Recyklačné ciele 2030: Slovensko si môže uplatniť výnimky

Vytriedené sklenené fľaše v Izraeli [TASR/AP/Isr Yeruham]

Najnovšie schválená európska odpadová legislatíva pre rok 2030 umožňuje štátom so slabými výsledkami odklad plnenia. Organizácia zodpovednosti výrobcov však varuje, že Slovensku hrozia sankcie za neplnenie cieľov pre rok 2020.

Recyklačné ciele pre rok 2030, na ktorých sa v apríli dohodli európske inštitúcie, sú podľa slovenského envirorezortu ambiciózne a ich splnenie bude náročné.

„Avšak v rámci dosiahnutia celkového kompromisu sú prijateľné a Slovensko ich podporilo,“ konštatoval hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.

Riaditeľ organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK Michal Sebíň varuje pred sankciami. Tie môžu Slovensko zasiahnuť preto, že nesplní ani cieľ pre rok 2030.

Ak Slovensko využije výnimky…

Pre Slovensko budú ciele pre rok 2030 o niečo miernejšie. Pri cieľoch recyklácie komunálneho odpadu môžu päťročný odklad pre všetky ciele získať tie krajiny, ktoré v roku 2013 recyklovali menej ako 20 percent alebo skládkovali viac ako 60 percent odpadu.

„Do tejto výnimky spadá aj Slovensko,“ potvrdil Ferenčák. Ostatné krajiny majú do roku 2025 recyklovať 55 percent komunálneho odpadu. O päť rokov neskôr to má byť už 60 percent a v roku 2035 65 percent.

Európa vstupuje do éry, kedy bude skládkovanie tabu

Na Slovensku putujú na skládku dve tretiny komunálneho odpadu. Podľa práve schválenej európskej legislatívy sa musí tento podiel do roku 2035 znížiť na 10 percent.

Ďalším európskym cieľom je do roku 2035 skládkovať menej ako 10 percent odpadu. Pre Slovensko a ostatné krajiny, ktoré v roku 2013 skládkovali viac ako 60 percent, opäť platí päťročný odklad.

„Krajiny, ktoré túto výnimku využijú, musia znížiť skládkovanie v roku 2035 pod 25 percent,“ hovorí Ferenčák. Na Slovensku sa podľa údajov Eurostatu skládkuje 66 percent odpadu (údaj za rok 2016).

Eurostat zverejnil nové odpadové štatistiky, Slovensko poskočilo

Slovensko v roku 2016 recyklovalo 23 percent komunálneho odpadu. V roku 2015 to bolo len necelých 15 percent. Europoslanci tvrdia, že treba zlepšiť prácu s verejnosťou, spoluprácu so samosprávami a manažment bioodpadu.

…musí mať detailný plán

Európske inštitúcie sa dohodli aj na cieľoch pre recykláciu odpadov z obalov. Stanovujú celkový recyklačný cieľ na úrovni 65 percent v roku 2025 a 70 percent v roku 2030, aj ciele pre jednotlivé obalové materiály.

„Je možnosť využiť päťročnú výnimku z plnenia cieľov pre jeden alebo dva obalové prúdy vo výške maximálne 15 percent spolu, pričom cieľ nemôže klesnúť pod 30 percent a pri skle a papieri a lepenke pod 60 percent,“ objasňuje hovorca.

Mikuláš Huba: Zálohovanie plastových fliaš pomôže ľuďom aj prírode

Niektoré staršie aj novšie členské štáty Európskej únie na rozdiel od Slovenska zálohujú plastové nápojové obaly. Prínosy to má nielen environmentálne, ale aj ekonomické a sociálne, píše MIKULÁŠ HUBA.

Uplatnenie výnimiek pri všetkých cieľoch je zároveň podmienené vypracovaním detailného implementačného plánu, ktorý sa predkladá Európskej komisii. Ministerstvo trápia najmä krátkodobé ciele.

