Sólymos dúfa vo vyššiu recykláciu, obchodníci ďalej bojujú proti zálohovaniu

Rím skúša vratný systém PET fliaš, v ktorom záloha slúži na nákup lístka na MHD. [TASR/AP/Gregorio Borgia]

Envirorezort a zväz obchodu sa zhodujú, že treba vylepšiť systém separovaného zberu. Kým štát sa spolieha aj na zálohovanie PET fliaš, zástupcovia súkromného sektoru ho považujú za „nehoráznosť a nezmysel“.

Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) verí, že v roku 2020 bude Slovensko „veľmi blízko“ k európskemu cieľu 50-percentnej recyklácie odpadu.

Povedal to v rozhovore pre TASR s tým, že to bude závisieť napríklad od podpory budovania recyklačných kapacít alebo úpravy započítavania bioodpadu do triedeného zberu.

Slovensko čakajú v budúcom desaťročí ešte ambicióznejšie recyklačné ciele na úrovni vyše 50 percent. Do roku 2029 bude musieť tiež vyzbierať 90 percent plastových fliaš.

Kým ministerstvo životného prostredia považuje pre tento účel za najlepšie riešenie zálohovanie, Zväz obchodu SR proti nemu naďalej bojuje. „Keďže dnes v SR separujeme už viac ako 62 percent PET fliaš, do prípadného naplnenia cieľov EÚ – a obchodníci súhlasia, že ho treba naplniť, avšak rozumne a vecne – tak chýba 28 percent. Podľa analýzy Inštitútu environmentálnej politiky bude týchto 28 percent stáť 80 miliónov eur (údaj z roku 2018). Dnes však už vieme, že to bude okolo 100 miliónov EUR,“ napísali zástupcovia obchodníkov v tlačovej správe.

Nemalé peniaze z európskych zdrojov

Minister Sólymos poukazuje podľa TASR na štatistiku, podľa ktorej sa od roku 2015 do 2018 miera recyklácie zvýšila o 150 percent.

„A to sú len čísla z roku 2018. Odvtedy sme napríklad novelou zákona zaviedli ciele zberu pre organizácie zodpovednosti výrobcov alebo naviazali cenu skládkovania na percento vytriedenia,“ dodáva.

Slovensko má lepšie odpadové štatistiky, skládkuje pritom čoraz viac

Slovenské ministerstvo životného prostredia sa chváli vyššou recykláciou a nižším skládkovaním. Za prvým údajom je najmä kvalitnejšie výkazníctvo, druhý ukazovateľ je spochybnený nárastom v absolútnych číslach.

Okrem krokov na zvyšovanie vytriedenia odpadu je podľa neho dôležité aj budovanie recyklačných kapacít, uvádza TASR.

„Recyklačný priemysel už teraz podporujeme nemalými peniazmi z európskych zdrojov,“ pripomenul. V súčasnosti sa podľa neho rozhoduje o ďalšom programovom období a o tom, koľko peňazí z EÚ bude môcť ísť práve na tento účel.

Započítavanie domácich kompostérov

Štatistiky by tiež podľa ministra mohlo zlepšiť započítavanie spracovania biologicky rozložiteľného odpadu v domácich kompostéroch. Očakáva, že s konkrétnym odporúčaním, mohla prísť Európska komisia.

Ako informuje TASR, v súčasnosti sa odpad spracovaný v domácich kompostéroch nezapočítava do vytriedeného odpadu.

Povinné triedenie bioodopadu aj čiastočný zákaz skládkovania. Mení sa zákon o odpade

Nová legislatívna úprava obmedzuje skládkovanie a spaľovanie komunálneho odpadu. Zavádza tiež pravidlo, podľa ktorého by mali poplatky za výrobky zohľadňovať ich recyklovateľnosť.

To podľa ministra predstavuje pre obce problém. Od miery vytriedenia odpadu totiž závisí poplatok, ktorý obce platia za skládkovanie.

„Niektoré obce kupovali malé kompostéry pre jednotlivé domácnosti, iné vybudovali obecné kompostárne. Kým obec, ktorá má veľkú kompostáreň, si tento odpad môže započítať do percent vytriedeného odpadu, obec s domácimi kompostérmi nie,“ vysvetľuje Sólymos.

Obchodníci vidia „nehoráznosť“

Ešte pred rokom Európska komisia Slovensko a ďalších 13 krajín upozorňovala na to, že pravdepodobne nesplnia záväzok v roku 2020 recyklovať polovicu odpadu. Európska únia tiež odvtedy prijala ešte ambicióznejšie ciele. Do roku 2025 majú krajiny recyklovať 55 percent komunálneho odpadu, o päť rokov 60 percent a v roku 2035 65 percent.

Pre Slovensko sú ciele o niečo miernejšie, získalo päťročný odklad.

Slovensko asi nedosiahne odpadové ciele. Pomôžu v budúcnosti sankcie?

Ak chcú ľudia viac recyklácie a menej skládok, musia si to zaplatiť, zhodli sa účastníci diskusie o odpadoch. Pomôcť by malo aj zrušenie výnimiek pre bioodpad v novele zákona.

