Samosprávam chýbajú zariadenia na spracovanie kuchynského odpadu. Na ich výstavbu mali roky

Bioplynová stanica na v Zuberci na Orave [TASR/Oliver Ondráš]

Samosprávy sa pripravujú na zber kuchynského odpadu. Zariadenia na jeho spracovanie chýbajú najmä na strednom a východnom Slovensku. Ich dostupnosť je pre samosprávy kľúčová.  

Samosprávy budú musieť od januára budúceho roku zabezpečovať triedený zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu (BRKO). Hoci to zákon od obcí vyžaduje už dnes, mnohé z nich si uplatňujú výnimku takzvanej ekonomickej neúnosnosti triedenia. Tá sa od nového roku ruší. To znamená, že triedený zber bude musieť zabezpečovať každá obec – či už má 200 obyvateľov alebo dvadsaťtisíc.

Väčšina občanov si v praxi všimne najmä nové hnedé kontajnery, ktoré doplnia verejnosti viac známe žlté nádoby na plasty či červené na kov. Niektoré obce však čaká obdobie náročných príprav a zvýšené náklady. Na spustenie triedeného zberu dostali od štátu polročné prechodné obdobie, keď inšpekcia životného prostredia nebude udeľovať pokuty, ale len upozornenia. Za tú dobu musia stihnúť zabezpečiť samostatný zber kuchynského odpadu a rozhodnúť sa, ako s ním budú nakladať.

Odborníci z portálu menejodpadu.sk však upozornili, že povinnosť triediť kuchynský odpad platí už od roku 2013. Výnimky, ktoré si uplatňovali, podľa nich nemali byť dôvodom na absenciu prípravy.

Bioodpad tvorí podľa spoločnosti ENVI-PAK až polovicu zmesového odpadu. Veľká časť by z čiernych nádob na komunálny odpad mala zmiznúť. Jednou zo zásadných otázok je, čo ďalej s vyseparovaným odpadom.

Možností je viac

Bioodpad vzniká z viacerých zdrojov. Takzvaným zeleným odpadom je všetko, čo vyhodíme z našich záhrad alebo parkov. Bioodpadom je aj to, čo spláchneme do záchoda. Napokon je tu kuchynský odpad, teda zvyšky z našich kuchýň.

Na Slovensku ročne vyprodukujeme viac než 500 tisíc ton bioodpadu, teda približne 100 ton na obyvateľa. Zmesový odpad z čiernych nádob sa následne ukladá na skládky. Tam sa bioodpad rozkladá, hnije a zapácha. Rozkladom takisto vzniká metán. Ten je oveľa účinnejším skleníkovým plynom ako oxid uhličitý a významnou mierou prispieva k človeku spôsobenej klimatickej zmene. Hrozí tiež kontaminácia spodných vôd.

Uloženie bioodpadu na skládky nie je len nebezpečné, ale je aj premárnenou príležitosťou, keďže ho vieme ďalej zhodnocovať. Napríklad splašky, ktoré skončia v čističke odpadových vôd vieme dočistiť a spracovať. Z kalov, ktoré vyhnijú, sa dá vyrobiť bioplyn. Ten môže poháňať chod čističky alebo je možné ho dočistiť až na úroveň bio CNG, ktorý sa môže využiť na pohon kamiónov či autobusov.

Čakať na národné vlády je alibizmus, tvrdí expert na obehové hospodárstvo

Novému vedeniu pražského magistrátu sa podarilo presadiť, aby bola Praha uhlíkovo neutrálnym mestom do roku 2050. „V mnohých prípadoch sú zelené opatrenia pre mestá aj ekonomicky výhodné. To je jadro cirkulárnej ekonomiky, ktorá prepája biznis s ochranou životného prostredia,“ hovorí VOJTĚCH VOSECKÝ.

Bioplyn vieme vyrábať aj z kuchynského odpadu v takzvaných bioplynových staniciach. Druhou možnosťou ako kuchynský odpad využiť sú kompostárne, kde sa z nich vyrobí kompost. Ten je možné použiť ako hnojivo. Podmienkou však je správne separovanie. Daniel Lešinský z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy (CEPTa) uviedol, že v zberných nádobách na bioodpad sa dnes nachádza mnoho vecí, ktoré doň neptria. „Takýto bioodpad sa dá len veľmi ťažko zhodnocovať,” povedal v relácii Rádia FM.

