Slováci produkujú stále viac komunálneho odpadu

Odborníci z Európskej environmentálnej agentúry (EEA) analyzovali trendy v oblasti manažmentu komunálneho odpadu v jednotlivých členských krajinách v období 2001-2010. Slovensko si vyslúžilo prvenstvo v náraste produkcie tuhého komunálneho odpadu (TKO) pripadajúceho v priemere na jedného obyvateľa. Jeho objem v danom období vrástol o 39 %.

Produkcia TKO na obyvateľa v SR

 

Zdroj: EEA, národná správa o SR, s. 6

Iné krajiny naopak množstvo vyprodukovaného odpadu znížili – Bulharsko o 18 %, Estónsko o 17 %, Slovinsko a Spojené kráľovstvo o 12 %.

Rakúsko, Nemecko a Belgicko sa zase môžu pochváliť najvyššou mierou recyklácie. Spojené kráľovstvo a Írsko zase najrýchlejším rastom miery recyklácie v sledovanom období. 

Správa EEA je dôležitá vzhľadom na to, že komunálny odpad patrí v prvom rade do zodpovednosti verejného sektora a vplyvom súčasnej hospodárskej situácie v mnohých členských štátoch EÚ je potrebné zvýšiť dôraz na čo najefektívnejšie plnenie politických cieľov z hľadiska nákladov. Jej vydaním agentúra podporuje snahy EK pomôcť členským štátom zlepšiť ich výkonnosť pri nakladaní s odpadmi.

Recyklácia v rámci tejto správy zahŕňa recyklovanie materiálov (napríklad skla, papiera, kovov a plastov) i kompostovanie. V súvislosti s podávaním správ o súlade s týmto cieľom si krajiny môžu vyberať medzi štyrmi odlišnými metódami výpočtu. EEA si pre svoju analýzu zvolila jednu metódu, takže je potrebné pripomenúť, že iné metódy by mohli priniesť odlišné výsledky.

Rýchly pokrok i zložitý výhľad

EEA poukázala na to, že v roku 2010 sa v Európe celkovo recyklovalo 35 % komunálneho odpadu, čo je výrazný pokrok z 23 % v roku 2001. Splniť povinné ciele EÚ do roku 2020 podľa rámcovej smernice o odpade, čiže dosiahnuť  50 % recykláciu odpadu z domácností a podobného odpadu, však bude pre viaceré krajiny mimoriadne zložité. Medzi nich zaradila agentúra aj Slovensko.

Na riziko nesplnenia cieľov upozornil v rozhovore pre EurActiv aj Roman Vandák zo spoločnosti ENVI-PAK.

Taktiež Bulharsko a Rumunsko v súčasnosti recyklujú len veľmi malú časť komunálneho odpadu, takže na splnenie cieľa do roku 2020 musia v priebehu tohto desaťročia zvýšiť recykláciu o viac ako 4 percentuálne body za rok, čo sa žiadnej krajine v rokoch 2001-2010 dosiahnuť nepodarilo. Päť krajín už stanovený cieľ dosiahlo. K výraznému zlepšeniu v recyklácii došlo od vstupu do EÚ aj v Slovinsku, Poľsku a Maďarsku.

„Niektorým krajinám sa v pomerne krátkej dobe podarilo s infraštruktúrou, stimulmi a kampaňami na zvýšenie povedomia podporiť kultúru recyklácie. Ostatné však stále zaostávajú a obrovské množstvo zdrojov sa nevyužíva,“ uviedla Jacqueline McGlade, výkonná riaditeľka EEA. „Súčasný intenzívny dopyt po niektorých materiáloch by mal krajiny upozorniť na jednoznačné hospodárske príležitosti, ktoré prináša recyklácia.“

Krajiny s veľmi nízkou úrovňou recyklácie môžu požiadať o výnimku, pokiaľ ide o obdobie na dosiahnutie cieľa.

