S plastami je čoraz väčší problém. Riešenia existujú, nie sú však bez rizík

Ilustračný obrázok [Pixabay]

Súčasné tempo výroby a spotreby plastov je neudržateľné. Okrem množstva odpadu plasty prinášajú aj zvyšovanie emisií. Alternatívy existujú. Aj pri nich sa však musíme pripraviť na negatíva, uvádza analýza Európskej environmentálnej agentúry.

Písala sa ešte prvá polovica roku 2019, keď svetom rezonovala správa o plastovej taške, ktorú našiel americký výskumník Victor Vescovo na dne najhlbšieho miesta zemského povrchu – Mariánskej priekopy hlbokej takmer jedenásť kilometrov. Oceánske dno zostáva dodnes jedným z najmenej zmapovaných miest na Zemi. Plasty sa však dostali aj sem.

O plastoch sa hovorí veľa. Environmentálni aktivisti už roky upozorňujú, že tempo produkcie plastov je problém. Čoraz viac sa táto téma dostáva aj medzi laickú verejnosť a politikov. Minulý rok tomu „pomohla” pandémia, ktorá priniesla obrázky odhodených rúšok či jednorazových rukavíc v smetných košoch či priamo na uliciach.

Európska únia sa venuje plastom v rámci širšej agendy obehovej ekonomiky už niekoľko rokov. Európska komisia v roku 2018 predstavila vôbec prvú svetovú stratégiu o plastoch v obehovej ekonomike. Tá počítala aj s viacerými legislatívnymi iniciatívami. Konkrétny výsledok priniesla už o necelý rok neskôr, keď Európsky parlament schválil zákaz predaja jednorazových plastových výrobkov. Na Slovensku bude tento zákaz platiť od 3. júla tohto roku. Podniky budú svoje zásoby môcť dopredávať do konca 2021.

To však problém s plastami rieši len čiastočne. Na možné riešenia sa zamerala posledná analýza Európskej environmentálnej agentúry (EEA) publikovaná v polovici januára. EEA navrhla tri vzájomne prepojené zlepšenia vrátane rozumnejšieho využívanie plastov, zvýšenia miery recyklácie a využívania obnoviteľných surovín pri výrobe.

Plastová kríza

„Riziká, ktoré predstavujú plasty, sú do veľkej miery spôsobené neudržateľnou výrobou a spotrebou. Pandémia a klimatické zmeny zvyšujú pozornosť, ktorú verejnosť venuje súčasnej plastovej kríze. Je jasné, že najlepšou možnosťou je posunúť sa k udržateľnej a obehovej plastovej ekonomike, v ktorej plasty používame omnoho rozumnejšie. To znamená ich opätovné použitie a recykláciu. Mali by sme tiež začať plasty vyrábať z obnoviteľných surovín,” uviedol výkonný riaditeľ EEA Hans Bruynincx.

Plasty hrajú v modernej spoločnosti nezastupiteľnú úlohu. To sa napokon ukázal aj počas pandémie, ktorá spôsobila istú dilemu spojenú najmä s výrobkami určenými na jednorazové použite. Plastové masky či rukavice sa totiž ukázali ako veľmi účinné pri obmedzovaní šírenia choroby COVID-19. To viedlo k nárastu plastového odpadu, ku ktorému prispelo aj intenzívnejšie využívania obalov pri donáškach jedla či iných výrobkov.

Dopady výroby a používania plastov na životné prostredie [EEA]

Niet pochýb, že plasty sú užitočné. Vyrábajú sa z nich prilby pre cyklistov, detské autosedačky, sú v airbagoch, telefónoch aj televíziách. Používame ich každý deň (o dôležitosti plastov v dnešnej spoločnosti si môžete viac prečítať tu). Na druhej strane však majú negatíva. Okrem plastového odpadu, ktorý symbolizujú smutné videá slamiek zaseknutých v nosoch korytnačiek, je to napríklad aj ich uhlíková stopa. Plasty sa totiž vyrábajú z fosílnych palív, ktorých negatívny vplyv na klímu a životné prostredie je dlhodobo známy. Štatistiky EEA uvádzajú, že plastové výrobky zodpovedajú za 13,4 milióna ton emisií oxidu uhličitého ročne, čo je približne 20 percent celkových emisií chemického priemyslu.