Kompostárne potrebujú pre vyrobené hnojivo odbyt. V Prahe ho zabezpečili tak, že každý, kto chce hospodáriť na poľnohospodárskej pôde vlastnenej mestom, musí využívať organické hnojivo. Na Slovensku sa dnes využíva najmä pri stavebných prácach a na zasypávanie skládok odpadov.

Rozšírenie využívania organického hnojiva môže prispieť aj k zníženiu využívania chemických pesticídov. Návrh stratégie Z farmy na stôl, ktorá je súčasťou Európskej zelenej dohody predpokladá zníženie používania chemických pesticídov o 50 percent do roku 2030.

Nič nie je stratené

Kompostární a bioplynových staníc na Slovensku stále nie je dostatok. Vyplýva to z analýzy ich dostupnosti, ktorú vypracoval portál menejodpadu.sk. „Na základe našej analýzy zariadení na spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu môžeme povedať, že ak by sme naozaj všetci dokonale triedili, tak ich nemáme dosť,” uviedla odborníčka na komunálny odpad Martina Gaislová.

Bioplynových staníc je na Slovensku viac než sto. Iba šesť z nich však má povolenie na spracovanie kuchynského bioodpadu. Kompostární máme 38, z toho 29 menších, schopných spracovať do 5000 ton odpadu ročne. Ďalších 21 kompostární je určených len na zelený odpad – to znamená odpad z parkov či záhrad. Tieto kompostárne je však možné pomerne rýchlo vybaviť technológiou potrebnou aj na spracovanie kuchynského odpadu. Reč je najmä o hygienizačnanom CSC kontajnery, ktorý bioodpad zbaví patogénnych látok, a drviči kuchynského odpadu.

„Do procesu spracovania kuchynského odpadu sa tieto bioplynové stanice vedia zapojiť v priebehu niekoľkých týždňov,” uviedol pre EURACTIV.sk Tomáš Halán z portálu menejodpadu.sk.

Mapa kompostární a bioplynových staníc [menejodpadu.sk]

„Ak samosprávy nemajú takéto zariadenia (na spracovanie bioodpadu), ešte nič nie je stratené. Dôležité je, aby ministerstvu životného prostredia preukázali, že pre zavedenie zberu kuchynského odpadu už realizujú potrebné kroky. Špecialisti im pripravia projekt na vybudovanie modernej kompostárne a vyhnú sa tak sankciám,“ vysvetľuje Gaislová.

Ministerstvo výstavbu zariadení na spracovanie podporí

Analýza za problém označila aj nerovnomerné rozloženie zariadení na spracovanie kuchynského bioodpadu. Najviac ich je na západnom Slovensku, najmä v Nitrianskom kraji (19), najmenej v Košickom kraji (9). Podľa Halána za nedostatok zariadení sčasti môžu samotné samosprávy, ktoré sa na povinnosť zavedenia triedeného zberu nepripravovali.

„Je pravda, že na mape ostávajú biele miesta. Faktom však je, že samosprávy mali na prípravu sedem rokov, keďže povinnosť zavedenia triedeného zberu kuchynských odpadov platí od roku 2013. A to, že si samosprávy uplatňovali výnimku, ktorú si od 2021 už uplatňovať nemôžu, nemalo byť dôvodom na absenciu prípravy na zavedenie tohto zberu. Ale malo byť využité na kvalitnú prípravu a teda aj výstavbu kompostární. Žiaľ, tento čas sme ako Slovensko nevyužili úplne dobre,” skonštatoval.

Na nedostatok zariadení na spracovanie bioodpadu ešte v lete upozorňovala Únia miest a obcí Slovenska (ÚMS). Jej predseda Richard Rybníček tvrdil, že dlhé vzdialenosti, cez ktoré sa kuchynský bioodpad bude prevážať celý zber významne predraží. Vo väčšine prípadov by to občania pocítili na vyšších poplatkoch. Rovnako argumentovalo aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré rovno žiadalo odklad separovaného zberu kuchynského odpadu. To sa napokon nestalo. Ministerstvo sa so združeniami dohodlo na kompromise polročného prechodného obdobia.