Niektoré zistenia

V správe sa uvádza, že Európa úspešne zvyšuje „hierarchiu odpadového hospodárstva“, aj keď pomalšie, ako sa požaduje v právnych predpisoch. Najdôležitejšou prioritou je predchádzanie vzniku odpadu. Množstvo komunálneho odpadu vyprodukovaného každým občanom EÚ v období 2001 – 2010 kleslo v priemere o 3,6 %. EEA ale poznamenala, že to môže byť dôsledok hospodárskej krízy, keďže produkcia odpadu na obyvateľa bola v období rokov 2001 – 2007 pomerne stabilná. Navyše údaje zo Slovenska, nórska či Chorvátska hovoria o náraste produkcie TKO.

Vyššie miery recyklácie sú v prvom rade dôsledkom trendov v recyklácii materiálov, pričom v recyklácii biologického odpadu sa dosiahol menší pokrok. Krajiny, ktoré úspešne znižujú množstvo odpadu odosielaného na skládky a zvyšujú mieru recyklácie, obvykle uplatňujú celý rad vnútroštátnych a regionálnych nástrojov. Patrí k nim zákaz ukladania na skládky biologicky rozložiteľného odpadu alebo komunálneho odpadu, ktorý nebol predtým spracovaný, povinný separovaný zber zložiek komunálneho odpadu, ekonomické nástroje, ako napríklad zdanenie skládkovania a spaľovania a poplatky za zber odpadu stimulujúce k recyklácii.

Recykláciou možno znížiť emisie skleníkových plynov a ušetriť cenné zdroje, pretože recyklované materiály nahrádzajú prvotné materiály. Z hľadiska životného cyklu sa zmenou nakladania s komunálnym odpadom v období rokov 2001 až 2010 v EÚ, Nórsku a Švajčiarsku podarilo úspešne znížiť emisie skleníkových plynov z komunálneho odpadu o 56 % alebo 38 miliónov ton ekvivalentu CO2, uvádza sa v správe.

Slovensko

EEA uviedla, že v roku 2011 skončilo na skládkach až 75 % tuhého komunálneho odpadu vyprodukovaného na Slovensku. Asi 10 % TKO sa spaľuje na energetické účely.

Za nakladanie s TKO sú na svojom území zodpovedné samosprávy. EEA poukázala na to, že na Slovensku neexistuje žiadna skládková daň, avšak obce platia za uloženie komunálneho odpadu na skládke poplatok, ktorý sa pohybuje okolo €10 za tonu nevytriedeného odpadu a €13,20 za tonu biologicky rozložiteľného odpadu. Poplatok vyberá obec na území ktorej sa skládka nachádza a tento príjem môže použiť na podporu investícií na nakladania s odpadom.

Existujúca infraštruktúra pre recykláciu je podľa agentúry dostatočná, ale systémy separovaného zberu je potrebné ďalej zlepšovať.

Agentúra tiež priznáva, že pri vykazovaní údajov v nakladaní s TKO môžu vzniknúť určité rozdiely a skutočná miera recyklácie môže byť vyššia. Príkladom je to či sa do vykazovania započítava aj miera recyklácie odpadov z obalov. Na Slovensku fungujú schémy zodpovednosti výrobcov za obaly. Niektoré súkromné firmy, ktoré tieto schémy prevádzkujú, ale nie vždy nahlásia údaje o zozbieranom odpade z obalov, čím sa nedostane ani do údajov Eurostatu o komunálnom odpade.

Porovnanie recyklovaného odpadu z obalov a materiálovo recyklovaného TKO

 

Zdroj: EEA, národná správa o SR, s. 13

4. marca 2013 zverejnil Eurostat údaje o komunálnom odpade z roku 2011, ktoré poskytujú ďalšie možnosti na analýzu. Keďže však Eurostat používa mierne odlišné kategórie než EEA, údaje nie sú priamo porovnateľné s analýzou EEA.