Sklenené fľaše sú jedným z najhorších obalov, plastov sa nezbavíme

Ktoré obaly sú najudržateľnejšie? Odpoveď nie je jednoduchá [Pixabay]

Z pohľadu udržateľnosti nápojových obalov sú na tom najlepšie materiálovo jednodruhové, bezfarebné a dobre oddeliteľné obaly. Sklo je jedným z najhorších napriek tomu, že je ho možné recyklovať donekonečna.

EURACTIV Slovensko skúmal, ako sú na tom rôzne nápojové obaly z pohľadu životného prostredia. Odpoveď nie je jednoduchá ani ľahko zovšeobecniteľná.

„V mnohých štúdiách sa na prvých priečkach umiestnili kritizované plasty a na posledných veľmi často sklo. Máme však za to, že nie je vhodné zovšeobecňovať vhodnosť alebo nevhodnosť obalov podľa materiálu,” uviedol Marek Brinzík z organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) NATUR-PACK, ktorá zabezpečuje separovaný zber v samosprávach.

Vo všeobecnosti platí, že najlepšie recyklovateľné sú materiálovo jednodruhové, bezfarebné a dobre oddeliteľné obaly. Ďalší faktor, ktorý významne ovplyvňuje environmentálnu záťaž, je, či je obal dimenzovaný ako jednorazový alebo viacnásobne použiteľný.

Iba tretina recyklovaného materiálu z PET fliaš sa použije na výrobu nových

Recyklovaný materiál z plastových fliaš používajú aj automobilky či výrobcovia hračiek, čo však znižuje jeho kvalitu. Európski výrobcovia nápojov preto žiadajú v pripravovanej revízii obalovej smernice prioritný prístup k týmto materiálom. 

Vhodnosť či nevhodnosť obalu takisto závisí od typu nápoja. Štúdia publikovaná v časopise Detritus, ktorá skúmala životný cyklus rôznych obalov, napríklad zistila, že zatiaľ čo pre džúsy je najvhodnejší tetrapak, pre mlieko zas kartón.

Sklo je problematické

Sklenené obaly je možné recyklovať prakticky donekonečna. Napriek tomu, že sklo má v spoločnosti lepšie meno než plasty, realita taká ružová nie je.

„Jednorazové sklenené fľaše sú z pohľadu životného prostredia jedným z najhorších obalov. Pri ich recyklácii je nutné použiť veľké množstvo energie, výrazne väčšie ako pri plaste, pretože sklo sa taví pri vyššej teplote,” povedal pre EURACTIV Slovensko Michal Čubrík zo spoločnosti Coca-Cola HBC Česko-Slovensko.

Lepšie to je so sklenenými fľašami, ktoré sa výrobcom vracajú, vymývajú a znovu plnia. Prípadne tých, ktoré ľudia opätovne využívajú. „Tento obal je na tom z environmentálneho hľadiska veľmi dobre, podobne ako recyklované PET fľaše,” doplnil Čubrík.

Výroba sklenených fliaš je zároveň najmä v Spojených štátoch proces, v ktorý z veľkej časti poháňajú fosílne palivá.

Ďalšie nevýhody menuje Brinzík: „Sklenený obal je ťažký, čo znamená, že pri preprave vytvára vyššiu uhlíkovú stopu, a je rozbitný, takže na bezpečnú prepravu a umiestnenie v obchode potrebuje pomocný obal, napríklad prepravku.”

Brinzík však zdôraznil, že sklenené obaly majú svoje využitie. Musia však byť viacnásobne použiteľné. „Obehové sklenené obaly sa osvedčili pre niektorých produktoch, napríklad pri vodách a pive. Teoreticky by mohli fungovať aj napríklad pri mlieku a jogurtoch,” povedal.

