„Sporná a kontraproduktívna“. Zástupcovia slovenských výrobcov plastovú daň nevítajú

OZV upozorňujú na paralelné zavádzanie zálohovania a plastovej dane. [EPA-EFE/Samut Prakan]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Dorástla EÚ na vlastné dane?

Európska únia diskutuje o novom príjme európskeho rozpočtu založenom na množstve nerecyklovaného plastového odpadu. Organizácie zodpovednosti výrobcov na Slovensku sa obávajú dodatočného daňového zaťaženia.

Pre ochranárov je nevyhnutným riešením, pre výrobcov zdroj obáv z vysokých nákladov a zložitosti systému.

Na daň z nerecyklovaných plastových obalov, o ktorej sa diskutuje v Európskej únii, reagujú rozhodujúci aktéri v slovenskom odpadovom hospodárstve rôzne.

Ochranári sú spokojní

Daň z plastového odpadu by mala podľa vlaňajšieho návrhu Európskej komisie jednak podporiť boj proti plastovému odpadu a jednak priniesť každý rok sedem miliárd eur do dlhodobého európskeho rozpočtu.

Branislav Moňok z environmentálnej mimovládky Priatelia Zeme-SPZ označil plastovú daň vo vyjadrení pre EURACTIV.sk za „správny a v súčasnej situácii aj nevyhnutný koncept.“ Za správne riešenie ju považujú Daniel Lešinský a Miloš Veverka z Centra pre trvalo-udržateľné alternatívy.

Nová plastová daň ako príjem európskeho rozpočtu? Slovensko súhlasí

V Bruseli sa rodí kompromis na odvode z nezrecyklovaných plastových obalov. Slovensko by počas siedmich rokov vyšiel na 381 miliónov eur. Otázne je, z čoho by ho zaplatilo.

Tento nový vlastný zdroj by mal v rokoch 2021 – 2027 tvoriť podľa výpočtov komisie štyri percentá európskeho rozpočtu. Štáty by ho mali platiť v závislosti od množstva nezrecyklovaných odpadov z plastových obalov: 80 eurocentov za každý kilogram.

Slovensko by podľa odhadu Inštitútu environmentálnej politiky vyšla plastová daň za sedem rokov na 381 miliónov eur. V prvom roku by zo slovenského do európskeho rozpočtu putovalo 51 miliónov eur, priemer za sedem rokov by však bol 54 miliónov. Dôvodom je konzervatívny odhad, ktorý nepočíta so zavedením nových odpadových politík a nárastom množstva nerecyklovaných odpadov z plastových obalov.

S plastovou daňou v takejto forme v princípe súhlasia aj ministerstvá financií a životného prostredia. Otázkou je, z čoho by Slovensko nový odvod platilo. Envirorezort naznačil, že nové finančné bremeno by rád preniesol na výrobcov plastových obalov.

Otázne načasovanie

Dvaja najväčší zástupcovia výrobcov sa však na novú európsku daň dívajú s obavami.

„Na túto otázku sa podľa mňa nedá celkom zodpovedať,“ reaguje Michal Sebíň na otázku portálu EURACTIV.sk, či je nový plastový odvod správnym riešením. Sebíň je riaditeľom organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) NATUR-PACK.

OZV vďaka financiám od pôvodcov odpadov financujú a zabezpečujú zber a triedenie komunálnych odpadov vrátane odpadov z plastových obalov.

„Je mi jasné, že EÚ vytiahla do boja proti plastom. Aktuálne sa však nastavujú nové ciele pre plastový odpad aj pre komunálny odpad ako celok, vychádzajúce z revízie odpadových smerníc,“ vysvetľuje Sebíň svoju skepsu.

Ďalej pripomína, že ešte neschválená novela zákona prichádza s ekomoduláciou, čo zanemená, že ťažko recyklovateľné odpady by výrobcovia v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov mali platiť viac. „Ešte sme tieto opatrenia ani nestihli zaviesť a už vôbec nie vyhodnotiť a už sa zavádza ďalšie opatrenie, ďalšia daň,“ kritizuje riaditeľ NATUR-PACK.

Priveľké finančné bremeno

Za vyššie zdanenie nerecyklovateľných odpadov považuje Sebíň práve ekomoduláciu.

„Nie som si preto úplne istý na koho by mala byť táto nová daň prenesená, ale verím, že nebude zase iba ´hodená na krk´ výrobcom. Systém začína byť neprehľadný, kombinuje sa triedený zber so zálohovaním (PET fliaš) a dodatočnými daňami,“ myslí si riaditeľ OZV.

