Slovensko podporuje zákaz jednorazových plastov, počíta so zálohovaním fliaš

Odpad v rieke Bodva pod obcou Jasov [TASR/Milan Kapusta]

Postupný zákaz a nahradenie jednorazových plastových výrobkov hodnotí ministerstvo životného prostredia prevažne pozitívne. Očakáva viac triedeného zberu a menej skládok.

„Slovenská republika podporuje prijatie navrhovanej smernice o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie,“ píše sa v riadnom predbežnom stanovisku, ktoré zverejnilo 4. júla ministerstvo životného prostredia.

Znamená to, že diplomati a ministri zastupujúci Slovensko na rokovaniach Rady EÚ budú podporovať schválenie novej európskej smernice, ktorá má viesť k postupnému zákazu alebo nahradeniu jednorazových plastov. Smernicu na konci mája navrhla Európska komisia.

Envirorezort sa v zverejnených dokumentoch pokúsil aj o zhodnotenie vplyvov novej európskej legislatívy na Slovensko. Hovorí o „výrazných pozitívnych vplyvoch“ na životné prostredie, o hospodárskych vplyvoch „s malým, ale pozitívnym účinkom“ a o „negatívnych, ako aj pozitívnych“ sociálnych vplyvoch. Ministerstvo predpokladá vznik priamych aj nepriamych finančných nákladov na hospodárske subjekty v rámci zavedenia zálohovania plastových fliaš.

Ide o posun oproti minulosti. V materiáli schválenom vládou vlani ministerstvo napísalo, že zálohovanie jednorazových nápojových obalov „by v súčasnej dobe znamenalo vysokú ekonomickú záťaž pre výrobcov a distribútorov“.

Menej odpadu v moriach

Keď Európska komisia zverejnila návrh smernice, odôvodnila ho rastúcim množstvom plastového odpadu v moriach. Zamerala sa na 10 druhov jednorazových výrobkov, ktoré tvoria 43 percent z celkového morského odpadu, a na rybársky výstroj, ktorý predstavuje ďalších 27 percent. Spolu teda tvoria 70 percent odpadu v moriach.

Európa smeruje k zákazu jednorazových plastov

Podľa navrhovanej legislatívy budú členské štáty do roku 2025 povinné zabezpečiť zber 90 percent jednorazových plastových fliaš z nápojov.

„Ak existujú dostupné a cenovo prijateľné alternatívy, predaj jednorazových plastových výrobkov bude zakázaný. Zákaz sa bude vzťahovať na plastové vatové tyčinky, príbory, taniere, slamky, miešadlá a paličky na balóny, ktoré budú musieť byť vyrábané výlučne z udržateľnejších materiálov,“ napísala európska exekutíva koncom mája v tlačovej správe.

Ak neexistuje dostupná a cenovo prijateľná alternatíva k plastovému výrobku, chce Komisia dosiahnuť obmedzenie spotreby „prostredníctvom vnútroštátnych cieľov znižovania spotreby takýchto výrobkov, požiadaviek na dizajn a označovanie a povinností výrobcov v oblasti nakladania s odpadom a čistením“. Napríklad jednorazové nádoby na nápoje vyrobené z plastov budú na trhu povolené len vtedy, ak ich viečka a uzávery zostanú pripevnené k nádobe.

Komisia argumentuje tiež ohrozením zdravia ľudí a zvierat mikroplastami a konkurencieschopnosťou a pracovnými miestami. „Spoločnosti budú mať konkurenčnú výhodu: keď bude pre celý trh EÚ platiť jeden súbor pravidiel, európske podniky budú môcť vytvárať úspory z rozsahu a byť konkurencieschopnejšími na rýchlo sa rozvíjajúcom globálnom trhu s trvalo udržateľnými výrobkami,“ tvrdí.

Nová legislatíva má viesť k obmedzeniu emisií vo výške 3,4 milióna ekvivalentu CO2, škodám na životnom prostredí, ktoré by do roku 2030 predstavovali ekvivalent 22 miliárd eur, a napokon k úspore pre spotrebiteľov za 6,5 miliardy eur.

Nižšie skládkovacie poplatky

Aj slovenský envirorezort hodnotí v predbežnom stanovisku a v doložke vplyvov novú európsku legislatívu prevažne pozitívne.

Mikuláš Huba: Zálohovanie plastových fliaš pomôže ľuďom aj prírode

Niektoré staršie aj novšie členské štáty Európskej únie na rozdiel od Slovenska zálohujú plastové nápojové obaly. Prínosy to má nielen environmentálne, ale aj ekonomické a sociálne, píše MIKULÁŠ HUBA.

V prípade životného prostredia očakáva „výrazne“ pozitívne vplyvy. „Návrhom smernice dochádza k zníženiu plastového odpadu pohodeného voľne v životnom prostredí,“ napísalo ministerstvo v predbežnom stanovisku. V doložke vplyvov si sľubuje, že legislatíva prispeje „k intenzifikácii triedeného zberu komunálnych odpadov, hlavne odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov.“

Priaznivo sa to potom má prejaviť aj v odpadovom hospodárstve. Smernica bude mať „najmä pri nápojových fľašiach priamy pozitívny vplyv na mieru zberu, kvalitu zozbieraného materiálu a následnú recykláciu, pričom ponúkne príležitosti pre podniky pôsobiace v oblasti recyklácie, a na zvýšenie recyklovaného obsahu vo výrobkoch a tým ušetrí primárne zdroje“.

