V nadväznosti na Európsku zelenú dohodu a snahu zlepšiť zber odpadu a mieru recyklácie, pripravuje Európska komisia návrh na zjednotenie farieb odpadových nádob pre jednotlivé typy odpadu.
„V súčasnosti existujú rôzne typy odpadových nádob, rôzne pravidlá na zber odpadu a rôzne spôsoby zberu,“ konštatoval na bruselskom festivale Ideas Mattia Pellegrini z generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre životné prostredie.
„Veľa odpadu, ktorý sa dá recyklovať, skončí vo všeobecnom odpade,“ poznamenal Pellegrini s tým, že „ľudia sú často zmätení a vyhadzujú odpad do zlých nádob“.
Plán predstaviť európsky harmonizovaný model pre separovanie, označovanie a zber odpadu je súčasťou európskej stratégie obehovej ekonomiky a tým aj Európskej zelenej dohody.
Európska komisia chce predstaviť nové usmernenia do roku 2022. Jednou z možností je spojiť to s úpravou smernice o odpade z obalov, ktorý sa očakáva v júni 2021.
Ak bude farebná odpadová škála spoločná, uľahčí to podľa Pellegriniho aj celoeurópske osvetové kampane.
Súkromný sektor nápad víta
Priemysel nápad vniesť viac harmonizácie do manažmentu odpadov podporuje. Jean Hornain z francúzskej organizácie zodpovednej za zber a triedenie komunálneho odpadu hovorí, že harmonizácia by dávala veľký zmysel, nakoľko sa farby nádob len vo Francúzsku líšia od regiónu k regiónu.
Archana Jagannathan, ktorá ma starosti udržateľné riešenia pre obaly v spoločnosti PepsiCO hovorí, že „je dôležité, aby spotrebitelia vedeli, kam majú odnášať odpad a ako“. Nový systém bude podľa nej motivovať spracovávateľov recyklovaného odpadu k novým investíciám.
Podľa Jagannathan by harmonizácia podporila aj vznik nového paneurópskeho trhu s odpadom a druhotnými surovinami.
Snaha o harmonizáciu systému zberu odpadu súvisí aj s konceptom rozšírenej zodpovednosti výrobcov. V rámci neho výrobcovia tovaru financujú aj jeho zber a spracovanie. V 90. rokoch 20. storočia sa vďaka tomuto modelu sa len vo Francúzku a Nemecku investovalo do vytvorenia systémov separovaného odpadu 10 miliárd eur.
„Vo Francúzsku dnes recyklujeme 70 percent obalov z domácností, čo je úspech posledných 25 rokov,“ povedal v tejto súvislosti Hornain.
Cena za spracovanie obalov sa líši od krajiny ku krajine, v závislosti od národných špecifík schémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov, akú krajina uplatňuje. Harmonizovanejší systém by lepšie odrážal náklady na manažment odpadov a umožnil škálovať pri budovaní nových recyklačných liniek.
Odpor zo strany štátov
V súčasnosti schéma rozšírenej zodpovednosti výrobcov pokrýva len isté kategórie odpadov – obaly, jednorazové plasty, batérie či elektroniku. Po novelizácii európskych pravidiel by sa mohla týkať aj textilu či stavebného odpadu.
Dá sa však očakávať, že členské štáty môžu mať s takýmito návrhmi, ktoré by museli náročne implementovať, problém. V niektorých prípadoch je to navyše otázka pre regionálnu či miestnu úroveň.
