Recyklujeme len deväť percent surovín, vypočítali experti

Obehová ekonomika. [Circle Economy.]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Davos 2018

V Davose vznikol pôdorys svetovej koalície podnikov, inštitúcií a mimovládok za obehovú ekonomiku.

Plne obehová ekonomika by znížila emisiu skleníkových plynov na štvrtinu, píše sa v správe, ktorú na Svetovom ekonomickom fóre v Davose predstavil think-tank Circle Economy. Píše mediálny partner siete EURACTIV, francúzsky denník La Tribune.

Podľa správy sa v roku 2015 z využitých 92,8 miliárd ton prírodných zdrojov (čo predstavuje 34,4 kg surovín na osobu na deň, bez započítania vody) podarilo recyklovať 8,4 miliárd ton, teda len 9,1 percent.

Ak sa 21,5 miliárd ton surovín použije na dlhodobé statky, najmä vo výstavbe, ďalších 51,9 miliárd ton putuje na výrobky s kratšou životnosťou. Časť z týchto surovín potom „zmizne“ – autori správy predpokladajú, že ostane v prírode vo forme emisií alebo neoficiálneho odpadu. Zvyšných 19,4 miliárd ton skončí v odpade. Z toho sa však tiež nerecykluje ani polovica – iba 46 percent.

Envirokomisár: V boji proti plastovému odpadu môže pomôcť aj nová daň

Prvá celoeurópska stratégia pre plasty prinesie Európe prosperitu a pomôže zastaviť vlnu plastového odpadu, hovorí v rozhovore eurokomisár pre životné prostredie KARMENU VELLA.

Hlavným cieľom prvej správy o „circularity gap“ (rozdiele medzi tým, čo sa mohlo recyklovať, a tým, čo sa skutočne recyklovalo) je vyvinúť metódu a určiť začiatočné hodnoty pre meranie prechodu svetovej ekonomiky k „obehovejšiemu“ hospodárskemu modelu.

Recykláciou k plneniu Parížskej dohody

Množstvo odpadu sa vôbec nevyvíja v súlade s environmentálnymi záväzkami, o ktorých štáty a korporácie diskutovali na COP21. Ťažba surovín sa medzi rokmi 1900 a 2015 zvýšila dvanásťnásobne a do roku 2050 by sa mala ešte zdvojnásobiť.

Obehová ekonomika by znížila tlak na prírodné suroviny o 28 percent, vypočítali autori správy.

S ťažbou surovín súvisí 67 percent skleníkových plynov. Plne obehová ekonomika by svetu podľa Circle Economy umožnila znížiť emisie o 72 percent, čo by podľa poslednej správy OSN o „emissions gap“ (rozdiele medzi redukciou emisií skleníkových plynov potrebnou na dosiahnutie cieľov stanovených v Parížskej dohode, a záväzkami krajín), zverejnenej v októbri, mohlo byť kľúčové.

Správa OSN varuje, že aj ak by všetky štáty, ktoré podpísali Parížsku dohodu o klíme, splnili svoje záväzky, svetová teplota by do roku 2100 vzrástla o 3 – 3,2 °C. Cieľ dohody, zabrániť tomu, aby globálna teplota vzrástla o viac ako 2 °C, by teda nebol splnený.

Štáty však majú problém splniť aj súčasné záväzky. Koncom januára francúzsky minister životného prostredia Nicholas Hulot vyhlásil, že Francúzsko minulo cieľ zníženia emisií z roku 2016 o 3,6 percenta.

Slovensko už vie, že recyklačný cieľ pre rok 2020 nesplní

Envirorezort sa chce v budúcom roku zamerať na biologický odpad.

S rešpektom k ľudským potrebám

Obehová ekonomika neobmedzuje spotrebiteľov, podľa správy má naopak pozitívne sociálne dopady. Využívanie lokálnych zdrojov podporí tvorbu pracovných miest a zníži závislosť na dovezených surovinách.

Víziou obehovej ekonomiky je podľa Circle Economy „zjednotiť globálnu komunitu za akčným plánom, v ktorom bude spoločnosť zapojená a vybavená k činom – kolektívne aj na úrovni jednotlivcov. Jej systematický prístup zväčšuje kapacitu a schopnosť slúžiť potrebám spoločnosti tým, že využíva a podporuje to najlepšie, čo ľudstvo môže ponúknuť: silu podnikavosti, inovácií a spolupráce.“

Circle Economy tiež navrhuje sedem stratégií na uzavretie kolobehu surovín: uprednostňovanie obnoviteľných zdrojov, využívanie už vyťažených surovín a vyrobených tovarov, opätovné používanie a recykláciu odpadu, uprednostňovanie funkčného hospodárstva, optimalizácia a zapojenie digitálnych technológii, ekologický dizajn a propagácia spolupráce na vytváranie spoločných hodnôt.

Každá stratégia však musí brať do úvahy špecifickosť potrieb, ktoré konkrétne suroviny napĺňajú. Recyklácia je kľúčom napríklad pri potravinách a spotrebnom tovare, no pri zdravotníctve nehrá veľkú rolu – tam je riešením skôr digitalizácia. Na presadenie takejto zmeny je preto potrebné aj financovanie z verejných zdrojov.

Michal Sebíň: Kľúčom k 50-percentnej recyklácii je bioodpad

Keby som bol starosta, nebojoval by som proti skládkovacím poplatkom, hovorí riaditeľ organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK MICHAL SEBÍŇ.

Tridsať spoločností predstavilo plán

Aby sa v týchto oblastiach podarilo dospieť k významnému pokroku, musí sa vytvoriť globálna koalícia, ktorej členmi budú podniky, vlády aj mimovládne organizácie. Spoločne sa musia dohodnúť na globálnom cieli a sledovať, ako sa im darí ho napĺňať, radia experti.

Hrubý pôdorys takejto koalície vznikol 24. januára v Davose počas Svetového ekonomického fóra. Partner Circle Economy, Svetová obchodná rada pre udržateľný rozvoj (WBCSD), sieť 200 spoločností, ktoré pracujú na urýchlení ekologického prechodu, prezentovala svoj plán obehovej ekonomiky – Factor10.

S 30 členskými organizáciami v 16 odvetviach a s celkovými príjmami viac než 1,3 biliónov, cieľom Factor10 je podporiť spoluprácu pre obehové riešenia. Peter Bakker, prezident a výkonný riaditeľ WBSCD vyhlásil: „Factor10 reprezentuje kritickú časť súkromného sektora, ktorá je potrebná na zavedenie obehovej ekonomiky na svetovej úrovni. Tešíme sa na to, ako budú spoločnosti, ktoré sú súčasťou tejto spolupráce, usmerňovať prechod k udržateľnej budúcnosti.“

Jeden z členov WBSCD, spoločnosť Danone, minulý týždeň ohlásila svoj príspevok k prechodu na obehové hospodárstvo. Prisľúbila, že jedna z jej značiek, Evian, bude najneskôr v roku 2025 používať na výrobu svojich fliaš výlučne recyklovaný plast.

Nadácia Ellen MacArthur, najväčší think-tank v oblasti obehovej ekonomiky, sa v Davose sústredila na výskum a start-upy. Vyhlásila tam víťazov svojej výzvy, v ktorej hľadala alternatívne recyklovateľné a kompostovateľné riešenia. Výhrou bolo 200 tisíc dolárov a možnosť zapojiť sa do 12-mesačného programu, v ktorom víťazom experti pomáhajú dostať ich nápad na trh.