Čo nás čaká v odpadovom hospodárstve budúci rok? Triedenie bioodpadov aj nové kompostárne

Od nového roku budú obce a mestá povinné zabezpečovať triedený zber kuchynského bioodpadu. Envirorezort sľúbil nové kompostárne a triediace linky.  V budúcnosti chce zaviesť váženie odpadu.

V tomto období chce tiež ministerstvo riešiť problém nedostatku zariadení na spracovanie bioodpadu. Podľa slov ministra životného prostredia Jána Budaja (nom. OĽaNO) envirorezort dosiaľ schválil dotácie na kompostárne pre 254 celkov (179 obcí a 79 združení obcí) v hodnote 40 miliónov eur. Všetky financie pôjdu z Environmentálneho fondu. Okrem toho by sa však nové kompostárne a bioplynky mohli financovať aj z plánu obnovy a eurofondov.

„Presadzujem, aby sa odpadové hospodárstvo stalo jednou z priorít postpandemickej obnovy,” vyhlásil Budaj.

Pri čerpaní eurofondov má však Slovensko naďalej problém s rýchlosťou spracovávania žiadostí o dotácie. „Mestá a obce, ktoré majú záujem budovať kompostárne, bioplynové stanice, či iné zariadenia na spracovanie tohto typu odpadu, by nemali čakať niekoľko mesiacov na rozhodnutie, či ich projekt bol úspešný alebo nie,” povedal podpredseda ZMOS Radomír Brtáň v rozhovore pre portál EURACTIV.sk

Najmä menšie obce si navyše prípravu žiadosti o eurofondy často nemôžu dovoliť. Problematická je takisto spoluúčasť na úrovni 80 percent, čo znamená, že zvyšok si samosprávy musia doplatiť sami. Z tohto pohľadu by mohol byť výhodný práve plán obnovy, z ktorého sa bude hradiť celé financovanie projektu.

Samosprávy majú voľné ruky

Samosprávy majú pri spôsobe ako triedenie kuchynského odpadu uchopiť voľné ruky. Menejodpadu.sk poukazuje najmä na výhody adresného zberu od dverí, ktorý zvyšuje účinnosť aj mieru triedenia. Práve to je jedným z cieľov envirorezortu. Slovensko totiž tento rok nesplní svoj recyklačný cieľ do roku 2020. V roku 2019 bola miera recyklácie len 39 percent. Reformný plán Moderné a úspešné Slovensko, ktorý sa stane základom Národného plánu obnovy počíta s 50-percentnou mierou recyklácie v roku 2024.

Vyššia miera recyklácie povedie k nižšej miere skládkovania. To znamená, že hoci sa náklady obcí za separovaný zber zvýšia, keďže budú musieť zabezpečovať samostatný zber tohto prúdu odpadov, náklady za skládkovanie by sa pri úspešnom zvýšení miery recyklácie mali naopak znížiť.

„Na druhej strane, viaceré samosprávy si zabezpečujú na zberných miestach v blízkosti domov a panelákov nádoby, ktoré nie sú ideálne na zber bioodpadov. Takýto zber sa potom stáva neadresný, ľudia do jednotlivých nádob vyhadzujú aj to, čo tam nepatrí a odpad je v týchto nádobách príliš dlhú dobu,” uvádza tlačová správa portálu menejodpadu.sk.

Pomáha aj finančná motivácia. Podľa Brtáňa je najspravodlivejším a zároveň najefektívnejším spôsobom zavedenie váženého zberu odpadov, keď by občan platil iba za ten odpad, ktorý vyprodukuje. S tým už počíta aj ministerstvo životného prostredia, ktoré chce termín začiatku váženého zberu určiť v ďalšej novele odpadového zákona.

Halán však tvrdí, že samosprávy by sa mali zamerať najmä na predchádzanie vzniku odpadov. Jednou z ciest, ktorou môžu ísť sú domáce kompostéry. Aj od nového roku bude platiť výnimka, cez ktorú sa obce budú môcť vyhnúť triedenému zberu. V súčasnosti platí, že obce nemusia zber bioodpadu zabezpečovať, ak v nich kompostuje aspoň polovica obyvateľov. Od nového roku budú pre uplatnenie výnimky musieť kompostovať všetci.