Slovensko dostalo miliónovú pokutu za skládku. Už konáme, reaguje envirorezort

Skládka v Považskom Chlmci [MČ Považský Chlmec]

Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že štát vo veci skládkovania odpadov v Žiline nerešpektoval jeho predchádzajúci rozsudok, ani platnú európsku legislatívu.

Pokutu milión eur a penále vo výške 5 000 eur za každý deň omeškania musí zaplatiť Slovensko za nedodržanie európskej legislatívy o skládkach odpadov a predchádzajúceho rozsudku. V stredu 4. júla to vo svojom druhom rozsudku o skládke odpadov Žilina – Považský Chlmec uviedol Súdny dvor EÚ.

Ministerstvo životného prostredia v reakcii na rozsudok uviedlo, že už boli uzatvorené dve časti skládky. Navyše presadilo legislatívu pre odstránenie prekážok na uzatvorenie poslednej, tretej časti.

Nerešpektovaný rozsudok z roku 2013

Rozhodnutie o uzatvorení a zrekultivovaní skládky v Považskom Chlmci malo byť podľa európskej smernice o skládkach odpadov vydané v roku 2009. Jej činnosť však vtedajšie úrady predlžovali tým, že povolili vytvoriť novú časť skládky. Nová časť síce technicky vyhovovala, ale bola súčasťou nevyhovujúcej skládky ako celku, vysvetľuje slovenský envirorezort v tlačovej správe.

Európska komisia Slovensko zažalovala a v roku 2013 padol prvý rozsudok Súdneho dvora EÚ. Úrady ho však nerešpektovali.

Komisia chce pokutovať Slovensko pre skládku Žilina-Považský Chlmec

Slovensko ani po troch rokoch neprijalo konečné rozhodnutie o postavení skládky. Exekutíva EÚ žiada preto Súdny dvor EÚ, aby uvalil minimálnu jednorazovú pokutu vo výške 939-tisíc eur a dennú pokutu vo výške 6793,80 eur

„V rozsudku z 25. apríla 2013 Súdny dvor rozhodol, že Slovensko si tým, že povolilo prevádzkovanie skládky odpadov Žilina – Považský Chlmec (Slovensko) bez plánu úpravy skládky a bez toho, aby bolo prijaté konečné rozhodnutie o tom, či táto skládka môže pokračovať vo svojej prevádzke na základe schváleného plánu úpravy, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smernice o skládkach odpadov,“ píše sa v tlačovej správe súdu so sídlom v Luxemburgu.

Keďže Komisia sa domnievala, že Slovensko ešte stále neprijalo opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku z roku 2013, v roku 2016 sa rozhodla podať na Súdny dvor EÚ proti nemu druhú žalobu. V žalobe o nesplnenie povinnosti navrhla aj uloženie peňažných sankcií.

Primerané finančné pokuty

„Vo svojom rozsudku z dnešného dňa Súdny dvor konštatuje, že Slovensko na to, aby dodržalo povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smernice, neprijalo všetky opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku z roku 2013. Ku dňu uplynutia lehoty stanovenej vo výzve vydanej Komisiou, teda k 21. januáru 2014, nebolo prijaté žiadne konečné rozhodnutie o pokračovaní prevádzkovania predmetnej skládky alebo o jej uzatvorení,“ vysvetľuje súd v tlačovej správe zo 4. júla.

„Uloženie penále Slovensku (je preto) primeraným finančným prostriedkom na zabezpečenie úplného vykonania rozsudku z roku 2013,“ odôvodňuje súd.

Ako vznikla a funguje jedna z prvých cirkulárnych budov na Slovensku

Búdka 22 minimalizuje dopad na životné prostredie a podporuje inovatívne riešenia, píše PETRA CSÉFALVAYOVÁ.

Súd rozhodol o penále vo výške 5 000 eur za každý deň omeškania pri vykonaní opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s rozsudkom z roku 2013, a to od 4. júla až do dňa úplného vykonania rozsudku z roku 2013. Udelil mu tiež paušálnu pokutu vo výške jeden milión eur, „aby sa účinne predchádzalo budúcemu opakovaniu podobných porušení práva Únie“.

Súd skonštatoval, že nesplnenie povinností, ktoré Slovensku vyplývajú zo smernice, „môže mať negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie ľudí“. Dodal však, že „treba zohľadniť úsilie, ktoré Slovensko postupne vynaložilo na zabezpečenie vykonania rozsudku z roku 2013, ako aj to, že spolupracovalo s Komisiou počas konania pred podaním žaloby“.

Nevyriešené vlastnícke práva

Ministerstvo životného prostredia v tlačovej správe tvrdí, že posun smerom k uzatvoreniu celej skládky nastal v roku 2016. „Práve vtedy Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) vydala integrované povolenie na definitívne uzatvorenie a rekultiváciu skládky s právoplatnosťou od 24. novembra 2016. Toto rozhodnutie sa však týkalo len dvoch častí skládky. Na tretiu časť skládky sa rozhodnutie nevzťahovalo z dôvodu nevyriešených vlastníckych práv k pozemkom pod skládkou,“ píše envirorezort.

Ministerstvo preto začalo pripravovať novelu zákona o Integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania, ktorá má riešiť skládky na nevysporiadaných pozmekoch. „Novela platí od júla. A okamžite začala SIŽP konanie o vydaní rozhodnutia o uzatvorení a rekultivácii skládky,“ vysvetľuje rezort v tlačovej správe. Z novely podľa rezortu vyplýva, že inšpekcia môže v rozhodnutí o uzatvorení skládky obísť majiteľa pozemku.

Ministerstvo tvrdí, že boj proti skládkam sa preň stal prioritou v roku 2016. Podčiarkuje, že vlani vstúpila do platnosti legislatíva, ktorá umožňuje udeliť miliónovú pokutu prevádzkovateľom skládok, ktorí nedodržujú pravidlá.

„Zastavené je budovanie nových skládok odpadov. Došlo spoplatneniu plastových tašiek. Intenzívne sa nastavuje nová odpadová politika, aby sa oplatilo ešte viac triediť a recyklovať. Z eurofondov sa od marca 2016 do polovice roka 2018 podporilo takmer 170 projektov na zhodnocovanie odpadov,“ vymenúva ministerstvo opatrenia, ktoré prijalo.