia a kontrola znečistenia, pozn. red.) alebo zariadenie úplne zavriete,” skonštatovala.

Materiálove zhodnocovanie nie je vždy možné

Ploszeková však dodala, že mnoho z odpadu, ktoré automobilky vyprodukujú, sa materiálovo zhodnotiť nedá, a to aj napriek tomu, že niektorí prevádzkovatelia na zhodnocovanie majú vydané povolenie. Jedinými možnosťami potom sú spaľovanie alebo skládkovanie.

Na to už upozorňuje aj Republiková únia zamestnávateľov v pripomienke k POH. V nej hovorí, že ak bude vláda zatvárať skládky pre nebezpečný odpad bez toho, aby budovala spaľovne pre tieto prúdy odpadov, mohlo by to mať „závažné dôsledky na životné prostredie aj zdravie ľudí”.

Vyrastie v Šali nová spaľovňa? Investor a aktivisti sa sporia, samospráva je údajne za

Na Slovensku by už o pár rokov mohla stáť nová spaľovňa. Investor ju chce postaviť v Šali. Zástancovia hovoria o modernom spôsobe nakladania s odpadmi. Kritici tvrdia, že spaľovňa má priveľkú kapacitu, bráni recyklácie a znečisťuje.

Marianna Matajová z ružomberských papierní Mondi SCP uviedla, že väčšina priemyselných firiem sa už dnes snaží odpad materiálovo zhodnocovať. Zároveň však podotkla, že aj pri materiálovom hodnotení vznikajú vedľajšie produkty. V prípade papierní sú nimi napríklad výmety z vlákien, odpady z triedenia papiera, lepenky a mechanicky oddelené výmety. V lete vedia tieto produkty odoberať tehelne alebo sú súčasťou kompostov. Problém však nastáva v zime, keď sú tehelne odstavené a komposty sa nerobia. Matejová hovorí, že vtedy je možnosťou prijateľnou k životnému prostredie energetické zhodnotenie.

Koľko má Slovensko spaľovní?

Spaľovanie a energetické zhodnocovanie stoja v hierarchii odpadového hospodárstva nad skládkovaním. Na Slovensku je v súčasnosti deväť spaľovní. Na komunálny odpad slúžia dve – v Bratislave a v Košiciach. Spolu majú kapacitu 315 500 ton odpadu ročne. Na nebezpečný odpad sa používa šesť prevádzok. Jedna z nich je prevádzkovaná len pre zneškodňovanie kalov. Štyri z týchto zariadení poskytuje svoju kapacitu aj externý dodávateľom. Ročná kapacita týchto prevádzok je 13 350 ton nebezpečného odpadu. Posledná, deviata spaľovňa slúži na nemocničný odpad a prevádzkuje ju Univerzitná nemocnica v Martine. Odpad vie okrem toho spaľovať aj šesť ďalších zariadení, najmä cementární.

Ministerstvo životného prostredia považuje za prioritu odpadového hospodárstva na ďalšie roky odklon od skládkovania. Zástancovia nových kapacít hovoria, že riešením sú práve spaľovne a zariadenia na energetické zhodnocovanie. Environmentálne skupiny na druhú stranu upozorňujú na brzdenie miery recyklácie, emisie a škodlivé látky, ktoré spaľovňa vypúšťa, aj možný nedostatok odpadov v budúcnosti, keď sa produkcia oddelí od rastu hrubého domáceho produktu (HDP). Je však dôležité poznamenať, že táto kritika sa týka najmä spaľovní na komunálny odpad.

Envirorezort sa v POH vydal cestou environmentálnych skupín a  zameriava na podporu existujúcich kapacít s výnimkou transformácie teplární na energetické zhodnocovanie. V pripomienkovom konaní k dokumentu sa viacero subjektov na tento bod sťažovalo. Kritizovali, že ide o bariéru v prístupe na trh a zvýhodnenie existujúcich podnikateľov, ktoré spaľovne vlastnia a prevádzkujú.

Asociácia priemyselných zväzov vo svojej pripomienke zároveň upozorňuje, že údaje o kapacitách spaľovní na Slovensku uvedené v POH nie sú presné. Nie všetky zariadenia vedia spaľovať všetky prúdy nebezpečných odpadov, pretože na to nemajú technológie. Aj preto volajú po výstavbe ďalších.

Nové spaľovne napríklad v starých priemyselných parkoch

Jednou z variant, ktoré navrhujú automobilky, je výstavba nových zariadení na energetické zhodnocovanie v starých, opustených areáloch bývalých priemyselných parkov (takzvaných brownfieldoch). Často ide buď o súčasné alebo budúce environmentálne záťaže.

Spaľovne a zariadenia na energetické zhodnocovanie však medzi ľuďmi nie sú populárne. Ploszeková hovorí, že ľuďom treba rozdiely a dopady skládkovania a energetického zhodnocovanie dôkladne vysvetliť a komunikovať s nimi. Zároveň musia cítiť, že z blízkosti spaľovne niečo dostávajú.

„Musíme im vysvetliť aké budú dopady skládkovanie a spaľovní o desať či 15 rokov. Vo Viedni sú dve spaľovne nebezpečného odpadu. Nie sú tam preto, že by ho vyprodukovali ľudia, ale tieto zariadenia im dávajú teplo. Je to kompenzácia za to, že tam tie zariadenia sú,” skonštatovala.

POH ešte nie oficiálne prijatý. Medzirezortné pripomienkové konanie prebiehalo v polovici apríla. Momentálne sa vyhodnocuje a bežia rozporové konania. Jedno z nich sa týka aj zariadené na energetické zhodnocovanie.