Spĺňame environmentálne normy, uisťujú výrobcovia energie z odpadu

Záber na košickú spaľovňu v roku 2014. [TASR/Milan Kapusta]

Záujem priemyselných zákazníkov o energetické zhodnocovanie odpadu enormne rastie, hovorí riaditeľ košickej odpadovej firmy Kosit Marián Christenko. 

Obe spaľovne komunálneho odpadu na Slovensku spĺňajú environmentálne štandardy vyplývajúce z domácej aj európskej legislatívy. Predstavitelia firiem Kosit v Košiciach a Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) v Bratislave to uviedli pre portál EURACTIV.sk.

Generálny riaditeľ Kositu Marián Christenko dokonca tvrdí, že investičnú politiku nastavujú tak, aby predbehla účinnosť platnej i očakávanej legislatívy. „V mnohých ohľadoch vykazuje zariadenie na energetické využitie odpadov v Košiciach také výsledky emisií, ktoré sú hlboko pod legislatívou povolenými limitami a už dnes je pripravené taktiež na napĺňanie oveľa prísnejších kritérií, ktoré v Európskej únii vstúpia do platnosti v krátkom čase,“ spresnil Christenko pre portál.

Plnenie „najprísnejších pravidiel“ pri spaľovaní odpadu v košickej a bratislavskej prevádzke potvrdzuje aj ministerstvo životného prostredia.

Nové spaľovne: Pôvodcovia odpadu súhlasia, ochranári sú proti

Ministerstvo životného prostredia jednoznačne neodmieta dodatočné kapacity pre energetické zhodnocovania odpadu, je však proti financovaniu z verejných zdrojov.

Téma výroby energie z odpadu vystúpila do popredia po tom, čo firma Ewia, do ktorej portfólia patrí aj Kosit, ohlásila zámer vybudovať na Slovensku päť nových zariadení. Posledný augustový týždeň spresnila, že prvé by malo v roku 2025 stáť v okrese Šaľa. Christenko pre EURACTIV.sk potvrdil aj záujem rozšíriť kapacity existujúcej košickej prevádzky do roku 2030. Odpad by sa mal namiesto uhlia po roku 2023 spaľovať tiež na hornej Nitre. Nová spaľovňa sa napokon plánuje v okrese Prešov.

Súhlas s rozšírením kapacít na energetické zhodnocovanie odpadu naznačujú najväčší zástupcovia pôvodcov komunálneho odpadu (organizácie zodpovednosti výrobcov), proti sú naopak slovenskí ochranári.

Veľa skládkovania, málo spaľovania

Ako v lete informoval portál EURACTIV.sk, podiel energetického zhodnocovania odpadu na Slovensku medziročne klesol. Kým v roku 2017 predstavoval takmer 10 percent narábania s komunálnym odpadom, v roku 2018 to bolo len 7 percent.

Najrozšírenejším je skládkovanie s podielom 61 percent predvlani a 55 percent vlani.

V roku 2018 sa na Slovensku spálilo 157 tisíc ton komunálneho odpadu, rok pred tým 197 tisíc ton. Medzi rokmi 2010 a 2016 stúplo množstvo energeticky zhodnoteného komunálneho odpadu zo 110 tisíc ton na 197 tisíc ton, uvádzajú štatistiky Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) na ministerstve životného prostredia.

Nakladanie s komunálnym odpadom na Slovensku. [IEP]

V rovnakom období kleslo množstvo skládkovaného odpadu len mierne – z 1,4 na 1,3 milióna ton. V európskej hierarchii odpadového hospodárstva je energetické zhodnocovanie odpadu považované za environmentálne šetrnejšie riešenie ako jeho skládkovanie, čo je najhoršia možnosť.

Zhodnocujú aj priemyselný odpad

Aktuálna slovenská kapacita pre energetické zhodnocovanie komunálneho odpadu je teoreticky 285 tisíc ton (ak nepočítame slovenské cementárne). Už teraz sa však v košickej prevádzke spaľuje aj priemyselný odpad.

