Slovensko asi nedosiahne odpadové ciele. Pomôžu v budúcnosti sankcie?

Splnenie odpadových cieľov nezaručí ani zálohovanie. [TASR/Milan Kapusta]

Ak chcú ľudia viac recyklácie a menej skládok, musia si to zaplatiť, zhodli sa účastníci diskusie o odpadoch. Pomôcť by malo aj zrušenie výnimiek pre bioodpad v novele zákona.

Slovensko s najväčšou pravdepodobnosťou nesplní cieľ recyklovať 50 percent komunálneho odpadu v roku 2020. Ak sa chce k nemu priblížiť, bude musieť zvážiť ešte vyššie skládkovacie poplatky, vyššie ceny výrobkov, z ktorých vzniká odpad, a napokon aj prísnejšie sankcie za netriedenie či úplný zákaz skládkovania.

Vyplynulo to z EURACTIV Stakeholder Workshopu, ktorý sa konal vo štvrtok 16. mája. Diskusia prebehla podľa pravidiel Chatham House, výroky z nej preto nie sú v texte pripísané ich autorom. Na workshope sa zúčastnila reprezentatívna skupina aktérov v odpadovom hospodárstve.

Trend sa nemení

Právne záväzný európsky cieľ pre recykláciu komunálneho odpadu je 50 percent v roku 2020 a 65 percent v roku 2035. Približne toľko odpadu dnes Slovensko skládkuje. Ukladanie komunálneho odpadu na skládky by sa pritom do roku 2035 malo znížiť na 10 percent.

V roku 2017 recyklovalo Slovensko podľa Eurostatu len 30 percent komunálneho odpadu. V roku 2014 to bolo len 10 percent. Štatistiky teda ukazujú nárast.

Európska komisia: Recyklácia sa na Slovensku zvýšila vďaka zmene štatistiky

Európska exekutíva hodnotila uplatňovanie environmentálneho práva v členských štátoch. Slovensko pochválila za zálohovanie PET fliaš a pokarhala za slabú recykláciu komunálneho odpadu.

Na workshope však odznelo, že trend nízkej recyklácie a vysokého skládkovania sa principiálne nemení. To podporuje aj správa Európskej komisie z apríla 2019, podľa ktorej „prudké zvýšenie miery recyklácie v rokoch 2014 až 2017 bolo spôsobené najmä úpravou metodiky štatistického vykazovania, nie zlepšením výkonnosti“.

Slovensko nebude jedinou krajinou, ktorá zrejme poruší 50-percentný cieľ pre rok 2020. Hrozí to celkovo 14, teda až polovici členských štátov Európskej únie.

Spomedzi jednotlivých zložiek komunálneho odpadu sú najväčším problémom bioodpad a plasty. Biologicky rozložiteľný komunálny odpad tvorí až polovicu komunálneho zmesového (netriedeného) odpadu, jeho separácia je však na Slovensku na nízkej úrovni. A hoci plastové obaly sú triedené, s výnimkou PET fliaš sa ich recyklácia dnes zväčša neoplatí.

Skepsa ku vzdelávaniu

Hoci produkcia komunálneho odpadu na Slovensku (378 kg na obyvateľa na rok) zostáva pod európskym priemerom (487 kg), pokračuje jej rast. A predpokladá sa, že s rastom ekonomiky bude ďalej stúpať množstvo odpadu.

„Treba predchádzať tvorbe odpadu. Ak prídete do obchodu pred tým, ako majú byť dva dni voľna, vyzerá to, ako keby mala byť vojna. Plytvanie potravinami je obrovské,“ povedal jeden z účastníkov workshopu.

Máte zero waste? Boj proti plastom sa preniesol do supermarketov

Na základe impulzu z Bruselu prichádza štát s iniciatívami proti odpadom z obalov. Tie však budú aj v budúcnosti plniť dôležitú úlohu v marketingu a udržovaní čerstvosti potravín.

