Rakúšania recyklujú už trištvrte storočia

Rakúsko podľa Európskej environmentálnej agentúry triedi a recykluje viac ako 63 % komunálnych odpadov. Pre porovnanie na Slovensku každoročne recyklujeme len niečo menej ako 9 %. Odborníci pritom upozorňujú, že v dôsledku „zdvojených“ údajov toto číslo môže byť ešte horšie.

Triedený zber využiteľných zložiek komunálneho odpadu má v Rakúsku dlhú tradíciu. Kvôli chýbajúcim surovinám a nedostatku stavebných materiálov začali  už počas druhej svetovej vojny vykonávať zber kovov či skla viaceré súkromné spoločnosti.

Ďalšia „vlna“ recyklácie nasledovala začiatkom 70. rokov minulého storočia, kedy v Rakúsku začína prvý zber papiera a skla z domácností.

„Pred prijatím moderného zákona o odpadoch v roku 1993 sme triedili len napríklad 21,1 kg skla za rok na osobu. V roku 2014 to už bolo 26,1 kg na osobu,“ vysvetlil konateľ spoločnosti Reclay Osterreich GMbH, Christian Keri, vo svojej prezentácii počas 11. ročníka Dňa odpadového hospodárstva, ktorý každoročne organizuje spoločnosť Reclay Slovensko.

Oveľa markantnejšie výsledky však nastali v iných komoditách. Zákon o odpadoch totiž zaviedol aj zber tzv. ľahkých plastov. V roku 1993 zbierali Rakúšania len 1,2 kg plastov na osobu za rok. Po zavedení zákona toto číslo vystúpilo na približne 11 kg na osobu v roku 1996 a v roku 2014 až na 17,2 kg na osobu.

Dôležitá je podľa Keriho edukácia obyvateľov. „Každý si musí vedieť predstaviť, že zo skleného obalu sa opäť stane sklo a že z plastu sa opäť stane plast. Obyvatelia musia veriť, že triedenie má zmysel,“ povedal.

Monopol a aj voľný trh

Po prijatí nového zákona založili Rakúšania monopolnú spoločnosť, ktorá mala zabezpečiť plnenie „spätného odberu v obchodoch“ na odpady z obalov. Postupne sa však ozývali aj hlasy, ktoré volali po otvorení trhu.

„Obce pôvodne nechceli mať so zberom nič spoločné, pretože boli presvedčené, že výnosy z predaja surovín nebudú pokrývať,“ povedal Christian Keri. „Dnes zažívame skôr opačnú reakciu, pretože obce chcú zbierať to, čo prináša zisk,“ dodal.

Na trh tak vstúpili nové subjekty zabezpečujúce povinnosti výrobcov, ktoré uzatvorili zmluvy s existujúcimi zberovými partnermi a to buď súkromníkmi alebo obcami. Keďže všetky organizácie využívajú spoločnú zberovú infraštruktúru Rakúsko má porovnateľné náklady na zber triedeného odpadu na celom svojom území.

Následne si zberové množstvá rozdelia na mieste odovzdania a to podľa trhového podielu organizácií, ktorý každý mesiac  kontroluje ministerstvo životného prostredia. Súťaž medzi organizáciami tak nastáva až pri triedení, zhodnocovaní využiteľných materiálov ale aj v oblasti administratívy a pri službách zákazníkom.