Christenko pre EURACTIV.sk uviedol, že teoreticky využiteľná kapacita košickej prevádzky je 150 tisíc ton. „Aktuálna prevádzková spotreba je nastavená na približne 125 tisíc ton odpadu ročne,“ pokračoval riaditeľ Kositu. To jej umožňuje dodávať teplo 2 400 domácnostiam a elektrinu 19 000 domácnostiam.

V roku 2018 Kosit energeticky zhodnotil 125 657 ton odpadu. Zmesový komunálny odpad však predstavoval len 105 276 ton, zvyšok tvoril odpad z priemyslu.

„Záujem našich priemyselných zákazníkov o energetické zhodnocovanie odpadu v poslednom období enormne rastie. Trend nárastu podielu priemyselných odpadov v celkovom mixe energetického zhodnocovania potvrdil aj Konfederácia európskych zariadení na energetické využitie odpadu,“ tvrdí Christenko.

Bratislava a Košice takmer neskládkujú

Hovorkyňa OLO Beáta Humeníková pre EURACTIV.sk uviedla, že kapacita bratislavskej spaľovne odpadu je 135 tisíc ton ročne. To podľa nej stačí na energetické zhodnocovanie zmesového komunálneho odpadu zvážaného z hlavného mesta. Vyrobená elektrina sa minie na prevádzku spaľovne a v domácnostiach.

Záujem rozšíriť kapacity do roku 2030 Humeníková nevylúčila, jednoznačne ich však nepotvrdila. „Ďalšie strategické kroky budú predmetom rokovaní vedenia hlavného mesta a spoločnosti OLO,“ uviedla hovorkyňa.

Slovensko má lepšie odpadové štatistiky, skládkuje pritom čoraz viac

Slovenské ministerstvo životného prostredia sa chváli vyššou recykláciou a nižším skládkovaním. Za prvým údajom je najmä kvalitnejšie výkazníctvo, druhý ukazovateľ je spochybnený nárastom v absolútnych číslach.

Vďaka spaľovaniu odpadu Košice podľa firmy Ewia skládkujú len tri percentá odpadu. OLO vo februári pre Bratislavské noviny uviedlo, že neskládkuje žiaden komunálny odpad a všetok odváža do spaľovne.

OLO však na svojej stránke spresňuje, že zo spaľovania odpadu vzniká škvara, ktorá končí na „riadenej skládke ostatného odpadu“. Zostávajúci popolček vyčíta spaľovaniu odpadu aj ochranár Branislav Moňok z Priateľov Zeme – SPZ. Moňok tiež pre EURACTIV.sk povedal, že v pomerne malých množstvách produkuje aj emisie skleníkových plynov a zdraviu nebezpečných látok.

Kosit: Ideme nad rámec zákona

Kosit tvrdí, že ide nad rámec environmentálnej regulácie. Za kľúčový parameter výroby energie z odpadu emisie oxidu uhoľnatého (CO). „CO je produktom spaľovania z priemyselných pecí, kotlov a iných technologických zariadení spaľujúcich plynné, kvapalné a tuhé palivá, a je najškodlivejšou zložkou výfukových plynov,“ vysvetľuje Christenko.

„Priemerná hodnota emisií CO dosiahla v roku 2018 v rámci kotla K2 hodnotu 17,4 mg/m3 a v prípade kotla K1, ktorý rok pred tým prešiel generálnou opravou, dokonca iba 15,6 mg/m3,“ spresňuje. Horný zákonný limit platný pre energetické zhodnotenie odpadov je pritom 50 mg/m3.

Christenko naznačuje, že normy sú pre odpady prísnejšie ako pre iné palivá. „Pre porovnanie – emisný limit pre spaľovanie plynu je až 100 mg/m3 a v prípade biomasy dokonca 250 mg/m3,“ hovorí.

„Takto by sme vedeli pokračovať aj s ostatnými parametrami ako sú NOx, SOx, prípadne tuhé znečisťujúce látky, kde dosahujeme lepšie parametre oproti ostatným porovnateľným zdrojom elektrickej energie a tepla a s výrazným náskokom plníme aj zákonné normy,“ myslí si riaditeľ Kositu.

Najviac vypúšťajú dusík

Oxid uhoľnatý sa na celkových emisiách podieľa len 0,3 percentami.