Čo sa týka celkových hospodárskych vplyvov, ministerstvo počíta s „malým, ale pozitívnym účinkom na čistú zamestnanosť, podporia sa inovácie, zabezpečí sa podpora verejnosti a prispeje k širšej efektívnosti zdrojov.“ Dúfa tiež vo viac príležitostí pre mikropodniky a malé a stredné podniky v Európe. „Európske spoločnosti, ktoré už prijali obehové hospodárstvo a obchodné modely, budú mať väčší trh a rozšírené obchodné, investičné a podnikateľské príležitosti,“ konštatuje ministerský materiál.

Envirorezort priznáva, že „konkrétne vplyvy na dotknutné podnikateľské subjekty (charakter a finančné vyjadrenie vplyvov) nevieme v tomto štádiu prípravy návrhu bližšie špecifikovať.“

Priame a nepriame náklady

Napriek tomu dokument rozlišuje priame a nepriame finančné náklady. Priame finančné náklady, „ktoré v súčasnosti nie je možné vyčísliť, sa očakávajú v prípade zavedenia systému vratných záloh pre jednorazové plastové nápojové fľaše alebo ustanovením cieľov v oblasti triedeného zberu.“ Ministerstvo poznamenáva, že podľa princípu rozšírenej zodpovednosti výrobcu budú tieto náklady znášať „znášať hospodárske subjekty zapojené do príslušného dodávateľského reťazca.“

Slovensko by „za istých okolností“ mohlo podporiť nové vlastné zdroje rozpočtu EÚ

Návrhy Európskej komisie na vytvorenie nových environmentálnych daní sú podľa materiálu ministerstva financií pre Slovensko finančne nevýhodné. Napriek tomu by za určitých okolností Slovensko mohlo ich zavedenie podporiť. 

Nepriame finančné náklady zase „môžu“ vzniknúť pri informovaní spotrebiteľov o škodlivosti jednorazových výrobkov.

Čo sa týka konkurencieschopnosti slovenských firiem, materiál konštatuje, že „veľká časť jednorazových plastových predmetov, ktoré sú predmetom obmedzení, sa vyrába mimo EÚ.“ Maloobchodníkom radí, aby si náklady znížili tým, že nebudú kupovať potraviny a nápoje v jednorazových obaloch.

Ministerstvo priznáva, že nižšie výdavky spotrebiteľov na potraviny sa premietnu do poklesu maloobchodného predaja. „Dôjde však k opätovnému vyváženiu, keďže spotrebitelia budú investovať svoje peniaze do alternatív, a tak podporia inovačné reakcie. Rozvinú sa nové obchodné modely,“ píše envirorezort.

V dizajne nových výrobkov sa podľa ministerstva prejavia vplyvy novej legislatívy na inovácie.  Počíta pritom s „úzkou spoluprácou s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky v oblasti výskumu, vývoja a inovácii v súvislosti s dizajnom výrobkov alebo zmien v dizajne výrobkov a prechodu na trvalo udržateľné náhrady (napr. nahradenie plastového obsahu).“

Posun oproti minulosti

V oblasti sociálnych dopadov ministerstvo verí v zníženie skládkovania alebo voľne pohodeného odpadu v prírode, a tým aj nižšie poplatky za komunálne odpady a väčšiu čistotu okolia. Hoci zmenu výdavkov domácností nedokáže kvantifikovať, predpokladá, že „používaním alternatívnych výrobkov, ktoré sú trvácnejšie a opakovane použiteľné, dôjde k poklesu (ich) celkových výdavkov“.

Rezort počíta aj s rizikom negatívnych vplyvov na domácnosti – na nákup drahších alternatív za jednorazové výrobky. „Z dlhodobého hľadiska však táto zmena môže znamenať pozitívny vplyv na hospodárenie domácností z dôvodu zavedenia opakovane použiteľných alternatív,“ dodáva ministerstvo.

Stanovisko ministerstva k európskej smernici predstavuje posun v jeho uvažovaní.

Menej jednorazových obalov? Pre Slovensko je to „vysoká ekonomická záťaž“

Podľa novej európskej plastovej stratégie by mali byť všetky plastové obaly na európskom trhu recyklovateľné.

„So zainteresovanými stranami (bola) diskutovaná aj téma zavedenia zálohovania jednorazových nápojových obalov. Zo záverov vyplynulo, že takéto opatrenie by v súčasnej dobe znamenalo vysokú ekonomickú záťaž pre výrobcov a distribútorov,“ napísalo v materiáli schválenom vládou v decembri 2017. V materiáli „Vyhodnotenie plnenia cieľov Programu predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2014 – 2018“ sa zaoberalo aj myšlienkou zákazu používania jednorazových riadov v stálych prevádzkach stravovania. Napokon však len opatrne skonštatovalo, že „vzhľadom na enormný nárast rozvozu jedál, najmä obedových menu, je potrebné zvážiť vhodnú formu regulácie v tejto oblasti.“

Rakúske predsedníctvo chce novej smernici venovať „špeciálnu pozornosť“. Spoločné stanovisko Rady EÚ, kde sú zastúpené členské štáty, plánuje dosiahnuť v decembri.