Budeme za ťažšie recyklovateľné výrobky platiť viac? Nový zákon robí prvý krok

Ochranári a výrobcovia vítajú zrušenie výnimiek z triedenia bioodpadu a zákaz skládkovania neupraveného odpadu. Niektoré opatrenia v návrhu zákona však hrozia znefunkčnením systému triedeného zberu.

Upozorňuje tiež, že napriek novým návrhom chýbajú základné definície: čo bude považované za recyklovaný odpad, aké majú byť výstupy z procesu recyklácie a podobne.

Na tento problém upozornili vo vyjadrení pre EURACTIV.sk aj Ivana Maleš a Petra Cséfalvayová z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN). „Je potrebné si zadefinovať, čo to znamená recyklovateľný. Definícia musí vychádzať aj z podmienok lokálnych na danom území aj z ekonomických ukazovateľov,“ hovoria expertky.

Mala by byť daň financovaná vyšším zdanením skládkovania a spaľovania nerecyklovaného odpadu? Maleš a Cséfalvayová naznačujú, že financie treba hľadať inde: „Poplatky za skládkovanie odpadov sa budú každoročne zvyšovať a tak aj náklady na skládkovanie odpadov. Náklady za spaľovanie odpadov sú už dnes dostatočne vysoké a tak je potrebné pokryť náklady, ktoré sú spojené s výrobkami, ktoré nie sú recyklovateľné, ale je potrebné za tieto výrobky zaplatiť náklady za ich zhodnotenie alebo zneškodnenie.“

Dvojité zdanenie a neistý efekt

Riaditeľka komunikácie OZV ENVI-PAK Katarína Kretter hovorí o plastovej dani ako o „zložitej otázke“.

Upozorňuje na funkčnú stránku plastových obalov: „Často zabezpečujú hygienickosť balenia, potraviny vďaka nim vyhovujú hygienickým štandardom a zostávajú bezpečné pre zdravie.“

Ďalej pripomína, že výrobca už dnes hradí poplatok zmluvnej OZV pre to, aby bol obal vyzbieraný v rámci triedeného zberu a zhodnotený, financuje infraštruktúru v obciach, dotrieďovanie a zároveň osvetu a vzdelávanie v oblasti triedenia.

„Ďalší poplatok by sa pravdepodobne opäť premietol do ceny výrobku, čím by v podstate ekonomicky zasiahol i tých ľudí, ktorí s obalom nakladajú správne a poctivo triedia,“ tvrdí Kretter.

Hovorkyňa ENVI-PAK varuje pred „dvojitým zdanením“ s neistým efektom. „Slovensko už má neblahé skúsenosti s ekodaňou. Akumulácia prostriedkov v Recyklačnom fonde bez možnosti kontroly ich využitia výrobcami neviedla k zlepšeniu triedeného zberu ani recyklácie v Slovenskej republike,“ pripomína Kretter.

Spravodlivé rozdelenie zodpovednosti

Hovorkyňa ENVI-PAK dáva do pozornosti ďalšie opatrenia, ktoré Európa zavádza v boji proti plastovému odpadu: zákaz uvádzania na trh niektorých jednorazových plastov či povinnosť vyzbierať 90 percent jednorazových nápojových obalov (PET) do roku 2029.

Vlani schválená európska smernica o odpadoch a obaloch z odpadov tiež zavádza nové ciele a pravidlá pre výpočet ich dosahovania. Európska únia by mala podľa nej recyklovať 55 percent odpadov z plastových obalov v roku 2030. Už dnes ich pritom Únia recykluje 42 percent, Slovensko 52 percent.

Slovensko asi nedosiahne odpadové ciele. Pomôžu v budúcnosti sankcie?

Ak chcú ľudia viac recyklácie a menej skládok, musia si to zaplatiť, zhodli sa účastníci diskusie o odpadoch. Pomôcť by malo aj zrušenie výnimiek pre bioodpad v novele zákona.

Nová environmentálna daň by bola podľa Kretter kontraproduktívna. Dôvodom je, že by ešte viac zvýšila už stúpajúce náklady výrobcov a celého systému. „Budú potrebné nové opatrenia zamerané na optimalizáciu hodnotového reťazca recyklácie obalov nielen pre plasty, ale aj pre iné materiály,“ odhaduje Kretter.

Hovorkyňa ENVI-PAK dodáva, že plastová daň by bola „sporná“, pretože je zameraná len na plastové obaly.

„Zásahy zamerané na zvýšenie obehovosti plastov by mali riešiť viaceré odvetvia, ktorých zodpovednosť by mala byť spravodlivo rozdelená – nielen odvetvie obalov, ale napríklad i stavebníctvo, automobilový priemysel, elektrický a elektronický sektor a podobne,“ uzatvára Kretter.

Partneri

NATUR-PACK