„Celkové emisie CO na Slovensku boli v roku 2017 v objeme 152 718 ton. Zariadenie na energetické využitie odpadov v Košiciach vyprodukovalo približne 16 ton CO čo predstavuje 0,011 percenta z celkovej produkcie Slovenska,“ hovorí Christenko.

Európsky trh s recyklovaným papierom je v kríze

V dôsledku čínskeho zákazu dovozu sa v Európe hromadí zberový papier a jeho ceny výrazne klesli. Situácia sa pravdepodobne zlepší až o niekoľko rokov.

EURACTIV.sk sa špeciálne opýtal aj na emisie oxidu uhličitého. „CO2 nie je jedovatý plyn a je bežnou súčasťou atmosféry. Údaje sledujeme a vyhodnocujeme, v našom prípade však nie je stanovený žiadny limit,“ objasňuje riaditeľ Kositu.

CO2 predstavuje asi 9 percent emisií košického zariadenia na energetické využitie odpadov. Väčšinu tvorí dusík (65 percent), nasleduje vodná para (17) a napokon kyslík (7). „Dve percentá predstavujú parametre, ktoré sú kontinuálne sledované a predkladané inšpekcii a štátnym úradom,“ dopĺňa Christenko.

OLO: Sme pod kontrolou

Humeníková z bratislavského OLO tvrdí, že aj ich „spaľovňa odpadu spĺňa všetky súčasné environmentálne štandardy a požiadavky stanovené slovenskou aj európskou legislatívou“. Na otázku o emisiách CO2 len odpovedala, že ich ročné meranie nie je povinnosťou zo zákona.

„Všetky emisné limity sú priebežne monitorované automatickým monitorovacím systémom, ku ktorému má neustály prístup Slovenská inšpekcia životného prostredia a Okresný úrad životného prostredia,“ odpovedala stručne. Bratislavská spaľovňa prešla podľa stránky OLO rozsiahlou rekonštrukciou v rokoch 2000 až 2002, kedy boli nahradené dva z troch pôvodných kotlov zo 70 rokov 20. storočia. Systém pre automatické monitorovanie spalín bol „kompletne zrekonštruovaný“ v roku 2009.

Rekonštrukciou prešla v posledných rokoch aj košická prevádzka. „Vďaka know-how Kositu má spoločnosť ewia všetky predpoklady na to, aby priniesla riešenia aj do ďalších regiónov Slovenska,“ píše Ewia na svojej stránke.

Ministerstvo životného prostredie pre EURACTIV.sk potvrdilo, že „aktuálne spaľovne v Bratislave a Košiciach majú vydané integrované povolenia, ktoré reflektujú najprísnejšie pravidlá.“

Ekologickejšie ako skládkovanie

Christenko, ktorý je zároveň šéfom firmy Ewia plánujúcej nové prevádzky, považuje energetické zhodnocovanie za jeden zo základných pilierov odpadového hospodárstva každej vyspelej ekonomiky. „A sme presvedčení, že tomu tak bude ešte mnoho desaťročí,“ povedal.

Výrobu elektriny a tepla z odpadov považuje za „omnoho ekologickejšiu možnosť ako skládkovanie“. Šetrí podľa neho aj fosílne palivá.

„Sporná a kontraproduktívna“. Zástupcovia slovenských výrobcov plastovú daň nevítajú

Európska únia diskutuje o novom príjme európskeho rozpočtu založenom na množstve nerecyklovaného plastového odpadu. Organizácie zodpovednosti výrobcov na Slovensku sa obávajú dodatočného daňového zaťaženia.

Pripomína, že zariadenia na energetické využitie odpadov sú aj v „škandinávskych krajinách, ktoré sú považované za najekologickejšie krajiny Európy a ktoré tým dodávajú veľmi podstatnú časť elektrickej energie a tepla domácnostiam.“

„Najlepším riešením je prestať vytvárať odpad, respektíve jeho tvorbu čo najviac obmedziť. Ak to nie je možné, ďalšími možnosťami sú opätovné využitie, recyklácia a zhodnotenie odpadu,“ dodáva Humeníková z OLO.

Téme sa budeme venovať aj v ďalších článkoch v najbližších dňoch.

Partneri

NATUR-PACK