„Ciele pre roky 2025 a 2030 predstavujú pomerne krátke časové obdobie a ich dosiahnutie si bude vyžadovať veľa úsilia aj vzhľadom na súčasnú situáciu v odpadovom hospodárstve,“ hodnotí Ferenčák.

Rezort sa podľa neho v súčasnosti zameriava na tri základné oblasti odpadového hospodárstva. „Jedná sa o opatrenia na zlepšenie nového systému odpadového hospodárstva, zameranie sa na znižovanie skládkovania zvýšením poplatku za skládkovanie a dôsledné triedenie komunálnych odpadov s dôrazom najmä na biologicky rozložiteľné komunálne odpady,“ priblížil Ferenčák.

Problémy máme už teraz

Slovensko bude mať veľké problémy pri splnení európskych cieľov v oblasti odpadového hospodárstva, a preto mu hrozia sankcie. V diskusnej relácii na TABLET.TV to povedal riaditeľ spoločnosti NATUR-PACK Michal Sebíň.

Podľa Sebíňa, ktorý šéfuje jednej z dvoch najväčších organizácií zodpovednosti výrobcov., nie je veľmi reálne, že Slovensko dokáže do roku 2020 recyklovať 50 percent komunálneho odpadu. To už skôr priznalo aj ministerstvo životného prostredia.

Slovensko už vie, že recyklačný cieľ pre rok 2020 nesplní

Envirorezort sa chce v budúcom roku zamerať na biologický odpad.

„Základným opatrením musí byť zvýšenie poplatkov za skládkovanie. To by zmenilo situáciu v oblasti odpadového hospodárstva,“ myslí si riaditeľ NATUR-PACK.

„Korelácia medzi výškou zákonného poplatku za skládkovanie a mierou skládkovania je jasná. Musí byť jasné, že obec, ktorá viac triedi, by napokon platila menej za nakladanie s komunálnym odpadom. Tak je to aj nastavené v novom návrhu zákona,“ vysvetlil Sebíň.

Skládkové poplatky pred voľbami?

Envirorezort v novom návrhu zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, ktorý predložilo do medzirezortného pripomienkového konania, navrhuje, aby výška sadzby závisela od úrovne vytriedenia komunálnych odpadov v obci. Obec, ktorá vytriedi menej ako desať percent komunálneho odpadu, má za tonu odpadu na skládke od roku 2019 platiť 17 eur. Do roku 2023 by poplatok vzrástol na 46 eur. Obec, v ktorej vyseparujú vyše 60 percent odpadu, má za tonu platiť päť eur, poplatok by do roku 2023 vzrástol na 16 eur. V súčasnosti je poplatok na úrovni 4,98 eura za tonu.

Zmena by mala platiť od roku 2019, no Sebíň tvrdí, že sú snahy, aby sa účinnosť posunula o rok. Nevylúčil, že to súvisí s komunálnymi voľbami, ktoré budú v novembri.

Zvýšenie poplatkov za skládkovanie je kľúčové pre naše odpadové hospodárstvo

Pre obce je dnes výhodnejšie dať odpad na skládku ako ho nechať zhodnotiť.

„Môže to súvisieť s voľbami, lebo výška poplatkov za odpad je veľmi citlivá politická otázka. Keby som bol starosta, tak by som sa snažil, aby moja obec triedila viac a potom by tie poplatky nemuseli vôbec vzrásť,“ upozornil Sebíň.

Pokiaľ by sa zvýšenie poplatkov za skládkovanie posunulo o rok, bolo by zrejmé, že Slovensko nesplní požiadavky Únie a hrozili by mu sankcie. „Už splniť cieľ – recyklovať 50 percent komunálneho odpadu do roku 2020 – bude veľmi ťažké. Poľahčujúcou okolnosťou, pokiaľ ide o sankcie, môže byť to, či bude správne nastavený systém recyklácie, aby sme ciele splnili, hoci aj v neskoršom termíne,“ dodal Sebíň.