Problematický textil

Súčasťou problému sú aj plasty používané v textilnom priemysle. Konkrétne ide o syntetické vlákna z polyesteru a nylonu. Polyester sa bežne používa ako prímes v bavlnených či vlnených kusoch oblečenia. Z nylonu sa zase vyrábajú punčochy. Priemerný Európan podľa EEA ročne vyprodukuje približne 11 kilogramov textilného odpadu, čo celkovo predstavuje okolo 5,8 miliónov ton ročne. Približne dve tretiny sú sčasti tvorené syntetickými materiálmi.

Jedným z riešení je zavedenie triedeného zberu textilu. S tým už počíta európska legislatívna smernica o odpade. Členské krajinu majú na zavedenie čas do začiatku roku 2025. Je možné, že do slovenského odpadového zákona sa táto povinnosť dostane už pri jeho najbližšej novelizácii, ktorú rezort životného prostredia avizoval na tento rok.

Už dnes je však možné textilné výrobky v niektorých predajniach vrátiť. Čoraz rozšírenejšie sú tiež kontajnery na textil, ktoré prevádzkujú mimovládne organizácie aj niektoré samosprávy. Jednou z mimovládiek, ktoré sa zberu textilu venujú, je občianske združenie EKOCHARITA, ktoré po celom Slovensku rozmiestnilo viac ako 800 kontajnerov.

Zber textilného odpadu je však na Slovensku aj naďalej do veľkej miery v plienkach. Pri textile totiž neplatí rozšírená zodpovednosť výrobcov, v rámci ktorého sa producenti odpadov podieľajú na financovaní zberu. Ministerstvo životného prostredia podľa informácií EURACTIV Slovensko zavedenie rozšírenej zodpovednosti aj na textilný odpad zvažuje.

Tri cesty vpred

EEA vo svojej analýze navrhla tri riešenia pre udržateľnejšie narábanie s plastami, ktoré sa vzájomne dopĺňajú. Každé z nich reaguje na iný stupeň životného cyklu plastov – výrobu, použitie a odpad.

Prvým riešením je rozumnejšie nakladanie s už existujúcim plastom To znamená obmedzenie použitia tam, kde je možné plast nahradiť inými materiálmi, a efektívnejšie využívanie tam, kde náhrada nie je možná. Hoci to znie banálne, EEA uvádza, že dosiahnutie tohto cieľa si vyžaduje zmenu súčasných spotrebiteľských vzorcov. Spotrebitelia musia zvažovať, ktoré materiály sú vo výrobkoch použité a tiež sa musia pripraviť na to, že niektoré výrobky budú používať dlhšie. Príkladom môžu byť opätovne použiteľné šálky na kávu. Presadenie týchto myšlienok prináša aj niektoré problémy. Nie vždy je totiž možné plasty jednoducho nahradiť inými materiálmi. Zároveň je ťažké zhodnotiť negatíva alternatív. Napríklad lamináty, ktoré sa používajú pri jedálenských plastových obaloch poskytujú jedlu účinnú ochranu, hoci sťažujú následnú recykláciu obalov.

Návrhy riešení problému s plastami [EEA]

Druhým riešením je zvýšiť úroveň recyklácie, čo EEA chápe ako prechod od lineárnej plastovej ekonomiky k obehovej. To si bude vyžadovať zlepšenie dizajnu jednotlivých produktov a služieb, zlepšenie triedenia a zberu odpadov a stimuly pre trh s recyklovanými výrobkami. Problémy môže spôsobiť znižovanie kvality materiálov pri recyklácii, náročnosť zavedenia triedeného zberu či obavy z nízkeho dopytu po recyklovaných výrobkoch.

Tretím riešením je napokon zníženie závislosti odvetvia plastov na fosílnych palivách prechodom k výrobe z obnoviteľných materiálov. Už dnes existujú plasty plne vyrábané z biologických materiálov. Typicky ide o oleje, škroby alebo cukry z poľnohospodárskych plodín. Východiskovými surovinami tiež môžu byť celulóza alebo biologické odpady. V procese nahradzovania fosílnych palív pri výrobe plastov však treba podľa EEA myslieť na možný nedostatok biologických zdrojov a vplyv na využívanie pôdy.

Rátajme aj s negatívami

Správa napokon upozorňuje, že pri plastoch neexistuje jediné, zázračné riešenie. Tri návrhy, ktoré EEA predstavilo, si vyžadujú veľa práce a množstvo legislatívnych iniciatív. Rátajú aj so zmenami v návykoch spotrebiteľov a v ďalšom výskume, ktorý nám povie viac o tom, čo čakať. V niektorých prípadoch musíme počítať aj s negatívnymi dôsledkami zmien, čo znamená, že každý ďalší krok musíme dôsledne zvažovať.