V obehovom hospodárstve má Komisia ambiciózne plány, dôležitá bude realita

Eurokomisár pre životné prostredie Virginijus Sinkevičius pri predstavovaní akčného plánu pre obehové hospodárstvo. [Európska komisia]

Nový akčný plán pre obehové hospodárstvo z dielne eurokomisie chce do roku 2030 množstvo komunálneho odpadu na polovicu a rozšíriť právo na opravu. Opatrne ho chvália environmentálne mimovládky, aj slovenskí zelení europoslanci. Dôležité však podľa nich budú ďalšie kroky.

Aktualizované vo štvrtok 12. marca o 16:09 h. o stanovisko europoslankyne Moniky Beňovej.

Európske hospodárstvo je v súčasnosti prevažne lineárne – iba 12 percent materiálov sa zrecykluje a vráti späť do ekonomiky.

„Veľa produktov sa v súčasnosti príliš ľahko pokazí, nedá sa opätovne používať, opraviť alebo recyklovať, alebo je jednoducho vyrobených iba na jedno použitie,“ pripomenul podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans, ktorý je zodpovedný za implementáciu Európskej zelenej dohody.

Zmeniť to má nový akčný plán pre obehové hospodárstvo, ktoré v stredu (11. marca) predstavila Európska komisia. Počíta v ňom s prísnejšími pravidlami pre dizajn výrobkov aj recykláciu, nové ciele však zatiaľ nestanovuje. Podľa eurokomisára pre životné prostredie Virginijusa Sinkevičiusa ich európska exekutíva predstaví až po dôkladnej analýze.

Nový akčný plán ocenili aj slovenskí europoslanci Martin Hojsik (PS, Renew Europe) a Michal Wiezik (Spolu-OD, EPP), pozitívne ho hodnotia aj európske environmentálne mimovládky. Všetci však zhodne zdôrazňujú, že zatiaľ ide len o plán, ktorý treba pretaviť do reality.

Prioritou ekodohovoru by podľa Slovákov mal byť boj proti plastom

Viac než polovica Európanov by ako prioritu Európskeho ekologického dohovoru chcela vidieť rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov. Na Slovensku to takto vníma iba 35 percent respondentov.

Čo plán obsahuje:

  • Zníženie komunálneho odpadu na polovicu do roku 2030 prostredníctvom revízie legislatívy EÚ, vrátane nových cieľov pre zníženie odpadu z obalov a zavedenia požiadaviek na všetky obaly, ktoré sa dostanú na európsky trh. Cieľom je, aby boli všetky obaly na európskom trhu v roku 2030 znovupoužiteľné alebo recyklovateľné ekonomicky výhodným spôsobom.
  • Zvyšovanie životnosti elektroniky prostredníctvom práva na opravu smartfónov a počítačov do roku 2021, možnosti nahradenia jednotlivých komponentov a softvéru novšími.
  • Presadzovanie obehovosti pri textiloch, usmernenie na úrovni EÚ o sparovanom zbere textilného odpadu, ktorý musia členské štáty zabezpečiť do roku 2025.
  • Požiadavky na podiel recyklovaných plastov v obaloch, konštrukčných materiáloch a automobiloch.
  • Komplexná „stratégia pre udržateľné zastavané územia“, ktorá má podporiť zásady obehovosti v prípade budov.
  • Prísľub cieľa pre zníženie potravinového odpadu, ktorý by mal byť súčasťou stratégie „z farmy na stôl“.
  • Aktualizácia súčasných indikátorov využívania zdrojov, ktorá bude odrážať prepojenie medzi obehovosťou, klimatickou neutralitou a ambíciou nulového znečistenia.

Dopyt po plastoch bude v budúcnosti ešte väčší, myslí si expert na recykláciu

Nie je možné, aby sme prestali baliť potraviny do plastových obalov, pretože za ne nemáme ekologickejšiu náhradu, myslí si holandský expert na recykláciu plastov TON VAN DER GIESSEN.

Mimovládky vidia medzery

Mimovládna organizácia Európsky úrad pre životné prostredie (European Environmental Bureau – EEB) akčný plán prevažne chváli.

„Návrh spĺňa takmer všetky naše požiadavky, ale explicitne neadresuje európsku nadmernú spotrebu zdrojov. Bez záväzných cieľov na úrovni Európskej únie riskujeme, že vlády zanedbajú základný cieľ zníženia dopadu našej spotreby na životné prostredie,“ uviedol v tlačovom vyhlásení Stephane Arditi z EBB.

Podľa informácií EURACTIV.com sa takýto cieľ nachádzal v predchádzajúcich verziách akčného plánu, do finálneho dokumentu sa však nedostal.