Na workshope preto panovala zhoda, že riešením je predchádzanie vzniku odpadu. Otázka je, ako ho dosiahnuť. Jeden z účastníkov sa vyjadril, že k vzdelávaniu v školách je skeptický. Dôležitejšia je podľa neho výchova k zásadovosti. Ak si ľudia osvoja, štát môže uplatniť ekonomické nástroje.

„Ak bude odpad ťažšie recyklovateľný, mal by byť drahší,“ odznelo v diskusii k téme obalov. Na Slovensku panuje v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov trhové prostredie. „V niektorých krajinách štát nastavuje minimálne ceny niektorých výrobkov,“ podotkol jeden z účastníkov.

To pre Slovensko navrhol ďalší účastník: „Štát, nie organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) by mali určiť, za ktoré výrobky budú výrobcovia platiť OZV menej a za ktoré viac“.

Zákaz skládkovania?

Vyššie poplatky za výrobky by už mali charakter sankcií. „Všetci by sme si mali uvedomiť, že ak chceme žiť v komforte, musíme za to platiť. Systém potrebuje viac peňazí. A v konečnom dôsledku to zaplatí občan ako spotrebiteľ. Ľudia by na to mali byť naučení,“ myslí si jeden z účastníkov.

Rovnakú logiku možno uplatniť aj v prípade skládkovacích poplatkov. Tie by sa mali premietať do obecných poplatkov, ktoré platia občania.

Slovensku hrozí ďalšia žaloba pre skládky odpadu

Brusel stupňuje konanie proti Bratislave pre porušenie európskeho práva v prípade 35 skládok. Envirorezort pripravuje odpoveď, priznáva však, že ide o obrovskú výzvu.

Od tohto roka je účinný nový zákon, podľa ktorého sa odvíjajú od miery triedenia v obci. Obce, ktoré vytriedia najmenej odpadu, budú v roku 2021 platiť 33 eur za tonu skládkovaného odpadu.

Dvaja kľúčoví aktéri sa vyslovili za ešte vyšší nárast skládkovacích poplatkov. „Treba ísť na 40 až 50 eur,“ povedal jeden z nich na workshope.

Ďalší účastník naznačil, že niektoré OZV sa správajú tak, že na skládkach končí aj separovaný odpad. Týka sa to napríklad plastu. Dôvodom je, že recyklácia sa im neoplatí. „Najlepšou cestou je zákaz skládkovania,“ navrhol jeden z účastníkov s tým, že v niektorých európskych krajinách platí. Uvedomuje si, že „potom by nasledovalo veľa sťažností.“

„Tvrdý biznis“

Príležitosťou pre nové opatrenia môže byť plán predchádzania vzniku odpadu pre roky 2021 až 2025, ktorý momentálne pripravuje ministerstvo životného prostredia. Väčším problémom ako plánovanie je však vymáhanie.

Jeden z účastníkov diskusie upozornil na rozpor medzi veľkou zodpovednosťou obcí a ich slabými kompetenciami. „Obce nastavujú pravidlá, ale neseparujú,“ povedal s tým, že toto majú na starosti organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV).

Znečistené a preplnené kontajnery. Obce a štát zaostávajú v osvete

Problém s triedeným odpadom, ktorý sa objavil v Košiciach, zaregistroval NATUR-PACK aj v iných väčších mestách. Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje, že ľudí musia informovať nielen organizácie zodpovednosti výrobcov, ale aj ministerstvo a samosprávy.

„Tvárime sa ako keby to bol neziskový proces, ale je to tvrdý biznis,“ povedal účastník o rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

Odpad je navyše medzirezortným problémom. Okrem envirorezortu ho majú v kompetencii aj iné ministerstvá, ktoré sú však pasívne. V prípade predchádzania vzniku potravinového odpadu by malo dôležitú úlohu zohrávať ministerstvo pôdohospodárstva. Rôzne typy daní sú zase v kompetencii ministerstva financií, ekodizajn výrobkov u ministerstva hospodárstva.