S cieľom zvýšiť recykláciu obalov zavádza Slovensko od roku 2022 zálohovanie PET fliaš a plechoviek. Príslušným zákonom, ktorý už schválila vláda, sa budú poslanci vo výboroch Národnej rady SR zaoberať koncom augusta.

Zväz obchodu SR, ktorý združuje zástupcov výrobcov a maloobchod, na tlačovej konferencii na začiatku augusta opäť protestoval proti zálohovaniu. „Zastavme prosím túto nehoráznosť a nezmysel,” apeloval podľa tlačovej správy zväzu z 8. augusta jeho prezident Martin Katriak.

Na analýzu stále čakajú

Podľa ZO SR veľká väčšina miest a obcí dnes úspešne zbiera PET obaly formou separovaného zberu. Podľa údajov envirorezortu sa dnes takto zozbiera približne 62 percent PET obalov, podľa údajov ZO SR je to asi 69 percent. Náklady s tým spojené znášajú prevažne výrobcovia, upozorňuje zväz.

Podľa legislatívy EÚ sa má do roku 2029 recyklovať 90 percent PET obalov. V novele zákona však ministerstvo navrhuje ciele 70 percent v roku 2023 a 90 percent už v roku 2024.

Obchodníci vidia za zálohovaním PET fliaš „predvolebnú taktiku“

Zväz obchodu SR na príprave vratného systému pre plastové nápojové obaly spolupracuje, hoci s nevôľou. Envirorezort zvažuje, že mu ustúpi v umiestnení odberných automatov.

ZO SR tvrdí, že ide o „jasný a nepochopiteľný… goldplating“, teda zvyšovanie regulačnej záťaže domácimi štandardmi, ktoré sú ambicióznejšie ako európske.

Obchodníci tvrdia, že analýzy ministerstva boli doteraz zamerané na zdôvodnenie zálohovania. „Požiadali sme ministra, aby bola uskutočnená aj analýza doterajšieho zberu separovaním. Doteraz na takúto analýzu čakáme,” uviedol prvý viceprezident ZO SR Pavol Konštiak.

Väčšina európskych krajín nezálohuje

„Poukazuje sa na to, že zálohovanie funguje v ôsmich krajinách EÚ, pričom ako hlavný príklad ´úžasného´ zberu formou zálohovania je spomínaná Litva. Treba však spomenúť aj to, že 20 krajín EÚ nepovažuje spôsob zberu zálohovaním za vhodný a dobrý. Napríklad naši susedia, Rakúsko a Česká republika, jednoznačne odmietajú zálohovanie,” upozornil Konštiak.

V záujme zálohovania bude podľa Katriaka nutné zriadiť centrálne zúčtovacie centrum, nakúpiť a inštalovať nové technológie a zabezpečiť ich servis, uskutočniť v mnohých prípadoch ťažko vykonateľné úpravy priestorov v obchodoch a zaviesť naozaj fungujúcu logistiku zberu vyzbieraných PET fliaš.

Zálohovanie PET fliaš, zákaz ničenia nového tovaru, odpadová polícia. Francúzsko robí ekologický obrat

Ambiciózny francúzsky odpadový zákon prichádza so systémom vratných záloh aj zákazom vyhadzovania nepredaných výrobkov. Obce sa obávajú narušenia triedenia ostatných obalov, mimovládky príliš vágnych ustanovení.

„V  súvislosti s úpravou priestorov v obchodoch bude potrebné tiež vyhovieť požiadavkám veterinárov a hygienikov. Bude potrebné prijať nových pracovníkov, a to nielen v obchodoch, ale v celom systéme. A to všetko preto, aby sme namiesto zlepšovania fungujúceho systému separovaného zberu (62 percent) išli od nuly,” tvrdí Katriak.

Myslí si tiež, že „bude narušený komfort zákazníka”.

Kritika európskej plastovej dane

Zväz obchodu tiež kritizoval, že envirorezort súhlasí so zavedením novej európskej plastovej dane ako nový vlastný zdroj európskeho rozpočtu v rokoch 2021 až 2027. Slovensko by mala podľa odhadov Inštitútu environmentálnej politiky stáť za sedem rokov 381 miliónov eur.

Ministerstvo naznačilo, že by ju mali platiť výrobcovia nerecyklovaných plastových obalov, podľa objemu ktorých sa bude počítať jej presná výška.

„Sporná a kontraproduktívna“. Zástupcovia slovenských výrobcov plastovú daň nevítajú

Európska únia diskutuje o novom príjme európskeho rozpočtu založenom na množstve nerecyklovaného plastového odpadu. Organizácie zodpovednosti výrobcov na Slovensku sa obávajú dodatočného daňového zaťaženia.

„Namiesto úplne zbytočného a drahého systému zálohovania jednorazových obalov odporúčame riešiť skutočné problémy odpadového hospodárstva na Slovensku,“ vyzval Konštiak.

Slovensko by podľa neho malo vylepšiť systém separovaného zberu, viac zainteresovať občanov na separovaní odpadov a prijať stratégiu eliminácie mikroplastov v životnom prostredí.

Partneri

NATUR-PACK