Orgnizácia Zero Waste Europe je o niečo skeptickejšia. Chváli síce, že stratégia chce z európskeho trhu vyhnať neopraviteľné a nerecyklovateľné výrobky s krátkou životnosťou, upozorňuje však, že to nestačí.

„Je dôležité zabezpečiť, aby sa udržateľný produkt nestratil v systéme navrhnutom pre jednorazové alternatívy,“ zdôrazňuje riaditeľ Zero Waste Europe Joan Marc Simon. Odporúča zamerať sa na celkový systém obehovej ekonomiky, napríklad zlepšením transparentnosti a vystopovateľnosti obchodu s odpadom v rámci Európskej únie.

Pri recyklácii odpadu by nemalo ísť len o množstvo

Množstevné recyklačné ciele môžu viesť k nekvalitnej recyklácii, varuje štúdia Európskej environmentálnej agentúry (EEA).

Hojsík: Množstvo dobrých plánov

Europoslanec Martin Hojsík je podľa TASR rád, že eurokomisia „konečne prišla“ s konkrétnymi iniciatívami, ako oživiť európske hospodárstvo, ušetriť peniaze v peňaženkách, posilniť práva spotrebiteľov a posilniť šance priemyslu prejsť na udržateľnejší spôsob produkcie, čo zároveň pomôže chrániť životné prostredie.

„Zatiaľ však ide len o množstvo dobrých plánov napríklad v oblasti posilnenia práv na opravu elektroniky, obmedzenie zbytočných obalov, transparentnosti ‘zelených tvrdení’, alebo informácií o obsahu chemických látok v produktoch. Teraz ich musíme premietnuť do praxe,“ konštatoval europoslanec.

Hojsík sa preto ako člen europarlamentného výboru pre životné prostredie chystá na akčnom pláne pre obehovú ekonomiku ďalej pracovať spoločne s eurokomisiou a so slovenskými kolegami v Rade EÚ. „Teším sa aj na väčšie zapojenie a spoluprácu s regiónmi a mestami,“ odkázal.

Mimoeurópske krajiny už nechcú európsky plastový odpad

Vývoz plastového odpadu z EÚ do mimoeurópskych krajín výrazne klesol. Čína ho už prakticky neprijíma, nasledujú ju aj ďalšie ázijské krajiny.

Wiezik: Treba aj prestavbu ekonomického systému

Europoslanec Michal Wiezik, ktorý je rovnako členom výboru ENVI, je presvedčený, že zavedenie, alebo aspoň priblíženie sa obehovej ekonomike je dôležitá súčasť Európskej zelenej dohody a dobrý predpoklad pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality.

Podľa Wiezika ide o významný krok, aj keď zatiaľ je to len v prípravnej fáze, smerom k trvalej udržateľnosti. Okrem technologických inovácií si však podľa neho akčný plán Komisie bude vyžadovať aj prestavbu ekonomického systému, ktorý je zatiaľ orientovaný na udržovanie vysokej miery spotreby, disciplinovanosť a účasť spotrebiteľov.

„Je to spôsob, ktorým sa naša európska spoločnosť môže priblížiť ku kompatibilite s planétou a prírodou, ktorá funguje v dokonalej obehovej ekonomike už milióny rokov,“ myslí si europoslanec.

Ľubľana patrí v zhodnocovaní odpadu k európskej špičke. Ako to dosiahla?

Dôrazom na bioodpad a propagáciou udržateľného správania dosiahlo hlavné mesto Slovinska 68-percentný podiel separovaného zberu. V Bratislave naopak podobný podiel predstavuje zmesový odpad.

Beňová: Správny krok k dosiahnutiu neutrality

Ďalšia slovenská členka ENVI výboru europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD, S&D) pri akčnom pláne obehového hospodárstva zdôrazňuje najmä zníženie emisií.

„Podľa uskutočnených prepočtov, ak by sa obehové hospodárstvo týkalo napríklad len hliníka, cementu, ocele či plastov, došlo by v porovnaní so súčasnou situáciou až k polovičnému poklesu produkovaných emisií. Práve preto ide o správny krok smerom k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2050,“ uviedla pre EURACTIV.sk.

Europoslankyňa tiež zdôrazňuje, že obehové hospodárstvo by malo výhľadovo pomôcť posilňovaniu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu a tým aj vytváraniu veľkého množstva nových pracovných miest. „Za nevyhnutné považujem aj posilnenie postavenia spotrebiteľov, ktorí by mali získavať viac informácií týkajúcich sa možných opráv či trvanlivosti jednotlivých výrobkov,“ dodala.

Partneri

ENVI - PAK