Jeden z účastníkov vyzval štát, aby dôsledne vynucoval zákon a zabránil „kreatívnemu vykazovaniu“.

Recyklácia nestačí

Na celoeurópskej úrovni sa ujal názor, že v boji proti plastom je riešením ich recyklácia. Jeden z účastníkov workshopu však upozornil, že z dlhodobého hľadiska je problematická. Produkty z plastového recyklátu totiž nemajú vysokú pridanú hodnotu, sú naopak nižšej kvality.

„Zo 100-percentne zrecyklovaného plastu som ešte nevidel kvalitný výrobok,“ povedal. Produkt z dva až päťkrát recyklovaného plastu označil za „čosi nepoužiteľné“.

Eurokomisár: Zákaz jednorazových plastov je len prvý krok

Európska komisia chce vidieť pokrok v celom cykle životu plastov. Vyžadovať si to bude viac obnoviteľných zdrojov, nové podnikateľské modely aj nové technológie, hovorí eurokomisár pre životné prostredie KARMENU VELLA pre EURACTIV.sk.

PET fľaše sú podľa neho preto také žiadané, pretože ako odpad-surovinu ich dokáže absorbovať textilný priemysel.

Účastník tiež varoval, že pri zhodnocovaní odpadov treba zohľadniť ich energetickú náročnosť a energetický mix krajiny. Pre recykláciu plastov treba napríklad menej energie ako v prípade kovov. Zároveň platí, že v mnohých krajinách EÚ nie je vynaložená energia úplne zelená.

Čo sa týka bioplastov, riešením sú len vtedy, ak nevznikajú na báze fosílnych palív (ropa a zemný plyn) a sú rozložiteľné v kompostéroch.

Koniec výnimiek

„Ciele (pre recykláciu komunálneho odpadu pre roky 2020 a 2030) by sme mohli dosiahnuť, ak by sme odseparovali a pripravili na zhodnotenie biologicky rozložiteľný komunálny odpad,“ poznamenal jeden z účastníkov.

Ide však o dlhodobejšie riešenie. „Treba vybudovať kapacity a infraštruktúru – kompostárne či technológie pre mechanicko-biologickú úpravu odpadov. To je opatrenie, ktoré sa nedá spraviť za mesiac,“ upozornil.

Nahradí kukuricu odpad? Bioplynové stanice sa majú preorientovať

Na Slovensku už fungujú bioplynky spaľujúce bioodpad z domácností. Hoci vládne plány počítajú s ich rozvojom, prekážkami sú slabý zber bioodpadu, stop-stav v distribúcii elektriny, náklady na vstrekovanie do plynárenskej sústavy či environmentálne riziká.

V medzirezortnom pripomienkovom konaní je momentálne novela zákona o odpadoch. Tá transponuje európsku smernicu o obmedzení jednorazových plastov a ďalšie európske legislatívne akty. Návrh ministerstva životného prostredia okrem toho ruší väčšinu výnimiek z povinnosti triediť kuchynský odpad. Ten tvorí významnú časť biologicky rozložiteľného odpadu v zmesovom odpade.

Výnimka pre mestá so spaľovňami (Bratislava a Košice) a pre mestá neschopné triediť z technických príčin (historické centrá) nebude platiť od roku 2023. Od roku 2021 sa ruší aj možnosť netriediť kuchynský odpad pre ekonomickú neúnosnosť, čo je najčastejšie využívanou výnimkou v mestách a obciach. Novela ponecháva len výnimku netriediť, ak majú domácnosti vlastné kompostéry.

Jeden z účastníkov workshopu je k návrhu zákona skeptický. „Aktuálna novela zákona nepomôže dosiahnuť ciele (pre roky 2020 a 2030). Je to len transpozícia európskej legislatívy. Pre dosiahnutie cieľov treba legislatívu prekopať, úplne, úplne celú. To je dosť zložitý proces pre všetky zúčastnené strany,“ uviedol. Dodal ešte, že „všetko je o peniazoch a o výrazne vyšších peniazoch ako dnes.“