PET fľaše na trhu dominujú

Plasty nemajú v spoločnosti dobré meno. Medzi výrobcami sú však plastové obaly obľúbené, pretože sú nositeľmi niekoľkých užitočných vlastností. „Predovšetkým PET je veľmi dobre recyklovateľný a dajú sa z neho vyrábať aj nové plastové fľaše a uzavrieť tak materiálový kolobeh. To je cesta, ktorou chce ísť aj Coca-Cola,” vysvetlil Čubrík.

Zo všetkých nápojov, ktoré Coca-Cola uvádza na slovenský trh, má až 85 percent obaly z PET. Približne desať percent tvoria plechovky a zvyšok opakovateľne použiteľné sklenené fľaše, ktoré spoločnosť dodáva najmä do reštaurácií a kaviarní.

Brinzík tiež podotkol, že plastové obaly sú ľahké, odolné a vhodné na prepravu. V dôsledku vlastností PET fliaš je pravdepodobné, že sa ich spoločnosť tak skoro nezbaví.

Výhody zároveň prispievajú k obrovskému zastúpeniu PET fliaš na trhu, čo však vyvoláva veľké nároky na správne zaobchádzanie a spôsobuje veľké množstvo problémov.

„Samostatnou kapitolou životného cyklu plastov sú mikroplasty, ktoré sa stávajú súčasťou potravinových reťazcov. Na rozdiel od skla, plastov existuje množstvo druhov vrátane kombinácii viacerých druhov plastov alebo plastov s iným druhom materiálu. Z hľadiska recyklovateľnosti sa tak môžeme baviť o výborne recyklovateľných druhoch až po plasty, ktoré sú vhodné len na energetické zhodnotenie a materiálovo sa zhodnotiť nedajú,” skonštatoval Brinzík.

Vo všeobecnosti platí, že plast sa nedá recyklovať donekonečna. Pri každom kole totiž dochádza k znehodnocovaniu, čo znamená, že v istom bode sa plastový odpad dostane buď na skládku alebo do zariadenia na energetické zhodnocovanie (ZEVO). Dovtedy však môže prebehnúť niekoľko kôl recyklácie.

Lucia Morvai zo Správcu systému: Zálohovanie je odsúdené na úspech

Nastaviť tak komplexný systém ako je zálohovanie za desať mesiacov je nadľudský výkon. Systém však funguje a v zákulisí teraz dolaďujeme detaily. Je veľmi pravdepodobné, že európske ciele dosiahneme o štyri roky skôr ako žiada Komisia, hovorí LUCIA MORVAI.

Recyklovaný materiál z PET fliaš je najvhodnejšie použiť na výrobu nových PET fliaš. Ako však informoval portál EURACTIV Slovensko, dnes sa na tento účel využije iba tretina z celkového objemu odpadu. Michal Čubrík pripomína, že o recyklovaný materiál majú záujem aj iné odvetvia, napríklad automobilky či výrobcovia hračiek. V ich prípade však nejde o cirkularitu, ale degradáciu tohto materiálu,” skonštatoval.

Plechovky majú nevýhody

Podobne ako sklenené obaly, aj plechovky je možné recyklovať prakticky donekonečna. Pri ich výrobe sa zároveň priamo nepoužívajú fosílne palivá a recyklácia je energeticky nenáročná, hoci náročnejšia než pri plaste. Recyklované hliníkové plechovky sa preto vo väčšine rebríčkov zvyknú umiestňovať na prvých priečkach.

Nahradiť PET fľaše plechovkami ale možné nie je. Tento typ obalu má totiž aj svoje, najmä praktické, nedostatky. Po otvorení sa plechovka už nedá uzavrieť, preto je vhodná skôr pre menšie balenia a na jednorazovú konzumáciu.

„Účelné by bolo zodpovedne narábať s plastovými obalmi. Nezodpovedný prístup sa prejaví rovnako pri hliníkových obaloch, ak budú namiesto triedeného zberu končiť na skládkach odpadov, v lesoch, riekach alebo moriach,” dodal Brinzík.